Deň upozornenia na cukrovku

03.12.2023

Ľudia často neberú cukrovku vážne, keďže je taká bežná. Deň varovania Americkej Diabetickej Asociácie upozorňuje na nebezpečenstvá spojené s cukrovkou.

Kto prišiel s týmto dňom?

Americká diabetologická asociácia vytvorila Deň upozornenia na cukrovku v roku 1986 ako súčasť svojich programov na zvyšovanie povedomia. Odvtedy je súčasťou ich narastajúceho úsilia o vzdelávanie a prevenciu v oblasti diabetu v Spojených štátoch.
Deň varovania Americkej Diabetickej Asociácie, tiež známy ako Deň upozornenia na cukrovku, sa každoročne oslavuje štvrtý utorok v marci. Jeho hlavným cieľom je zvýšiť povedomie verejnosti o nebezpečenstvách cukrovky a povzbudiť ich, aby absolvovali test rizika cukrovky 2. typu.
Hlavným cieľom tohto dňa, je povzbudiť ľudí, aby sa dozvedeli o svojich rizikových faktoroch a vykonali test rizika diabetu, aby zistili, či sú vystavení riziku vzniku cukrovky 2. typu. Aj keď je vaše riziko práve teraz nízke, musíte zostať zdravý a fit, aby ste to tak udržali aj naďalej.

Čo je to cukrovka?

Diabetes (diabetes mellitus) je zastrešujúci termín pre skupinu endokrinných ochorení, pri ktorých telo nedokáže správne regulovať hladinu cukru (glukózy) v krvi. Glukóza je hlavným zdrojom energie pre bunky tela a pochádza z potravy, ktorú jeme. Hormón inzulín, produkovaný pankreasom, pomáha glukóze dostať sa z krvi do buniek. Pri cukrovke buď pankreas nevytvára dostatok inzulínu, alebo telo nedokáže inzulín efektívne využívať, alebo nastáva kombinácia oboch týchto problémov. Výsledkom je zvýšená hladina glukózy v krvi (hyperglykémia), ktorá môže časom viesť k vážnym zdravotným komplikáciám.

Existujú hlavné typy cukrovky:

1. Cukrovka 1. typu (Diabetes mellitus I. typu):

Príčina: Autoimunitné ochorenie, pri ktorom imunitný systém tela omylom napáda a ničí bunky pankreasu produkujúce inzulín (tzv. beta bunky).
Inzulín: Pankreas produkuje veľmi málo alebo žiadny inzulín.
Výskyt: Často sa diagnostikuje u detí a mladých dospelých, ale môže sa vyskytnúť v akomkoľvek veku. Predstavuje približne 5-10% všetkých prípadov cukrovky.
Liečba: Vyžaduje celoživotné podávanie inzulínu injekciami alebo inzulínovou pumpou. Dôležitá je aj správna diéta a pravidelná fyzická aktivita.
Predchádzanie: V súčasnosti neexistuje známy spôsob, ako predísť cukrovke 1. typu.

2. Cukrovka 2. typu (Diabetes mellitus II. typu):

Príčina: Kombinácia genetických a životných faktorov. Telo si vyvíja inzulínovú rezistenciu (bunky nereagujú efektívne na inzulín) a pankreas nemusí produkovať dostatok inzulínu na prekonanie tejto rezistencie.
Inzulín: Na začiatku môže pankreas produkovať dostatok inzulínu, ale časom jeho produkcia často klesá.
Výskyt: Najčastejší typ cukrovky, predstavuje približne 90-95% všetkých prípadov. Často sa vyvíja postupne a zvyčajne sa diagnostikuje u dospelých, hoci sa čoraz častejšie vyskytuje aj u detí a dospievajúcich v súvislosti s nárastom obezity.
Liečba: Zahŕňa zmenu životného štýlu (zdravá diéta, pravidelná fyzická aktivita, strata nadbytočnej hmotnosti). Často sú potrebné aj perorálne antidiabetiká (lieky užívané ústami) na zlepšenie citlivosti na inzulín alebo zvýšenie jeho produkcie. V niektorých prípadoch je potrebná aj liečba inzulínom.
Predchádzanie: Riziko vzniku cukrovky 2. typu sa dá znížiť zdravým životným štýlom, udržiavaním si zdravej hmotnosti a pravidelnou fyzickou aktivitou.

