Deň čínskeho jazyka

 Môžete využiť práve dnešný deň a prihlásiť sa na kurz čínštiny, alebo sa naučiť aspoň zopár dôležitých znakov.

Kto prišiel s týmto dňom?

 Deň čínskeho jazyka sa koná každoročne 20. apríla. Túto udalosť založilo UNESCO v roku 2010, a snaží sa "osláviť viacjazyčnosť a kultúrnu rozmanitosť." 20.apríl bol vybraný ako dátum pre čínsky jazyk, pretože chceli vzdať hold Cang Jiemu (mýtická postava), o ktorom sa predpokladá, že vynašiel čínske znaky asi pred 5000 rokmi.

Čo je to čínština?

 Najvýznamnejšou a najrozšírenejšou varietou čínštiny je mandarínska čínština (známa aj ako štandardná čínština alebo Putonghua v Číne, Guoyu na Taiwane). Táto varieta je založená na pekingskom dialekte a je oficiálnym jazykom Čínskej ľudovej republiky, Taiwanu a jedným zo štyroch úradných jazykov Singapuru. Je to jazyk s najväčším počtom rodených hovorcov na svete.
  Čínština používa čínske znaky (hanzi). Tieto znaky sú logogramy, čo znamená, že každý znak zvyčajne reprezentuje slabiku a zároveň má aj význam. Písomný jazyk je do veľkej miery spoločný pre rôzne variety čínštiny, hoci výslovnosť tých istých znakov sa v jednotlivých varietách líši. Existujú dve hlavné sady znakov:

• Tradičné znaky: Používajú sa na Taiwane, v Hongkongu a Macau.
• Zjednodušené znaky: Boli zavedené v pevninskej Číne v 50. rokoch 20. storočia s cieľom uľahčiť gramotnosť. Na prepis čínskych znakov do latinky sa najčastejšie používa systém pinyin.

 Ako už bolo spomenuté, hovorená čínština má mnoho variet (dialektov), ktoré sú pre hovorcov iných variet často vzájomne nezrozumiteľné (podobne ako napríklad slovenčina a nemčina). Okrem mandarínskej čínštiny patria medzi významné variety napríklad kantončina (hovorená v Hongkongu, Macau a častiach provincie Guangdong), šanghajčina, min (vrátane taiwanskej čínštiny) a mnoho ďalších.
 Štandardná mandarínska čínština je tónový jazyk. To znamená, že význam slova závisí nielen od samotných zvukov, ale aj od výšky a melódie hlasu, ktorou sa slabika vysloví. Mandarínčina má štyri hlavné tóny a jeden neutrálny tón.
 Gramatika čínštiny je v mnohých ohľadoch jednoduchšia ako v indoeurópskych jazykoch. Nemá napríklad skloňovanie, časovanie slovies v zmysle koncovky sa nemení (čas sa vyjadruje pomocou prísloviek a kontextu) a nemá rody podstatných mien. Slovosled je pomerne pevný.

