Európsky deň solidarity a spolupráce medzi generáciami

 Posolstvom je podporovať medzigeneračnú solidaritu, rozvíjať porozumenie medzi mladými a staršími ľuďmi prostredníctvom vzájomných stretnutí a výmeny skúseností a zručností.

Kto prišiel s týmto dňom?

 Európsky deň solidarity a spolupráce medzi generáciami sa pripomína od roku 2009 a je zastrešený Európskou platformou pre starších ľudí (AGE). Štátne orgány by mali vypracovať komplexnú, spravodlivú a trvalo udržateľnú politiku podporujúcu všetky generácie, ktorá by riešila zásadné ekonomické a sociálne problémy.

Čo je to solidarita a spolupráca medzi generáciami?

 Solidarita a spolupráca medzi generáciami sú kľúčové koncepty, ktoré opisujú vzťahy a interakcie medzi ľuďmi rôznych vekových skupín v spoločnosti. Nie je to len o tom, že staršie generácie pomáhajú mladším, alebo naopak, ale o vzájomnej podpore, porozumení a spoločnom úsilí pre dobro všetkých.
   Je to princíp vzájomnej zodpovednosti a spolupatričnosti medzi rôznymi vekovými skupinami (deťmi, mládežou, dospelými, seniormi). Uznáva, že každá generácia má svoje potreby, prispieva k spoločnosti iným spôsobom a je závislá od ostatných. Zahŕňa empatiu, rešpekt a ochotu pomôcť členom iných generácií, aj keď z toho nemáme priamy osobný prospech (napr. pracujúca generácia prispieva do dôchodkového systému na podporu seniorov, alebo rodiny poskytujú starostlivosť svojim starým rodičom). Ide o základný kameň sociálnej súdržnosti a spravodlivosti v spoločnosti.
 Je to aktívna činnosť a interakcia, pri ktorej ľudia rôznych vekových skupín pracujú spoločne na dosiahnutí spoločného cieľa alebo si navzájom pomáhajú. Môže prebiehať formálne (napr. dobrovoľníctvo mladých v domovoch pre seniorov, mentoringové programy, spoločné komunitné projekty) aj neformálne (napr. pomoc starým rodičom s technológiami, pomoc seniorov s opatrovaním detí, výmena skúseností a rád v rámci rodiny). Je založená na výmennej sieti vedomostí, zručností a skúseností. Starší môžu odovzdávať životné skúsenosti, tradičné zručnosti a historický kontext, zatiaľ čo mladší môžu prinášať nové perspektívy, digitálne zručnosti a inovatívne myslenie.
 Solidarita a spolupráca medzi generáciami sú teda základom pre zdravú, spravodlivú a odolnú spoločnosť, ktorá dokáže čeliť výzvam budúcnosti. Nejde len o vzťahy v rámci rodiny, ale o princíp, ktorý by mal fungovať na všetkých úrovniach spoločnosti.