3. Tehotenská cukrovka (Gestational diabetes):

Príčina: Vyvíja sa počas tehotenstva u žien, ktoré predtým nemali cukrovku. Hormonálne zmeny v tehotenstve môžu viesť k inzulínovej rezistencii.
Inzulín: Telo nedokáže produkovať a efektívne využívať dostatok inzulínu na pokrytie zvýšených potrieb v tehotenstve.
Výskyt: Obvykle zmizne po pôrode. Ženy, ktoré mali tehotenskú cukrovku, majú vyššie riziko vzniku cukrovky 2. typu v budúcnosti.
Liečba: Zahŕňa úpravu stravy a pravidelnú fyzickú aktivitu. V niektorých prípadoch je potrebná aj liečba inzulínom. Dôležité je starostlivé sledovanie matky aj dieťaťa.

Existujú aj menej časté typy cukrovky, ktoré môžu byť spôsobené genetickými poruchami, inými ochoreniami alebo užívaním určitých liekov.
Cieľom liečby cukrovky je udržiavať hladinu glukózy v krvi v cieľovom rozmedzí, predchádzať akútnym komplikáciám (ako je hypoglykémia alebo hyperglykemická kríza) a dlhodobým komplikáciám (ako sú poškodenie očí, obličiek, nervov, srdca a ciev).
Liečba sa líši v závislosti od typu cukrovky a individuálnych potrieb pacienta, ale zvyčajne zahŕňa:

Zmena životného štýlu:
- Zdravá diéta: Zameraná na vyváženú stravu s obmedzením jednoduchých cukrov, nasýtených tukov a spracovaných potravín. Dôležitý je dostatočný príjem vlákniny, ovocia, zeleniny a celozrnných produktov.
- Pravidelná fyzická aktivita: Pomáha zlepšiť citlivosť na inzulín, regulovať hladinu glukózy v krvi a udržiavať zdravú hmotnosť.
- Udržiavanie si zdravej hmotnosti: Strata nadbytočnej hmotnosti môže výrazne zlepšiť kontrolu cukrovky 2. typu.
- Dostatočný spánok a zvládanie stresu: Aj tieto faktory môžu ovplyvniť hladinu glukózy v krvi.
Lieky:
- Inzulín: Nevyhnutný pre liečbu cukrovky 1. typu a často potrebný aj pri cukrovke 2. typu a tehotenskej cukrovke. Podáva sa injekčne alebo pomocou inzulínovej pumpy. Existujú rôzne typy inzulínu s rôznym nástupom účinku a trvaním.
- Perorálne antidiabetiká (lieky užívané ústami): Používajú sa pri liečbe cukrovky 2. typu a pôsobia rôznymi mechanizmami (napr. zvyšujú citlivosť na inzulín, stimulujú produkciu inzulínu, spomaľujú vstrebávanie cukru z čriev).
- Injekčné antidiabetiká (okrem inzulínu): Existujú aj lieky, ktoré sa podávajú injekčne a pomáhajú regulovať hladinu glukózy v krvi pri cukrovke 2. typu (napr. GLP-1 receptor agonisty).
Monitorovanie hladiny glukózy v krvi: Pravidelné meranie hladiny glukózy pomocou glukomera alebo kontinuálneho monitorovania glukózy (CGM) pomáha pacientovi a lekárovi sledovať účinnosť liečby a prispôsobovať ju.
Vzdelávanie a podpora: Dôležitou súčasťou liečby je edukácia pacienta o cukrovke, jej liečbe, komplikáciách a o tom, ako sa o seba starať. Podporné skupiny a poradenstvo môžu byť tiež veľmi užitočné.

Liečba cukrovky je komplexná a vyžaduje aktívnu účasť pacienta a spoluprácu s lekárom a ďalšími zdravotníckymi odborníkmi (napr. diabetológ, edukátor diabetu, dietológ). Cieľom je dosiahnuť čo najlepšiu kontrolu hladiny glukózy v krvi a predchádzať tak dlhodobým zdravotným problémom.