História

  Stará čínština (Shang až Han dynastia, približne 1250 pred Kr. – 220 n. l.) je najstaršia známa fáza čínskeho jazyka. Jej existenciu potvrdzujú nápisy na vešteckých kostiach (objavené koncom 19. storočia), bronzových nádobách a klasické literárne diela z tohto obdobia (napr. Kniha piesní). Fonológia a gramatika Starej čínštiny sú predmetom rekonštrukcie a diskusií lingvistov, pretože chýbajú priame fonetické záznamy. Vieme však, že to bol pravdepodobne jazyk s bohatšou fonológiou a zložitejšou gramatikou ako moderná čínština. Písomný systém v tejto fáze bol už vyvinutý, hoci znaky sa líšili od moderných foriem.
 Stredná čínština (Severné a Južné dynastie až Tang dynastia, približne 4. – 10. storočie n. l.) je obdobie, ktoré je dobre dokumentované vďaka rýmovaným slovníkom a opisom fonetiky, ktoré vznikli na pomoc pri čítaní budhistických textov a skladaní poézie. Fonológia Strednej čínštiny je omnoho lepšie známa ako fonológia Starej čínštiny a slúži ako základ pre štúdium historickej fonológie čínštiny a vplyvu čínštiny na iné východoázijské jazyky (japončina, kórejčina, vietnamčina). Gramatika sa stala bližšou k modernej čínštine.
 Klasická čínština (Wenyan) s rozvojom hovorených dialektov sa písomne začala čoraz viac odlišovať od toho, ako ľudia hovorili. Klasická čínština bola štandardizovaná písomná forma založená na gramatike a slovníku Starej a Strednej čínštiny. Používala sa pre formálne písanie, literatúru, historické záznamy a administratívu po stáročia, prakticky až do začiatku 20. storočia. Pre hovorcov rôznych dialektov bola Klasická čínština do značnej miery zrozumiteľná v písomnej forme, ale líšila sa od ich bežnej reči.
 V priebehu histórie sa hovorená čínština postupne rozchádzala do mnohých regionálnych variet alebo dialektov (napr. kantončina, Wu, Min, Hakka atď.). Tieto dialekty sa líšia vo fonológii, slovníku a niekedy aj v gramatike a často sú vzájomne nezrozumiteľné. Mandarínčina (mandarínske dialekty) sa vyvinula v severnej Číne a vďaka geografickým faktorom a historickým udalostiam (napr. presun hlavných miest na sever) sa stala najrozšírenejšou skupinou dialektov.
 Už v období Song dynastie (10. – 13. storočie) sa začala objavovať písomná forma, ktorá bola bližšia k hovorenému jazyku, známa ako Baihua (ľudová čínština). Používala sa najmä pre ľudovú literatúru, drámu a romány. Vplyvom reformných hnutí na začiatku 20. storočia, najmä po Hnutí štvrtého mája v roku 1919, sa Baihua začala presadzovať ako štandard pre moderné písomné texty namiesto Klasickej čínštiny.
 V 20. storočí si Čína uvedomila potrebu jednotného národného jazyka. Na základe pekingského dialektu bola štandardizovaná hovorená forma, ktorá sa dnes nazýva Putonghua (v ČĽR) alebo Guoyu (na Taiwane). Tento štandard sa vyučuje v školách a používa sa v médiách a oficiálnej komunikácii.
 Po založení Čínskej ľudovej republiky (1949) sa v 50. rokoch 20. storočia zaviedlo zjednodušenie čínskych znakov s cieľom zlepšiť gramotnosť obyvateľstva. Na Taiwane a v Hongkongu sa naďalej používajú tradičné znaky.
 História čínštiny je teda príbehom o koexistencii a vývoji rôznych hovorených variet a o dlhodobom používaní relatívne stabilného, ale vyvíjajúceho sa písomného systému, ktorý fungoval ako spoločný most medzi hovorcami rôznych dialektov. Prechod od Klasickej čínštiny k Baihua a štandardizácia hovoreného jazyka v 20. storočí boli kľúčové pre formovanie modernej čínštiny.

Prečo by sme sa mali začať učiť čínsky jazyk?

2. Kultúrne obohatenie:

• Čína má jednu z najdlhších a najbohatších histórií a kultúr na svete.
• Znalosť jazyka vám umožní prístup k pôvodnej čínskej literatúre, filozofii, kinematografii, umeniu a tradíciám.
• Hlbšie pochopenie čínskej kultúry a spôsobu myslenia môže byť fascinujúcim zážitkom.

3. Cestovanie:

• Cestovanie po Číne a iných čínsky hovoriacich regiónoch (Taiwan, Singapur, Hongkong) je oveľa jednoduchšie a obohacujúce, ak rozumiete miestnemu jazyku.
• Môžete sa ľahšie pohybovať, komunikovať s miestnymi obyvateľmi, objavovať skryté miesta a lepšie pochopiť každodenný život.

4. Vedecký a akademický prístup:

• Ak sa venujete výskumu, ktorý súvisí s Čínou, Áziou alebo špecifickými vedeckými oblasťami, znalosť čínštiny vám umožní prístup k obrovskému množstvu primárnych zdrojov a akademických prác.

5. Kognitívne výhody:

• Učenie sa tónového jazyka s jedinečným písomným systémom (čínske znaky) môže byť náročné, ale zároveň veľmi stimulujúce pre mozog.
• Môže zlepšiť pamäť, schopnosť riešiť problémy a kognitívnu flexibilitu.

6. Globálny vplyv Číny:

• Čína hrá čoraz významnejšiu úlohu na svetovej scéne – v politike, technológii, obchode a kultúre.
• Znalosť čínštiny vám pomôže lepšie porozumieť tomuto rastúcemu vplyvu a orientovať sa v ňom.

7. Komunikácia s najväčšou jazykovou skupinou:

• Mandarínska čínština má viac rodených hovorcov ako ktorýkoľvek iný jazyk na svete. Naučiť sa ju otvára možnosť komunikovať s obrovským počtom ľudí.

8. Osobný rast a výzva:

Čo by sme mali tento deň robiť?