História

 V tradičných a poľnohospodárskych spoločnostiach bola solidarita a spolupráca medzi generáciami priamo zakotvená v každodennom živote a ekonomickej existencii. Prevládali rozsiahle rodiny, ktoré žili a pracovali spoločne (na farme, v remeselnej dielni). Staršia generácia (rodičia, starí rodičia) mala autoritu, spravovala majetok, odovzdávala životné skúsenosti, vedomosti o poľnohospodárstve, remeslách, tradíciách a hodnotách. Mladšia generácia poskytovala fyzickú prácu a silu. O deti sa starali často starí rodičia, zatiaľ čo mladšie generácie poskytovali starostlivosť o starých a nemohúcnych v ich starobe. Ekonomické prežitie rodiny záviselo od funkčnej spolupráce všetkých členov. Solidarita bola prirodzenou súčasťou rodinného a kmeňového života.
 Priemyselná revolúcia a s ňou spojený presun obyvateľstva do miest viedli k oslabeniu rozsiahlych rodín a vzniku menších, často nukleárnych rodín. Práca sa presunula z domova do tovární a kancelárií. Tým sa narušil priamy generačný prenos pracovných zručností a vedomostí v rámci rodiny. Postupne vznikali inštitúcie, ktoré preberali úlohy predtým plnené rodinou: školy (vzdelávanie), nemocnice (zdravotná starostlivosť), a neskôr aj štátne sociálne systémy (finančná podpora starších). Hľadanie práce viedlo k sťahovaniu a oddeľovaniu rodín na diaľku, čo sťažilo každodennú priamu spoluprácu a podporu.
 V mnohých krajinách vznikli v 20. storočí robustné systémy sociálneho zabezpečenia (dôchodkové systémy, zdravotné poistenie), ktoré formalizovali solidaritu medzi generáciami na celoštátnej úrovni – pracujúca generácia finančne prispieva na podporu nepracujúcej staršej generácie. Dominantnými sa stali inštitúcie zamerané na konkrétnu vekovú skupinu (školy pre deti/mládež, neskôr domovy pre seniorov), čo viedlo k väčšej segregácii vekových skupín.
  Rýchlejší technologický a spoločenský vývoj viedol k vzniku "generačných priepastí" – rozdielov v hodnotách, spôsobe života a porozumení medzi generáciami. Ďalšie zmeny v štruktúre rodín (menší počet detí, rozvody, osamelí rodičia) ovplyvnili možnosti vzájomnej podpory v rámci rodiny.
 Starnutie populácie v 21. storočí v mnohých krajinách ukázalo, že len formálne systémy solidarity nebudú postačovať a je potrebné posilniť aj neformálnu podporu a spoluprácu v rámci rodín a komunít. Rýchly technologický rozvoj (digitálna priepasť), sociálna izolácia (najmä seniorov), potreba celoživotného vzdelávania a inovatívnosti vyžadujú aktívnu výmenu medzi generáciami. Vznikajú iniciatívy a projekty zamerané na vedomé budovanie a podporu medzigeneračnej spolupráce a solidarity. Cieľom je opäť spájať ľudí rôznych vekových skupín (napr. medzigeneračné centrá, dobrovoľníctvo, mentoring, spoločné bývanie, projekty zamerané na digitálne zručnosti, komunitné záhrady).
 Z histórie vyplýva, že kým v tradičných spoločnostiach bola medzigeneračná solidarita a spolupráca prirodzenou nevyhnutnosťou pre prežitie, v moderných priemyselných a postindustriálnych spoločnostiach sa tieto väzby oslabili v dôsledku urbanizácie, inštitucionalizácie a zmenených rodinných štruktúr. V súčasnosti si však spoločnosť uvedomuje dôležitosť týchto vzťahov pre svoju súdržnosť a odolnosť a snaží sa ich cielene obnovovať a podporovať.

Prečo je solidarita a spolupráca medzi generáciami dôležitá?

1. Budovanie sociálnej súdržnosti: Vytvárajú mosty medzi rôznymi vekovými skupinami, čím znižujú generačné priepasti, nedorozumenia a stereotypy (ageizmus). Spájajú ľudí s rôznymi životnými skúsenosťami a perspektívami do jedného celku, čím posilňujú pocit spolupatričnosti a komunity.

2. Prenos vedomostí, zručností a skúseností: Staršie generácie disponujú bohatými životnými skúsenosťami, historickým pohľadom, tradičnými zručnosťami a nahromadenými vedomosťami. Mladšie generácie zase prinášajú nové pohľady, digitálne zručnosti, flexibilitu a energiu. Spolupráca umožňuje obojsmerný prenos tohto "kapitálu", čo obohacuje obe strany a celú spoločnosť.

3. Vzájomná podpora a starostlivosť: Rôzne generácie majú v rôznych fázach života odlišné potreby. Solidarita a spolupráca zabezpečujú, že sa tieto potreby napĺňajú. Môže ísť o finančnú podporu (dôchodkové systémy, podpora rodín), praktickú pomoc (starostlivosť o deti zo strany starých rodičov, pomoc mladších starším s technológiami či mobilitou) alebo emocionálnu podporu a pocit, že nie sú osamotení.

4. Riešenie spoločenských výziev: Mnohé z najväčších výziev súčasnosti (starnutie populácie, udržateľnosť dôchodkových a zdravotných systémov, klimatická zmena, digitálna transformácia, sociálna spravodlivosť) sa týkajú všetkých generácií a na ich efektívne riešenie je potrebná spolupráca, porozumenie a spoločné úsilie ľudí rôzneho veku.

5. Zachovanie kultúrneho dedičstva a hodnôt: Spolupráca medzi generáciami je kľúčová pre odovzdávanie tradícií, hodnôt, morálnych princípov a kultúrneho dedičstva z jednej generácie na druhú. Pomáha zachovať kolektívnu pamäť a identitu spoločnosti.

6. Zlepšenie kvality života pre všetkých: Interakcia s inými generáciami prináša radosť, znižuje riziko sociálnej izolácie (najmä u seniorov) a obohacuje životy na oboch stranách. Pocit, že ste súčasťou širšej komunity a že máte vplyv alebo ste podporovaní inými, prispieva k celkovej pohode a zmysluplnosti života.

Čo by sme mali tento deň robiť?