História

Pochopenie tohto ochorenia sa vyvíjalo postupne, od prvých pozorovaní príznakov až po moderné metódy diagnostiky a liečby. Prvé písomné zmienky o príznakoch, ktoré by mohli zodpovedať cukrovke, sa nachádzajú v Ebersovom papyruse. Opisuje sa časté močenie.
Indickí lekári Sushruta a Charaka rozpoznali ochorenie charakterizované častým a sladkým močom (nazývali ho "madhumeha" - medový moč). Rozlišovali dva typy - jeden u obéznych a druhý u chudých ľudí, čo môže byť skorým rozlíšením medzi cukrovkou 2. a 1. typu. Dokonca pozorovali, že moč priťahuje mravce.
Grécky lekár Aretaeus z Kapadócie opísal chorobu charakterizovanú nadmerným močením a smädom. Nazval ju "diabetes" (z gréckeho slova "diabainein" - pretekať, prechádzať), pretože sa zdalo, že voda telom "preteká" bez toho, aby sa zadržala. V tomto období boli poznatky o cukrovke obmedzené. Lekári si všímali sladkú chuť moču, čo potvrdzovali ochutnávaním (čo bolo v tej dobe bežnou diagnostickou metódou, ale samozrejme riskantnou).
v 17. stor. anglický lekár Thomas Willis pridal k názvu "diabetes" slovo "mellitus" (z latinského "medový") kvôli sladkej chuti moču, čím sa ustálil názov Diabetes mellitus. O storočie neskôr Matthew Dobson potvrdil, že sladká chuť moču a krvi diabetikov je spôsobená prítomnosťou nadmerného množstva cukru.
Vedci začali skúmať úlohu pankreasu v metabolizme cukru. V roku 1889 Joseph von Mering a Oskar Minkowski experimentálne odstránili pankreas psom, čo viedlo k rozvoju príznakov cukrovky. Tento objav preukázal kľúčovú úlohu pankreasu pri regulácii hladiny cukru v krvi.
V roku 1910 Sir Edward Albert Sharpey-Schafer navrhol, že za cukrovku je zodpovedná chýbajúca látka produkovaná pankreasom, ktorú nazval inzulín. Frederick Banting, Charles Best, James Collip a John Macleod na Torontskej univerzite v roku 1921 úspešne izolovali použiteľný inzulín z pankreasu psov.
Prvá úspešná injekcia inzulínu bola podaná v roku 1922 14-ročnému chlapcovi Leonardovi Thompsonovi, ktorý trpel cukrovkou 1. typu. Tento objav znamenal revolúciu v liečbe tohto dovtedy smrteľného ochorenia. Banting a Macleod získali v roku 1923 Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu.
V priebehu 20. storočia sa vyvinuli rôzne typy inzulínu s rôznym časom nástupu a trvaním účinku (rýchlo pôsobiaci, krátko pôsobiaci, stredne dlho pôsobiaci, dlho pôsobiaci). Začala sa používať inzulínová pumpa na kontinuálne podávanie inzulínu.
V polovici 20. storočia boli vyvinuté prvé lieky užívané ústami na liečbu cukrovky 2. typu, ktoré pomáhajú zlepšiť citlivosť na inzulín alebo stimulovať jeho produkciu. Vyvinuli sa presnejšie metódy na meranie hladiny glukózy v krvi (glukomery na domáce použitie, laboratórne testy), ako aj testy na dlhodobú kontrolu glykémie (glykovaný hemoglobín HbA1c).
Výskum neustále odhaľuje zložité mechanizmy vzniku a progresie cukrovky, čo vedie k vývoju nových liečebných stratégií. Moderné technológie umožňujú nepretržité sledovanie hladiny glukózy v reálnom čase, čo pacientom pomáha lepšie manažovať svoje ochorenie.
História cukrovky je príbehom neustáleho vedeckého pokroku a snahy o zlepšenie života ľudí s týmto ochorením. Od prvých nejasných pozorovaní až po sofistikovanú modernú liečbu, naše chápanie cukrovky sa výrazne posunulo, čo prinieslo nádej a lepšiu kvalitu života pre milióny ľudí na celom svete.

