Deň nespravodlivo stíhaných

Deň nespravodlivo stíhaných je slovenský pamätný deň, ktorý sa každoročne koná 13. apríla. Vznikol na pamiatku rozpustenia mužských kláštorov v komunistickom Československu.
Komunisti sa v ČSR ujali moci po prevrate v roku 1948 pod vedením vtedajšieho predsedu vlády Klementa Gottwalda a kolegov komunistických ministrov. V prvých niekoľkých rokoch nového režimu prešli ideologické princípy marxizmu-leninizmu kultúrnym a intelektuálnym životom. Gottwaldova vláda začala očisťovať disidentov zo všetkých spoločenských vrstiev vrátane katolíckej cirkvi.
V noci z 13. na 14. apríla 1950, často označovanej ako Barbarská noc, zaútočili ozbrojení príslušníci štátnej polície a ozbrojených síl na 56 mužských kláštorov po celom Slovensku a zatkli všetkých v ich vnútri. Cieľom bolo rozpustiť mužské kláštory a internovať mníchov. Útoky na kláštory a zatýkanie pokračovali počas celého apríla 1950, čo malo za následok odoslanie viac ako 2 000 kňazov a mníchov do internačných táborov. To isté sa stalo aj ženským kláštorom o pár mesiacov neskôr. Vláda zmenila svoj postoj k náboženstvu až po zamatovej revolúcii v roku 1989.
Deň nespravodlivo stíhaných osôb bol ustanovený na počesť kňazov a mníchov, ktorí utrpeli počas komunistického režimu v Československu. Je to oficiálny pamätný deň. Pamätný deň na Slovensku je pracovný deň, stále sa však vyznačujú pamätnými udalosťami.