Deň ekologického dlhu Zeme

 Deň ekologického dlhu Zeme má zaujímavý príbeh, ktorý zároveň pôsobí ako prebudenie. Všetko to začalo Andrewom Simmsom, mysliteľom z New Economics Foundation vo Veľkej Británii.
 Prišiel s týmto konceptom a v roku 2006 sa Nadácia pre globálnu stopu spojila s nadáciou na spustenie vôbec prvej kampane Dňa ekologického dlhu Zeme. Od roku 2007 sa do projektu zapojila aj Svetový fond na ochranu prírody (WWF), významná ochranárska skupina.
 Tento deň označuje moment, kedy ľudia spotrebujú viac, než naša planéta dokáže za rok obnoviť. Vypočítava sa delením biokapacity Zeme (čo naša planéta dokáže poskytnúť za rok) dopytom ľudstva po týchto zdrojoch a následným vynásobením 365 (počet dní v roku).
 Dátum Dňa ekologického dlhu Zeme sa v priebehu rokov posúva dopredu. V prvých rokoch pripadal na december, nedávno sa posunul na august, čo odráža náš dopyt po prírodných zdrojoch Zeme. Napríklad dátumy sa posunuli z 25. decembra 1971 na 2. august 2023.
 Tento posun neznamená len zmenu dátumov. Signalizuje, že naša ekologická stopa rastie a biokapacita našej planéty nestačí.
 Na globálnej úrovni máme deficit, spotrebujeme viac, než Zem dokáže obnoviť. Toto prekročenie má rôzne dôsledky, ako napríklad hromadenie oxidu uhličitého v atmosfére, čo prispieva ku klimatickej zmene.
 Pôvodný nápad Andrewa Simmsa spustil celosvetovú diskusiu o udržateľnosti a o tom, ako môžeme upraviť naše spotrebné vzorce, aby sme žili v súlade s možnosťami našej planéty.
 Je to pripomienka, že každá činnosť má význam a že tým, že urobíme udržateľnejšie rozhodnutia, môžeme pomôcť posunúť Dňa ekologického dlhu Zeme neskôr v roku, s cieľom dosiahnuť čas, keď náš dopyt zodpovedá tomu, čo Zem dokáže poskytnúť.