Prečo a ako by sme mali predchádzať cukrovke?

Predchádzanie cukrovke, najmä cukrovke 2. typu, je mimoriadne dôležité z niekoľkých kľúčových dôvodov:

Dlhodobo neliečená alebo zle kontrolovaná cukrovka môže viesť k vážnym a často nezvratným zdravotným problémom, ako sú:

Kardiovaskulárne ochorenia: Infarkt myokardu, mozgová mŕtvica, vysoký krvný tlak.
Poškodenie nervov (neuropatia): Bolesť, necitlivosť, brnenie v končatinách, problémy s trávením, impotencia.
Poškodenie obličiek (nefropatia): Môže viesť až k zlyhaniu obličiek a potrebe dialýzy alebo transplantácie.
Poškodenie očí (retinopatia): Môže viesť k zhoršeniu zraku až k slepote.
Problémy s chodidlami: Zlá cirkulácia, poškodenie nervov zvyšujú riziko infekcií, vredov a amputácií.
Zhoršené hojenie rán: Zvyšuje riziko infekcií.
Kognitívne poruchy: Zvýšené riziko demencie a Alzheimerovej choroby.

Zlepšenie kvality života: Predchádzaním cukrovke sa vyhnete nutnosti dodržiavať prísnu diétu, pravidelne si merať hladinu cukru v krvi, užívať lieky alebo inzulín a riešiť potenciálne komplikácie, čo výrazne prispieva k lepšej pohode a kvalite života.

Zníženie finančnej záťaže: Liečba cukrovky a jej komplikácií môže byť finančne náročná, a to pre jednotlivca aj pre zdravotný systém. Prevencia je z dlhodobého hľadiska ekonomicky výhodnejšia.

Predĺženie života: Ľudia s cukrovkou, najmä ak nie je dobre kontrolovaná, majú kratšiu strednú dĺžku života. Prevencia môže prispieť k dlhšiemu a zdravšiemu životu.

Zníženie rizika tehotenskej cukrovky: U žien, ktoré si udržiavajú zdravý životný štýl pred otehotnením, je nižšie riziko vzniku tehotenskej cukrovky, ktorá môže ohroziť zdravie matky aj dieťaťa.

Hoci cukrovke 1. typu sa v súčasnosti nedá predchádzať, riziko vzniku cukrovky 2. typu sa dá výrazne znížiť zmenou životného štýlu:

Udržiavanie si zdravej hmotnosti: Nadváha a obezita sú hlavnými rizikovými faktormi pre vznik cukrovky 2. typu. Aj mierna strata hmotnosti (5-10% telesnej hmotnosti) môže mať významný pozitívny vplyv.
- Ako na to: Zamerajte sa na vyváženú stravu a pravidelnú fyzickú aktivitu.
Zdravá a vyvážená strava:
- Obmedzte príjem jednoduchých cukrov: Sladené nápoje, sladkosti, spracované potraviny s pridaným cukrom.
- Zvýšte príjem vlákniny: Celozrnné produkty, ovocie, zelenina, strukoviny. Vláknina pomáha regulovať hladinu cukru v krvi a navodzuje pocit sýtosti.
- Preferujte komplexné sacharidy: Celozrnný chlieb, hnedá ryža, ovsené vločky.
- Obmedzte príjem nasýtených a trans-tukov: Tučné mäso, plnotučné mliečne výrobky, vyprážané jedlá, spracované snacky.
- Zahrňte do stravy zdravé tuky: Avokádo, orechy, semená, olivový olej, tučné ryby (bohaté na omega-3 mastné kyseliny).
- Jedzte pravidelne: Vyhýbajte sa vynechávaniu jedál a snažte sa o pravidelný režim stravovania.
- Kontrolujte si porcie: Dávajte si primerané množstvo jedla.
Pravidelná fyzická aktivita:
- Cvičte aspoň 150 minút týždenne stredne intenzívnej aeróbnej aktivity: Rýchla chôdza, plávanie, bicyklovanie.
- Zaraďte aj silový tréning aspoň dvakrát týždenne: Pomáha budovať svalovú hmotu, ktorá zlepšuje citlivosť na inzulín.
- Snažte sa byť aktívni každý deň: Aj krátke prechádzky alebo domáce práce sa počítajú.
Nefajčite: Fajčenie zvyšuje riziko mnohých zdravotných problémov vrátane cukrovky 2. typu.
Obmedzte konzumáciu alkoholu: Nadmerné pitie alkoholu môže negatívne ovplyvniť hladinu cukru v krvi a zvyšovať riziko obezity.
Dostatočný spánok: Nedostatok spánku môže narušiť hormonálnu rovnováhu a zvýšiť riziko inzulínovej rezistencie.
Zvládanie stresu: Chronický stres môže ovplyvniť hladinu cukru v krvi. Nájdite si zdravé spôsoby, ako zvládať stres (relaxačné techniky, meditácia, joga, koníčky).
Pravidelné lekárske prehliadky: Ak máte rizikové faktory pre vznik cukrovky (nadváha, rodinná anamnéza, vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol, tehotenská cukrovka v minulosti), mali by ste pravidelne absolvovať preventívne vyšetrenia na zistenie hladiny glukózy v krvi. Včasná diagnostika môže umožniť skoré zavedenie preventívnych opatrení.

