Deň Budhu

 Buddhizmus siaha svojimi koreňmi do 5. a 6. storočia pred Kristom v Indii, kde ho založil Siddhártha Gautama. Historici sa domnievajú, že Siddhártha Gautama sa narodil do elitnej rodiny v malej republike Shakya, ktorá je dnes súčasťou Nepálu. Gautama sa po dosiahnutí dospelosti vzdal svojho dedičstva a žil ako askéta srámana, študujúc u rôznych učiteľov. Po šiestich rokoch hľadania riešenia ľudského utrpenia dosiahol Gautama osvietenie pod stromom Bodhi.
 Zvyšných 45 rokov svojho života strávil Buddha cestovaním po Gangetickej nížine v severnej centrálnej Indii, vyučoval svoje učenie a zakladal svoje náboženstvo. Po jeho smrti v roku 483 pred Kristom založili Buddhisti náboženské hnutie a jeho učenie sa rozvinulo do buddhismu. Počas vlády Ašóku Veľkého (268 pred Kr. – 232 pred Kr.) z Mauríjskej ríše (322 pred Kr. – 185 pred Kr.) bol budhizmus ustanovený za štátne náboženstvo Indie a čoskoro sa rozšíril do Strednej a Juhovýchodnej Ázie, vrátane Číny a Grécka.
 Budhizmus si získal väčšiu popularitu v Číne a na Srí Lanke ako v Indii. Buddhistické umenie, vrátane antropomorfných zobrazení samotného Budhu, sa v týchto krajinách začalo objavovať medzi druhým a prvým storočím pred Kristom. Vpády Hunov do Indie v šiestom storočí, ako aj šírenie islamu v stredoveku však budhizmus zatlačili do úzadia. V roku 1950 sa na Srí Lanke konala prvá konferencia Svetového spoločenstva buddhistov. Počas konferencie sa členovia dohodli na formalizácii sviatku Vesak (Deň Budhu) ako Budhových narodenín vo všetkých buddhistických krajinách.