Hoci tento výraz existuje už od 90. rokov,
upcycling sa prvýkrát dostal do popredia, keď sa začal objavovať v roku 2002.
Už predtým ľudia od nepamäti nachádzali nové využitie starých vecí.
Odkedy sa naši prví predkovia túlali na
dvoch nohách, bolo prirodzené znovu využiť náš majetok a nájsť nové spôsoby,
ako z neho profitovať. Až od úsvitu modernej spoločnosti sme sa začali oveľa
viac vyhadzovať.
Kniha Cradle to Cradle: Remaking The Way
We Make Things, ktorú v roku 2002 vydali architekt William McDonough a chemik
Michael Braungart, priniesla upcykláciu do moderného jazyka. Nielenže
obsahovala všetky druhy tipov na upcykláciu, ale aj samotná kniha bola
upcyklovaná z plastu a sóje, ktorá sa použila na vytvorenie atramentu.
Odvtedy upcyklácia zaujala svetovú
predstavivosť. Tí, ktorí sa venujú hľadaniu udržateľných spôsobov života na
záchranu planéty, aj tí, ktorí sú viac umelecky naladení, sa spojili, aby našli
všetky nové spôsoby, ako využiť staré veci, ktoré nám zahlcujú životy a
zapĺňajú naše skládky odpadu.
Deň upcyklácie prirodzene vznikol ako
spôsob, ako upozorniť na šialenstvo a povzbudiť každého a kohokoľvek, aby sa
zapojili do menej vyhadzovania a viac upcyklovania.