Dodržiavanie týchto zásad zdravého životného štýlu môže výrazne znížiť riziko vzniku cukrovky 2. typu a prispieť k celkovému zdraviu a pohode. Je dôležité začať s malými, postupnými zmenami a budovať si zdravé návyky dlhodobo.

Čo by sme mali v tento deň robiť?

Zistite svoje riziko: Americká diabetologická asociácia na svojej webovej stránke často poskytuje online dotazníky alebo jednoduché testy na odhad rizika vzniku cukrovky 2. typu. Vyplňte si takýto test a zistite, či by ste mali byť ostražitejší. Otázky sa zvyčajne týkajú vašej hmotnosti, rodinnej anamnézy, veku, životného štýlu a iných rizikových faktorov.

Podporte šírenie povedomia: Hovorte o Dni upozornenia na cukrovku so svojou rodinou, priateľmi a kolegami. Zdieľajte informácie o cukrovke na sociálnych sieťach. Čím viac ľudí bude informovaných, tým skôr môžu podniknúť kroky k prevencii alebo včasnej diagnostike.

Vzdelávajte sa o cukrovke: Prečítajte si informácie o príznakoch cukrovky, rizikových faktoroch a možných komplikáciách. Získajte vedomosti o zdravej výžive a dôležitosti fyzickej aktivity v prevencii cukrovky 2. typu.

Podporte Americkú diabetologickú asociáciu (alebo podobné organizácie vo vašej krajine): Zvážte možnosť darovania, dobrovoľníctva alebo účasti na podujatiach organizovaných týmito organizáciami, ktoré sa venujú výskumu, vzdelávaniu a podpore ľudí s cukrovkou.

Naplánujte si lekársku prehliadku: Ak máte rizikové faktory pre vznik cukrovky alebo pociťujete niektoré z jej príznakov (nadmerný smäd, časté močenie, neobjasnená strata hmotnosti, únava, rozmazané videnie), naplánujte si návštevu u svojho lekára a porozprávajte sa s ním o možnostiach skríningu (testovania na cukrovku).

Zamerajte sa na zdravý životný štýl: Využite tento deň ako motiváciu k zavedeniu alebo posilneniu zdravých návykov. Zamerajte sa na vyváženú stravu bohatú na vlákninu, pravidelnú fyzickú aktivitu a udržiavanie si zdravej hmotnosti.

Ak máte cukrovku, zdieľajte svoje skúsenosti (ak chcete): Ak žijete s cukrovkou, môžete sa podeliť o svoje skúsenosti a rady s ostatnými, čím môžete inšpirovať a podporiť ľudí, ktorí sa s týmto ochorením stretávajú.