Mesiac čítania

15.02.2024

Dejiny nám poskytli spisovateľov každého druhu a knihy od jednoduchej poézie po filozofiu a zložité vedecké koncepty. Keďže je na svete toľko vzrušujúceho obsahu na čítanie, je aj tak veľa ľudí ktorí sa nedočkajú každodenného čítania.

Kto prišiel s týmto mesiacom?

V roku 1999 sa rozhodlo, že je potrebné osláviť čítanie a autorov, ktorí produkujú diela, v ktorých sa radi stratíme. AAP podporila www.getcaughtreading.com a venovala tomu celý mesiac, aby ste našli knihu od ktorej sa nebudete vedieť odtrhnúť.
A čo je ešte vzrušujúcejšie, existuje veľa celebrít a organizácií, ktoré sa pripojili k tomuto mesiacu! Mary-Louise Parker z Teórie veľkého tresku sa usilovne nechala nachytať pri čítaní a spoločnosť Jim Hensen Company použila svoje bábky na povzbudenie detí a dospelých aby viac čítali! Mesiac čítania je dôležitá oslava pre ľudí na celom svete!
Čítanie pomohlo rozšíriť myseľ ľudí všade zdieľajúcich morálku a duchovnosť a dokonca učiť ľudí novým zručnostiam a ako prežiť v situáciách, ktoré by inak nemuseli. Nehovoriac o neustále sa rozrastajúcej knižnici fantasy svetov a príbehov, ktoré poháňajú naše osobné mytológie a kultúry.

Čo je to čítanie?

Čítanie je komplexný kognitívny proces, pri ktorom človek dekóduje grafické symboly (písmená, znaky) a rozumie jazyku, ktorý tieto symboly reprezentujú, aby získal a pochopil informácie alebo význam obsiahnutý v texte.
V podstate ide o prepojenie toho, čo vidíme na stránke alebo obrazovke, s našimi znalosťami jazyka a sveta, aby sme z textu vydedukovali zmysel.
Stručne povedané, čítanie je nevyhnutný proces pre spracovanie písaného jazyka a je základným pilierom vzdelávania, komunikácie a osobného rozvoja v modernej spoločnosti.

História

Čítanie sa objavuje s vynálezom písma v Mezopotámii, Egypte a ďalších starovekých centrách. Prvé písma (napr. klinové písmo, hieroglyfy) boli komplexné systémy určené primárne pre administratívne, ekonomické a náboženské záznamy. Čítanie bolo výsadou úzkej elity – pisárov, kňazov a vládcov. Bolo to špecializované remeslo, ktoré si vyžadovalo dlhé roky učenia. Texty boli často vytesané do kameňa, vypálené do hlinených tabuliek alebo písané na papyrus či pergamen – boli vzácne a ťažko reprodukovateľné. Vznik alfabetických písem (Feničania, Gréci) výrazne zjednodušil proces učenia sa čítania a písania, čím sa potenciálne otvorila cesta k širšej gramotnosti, hoci to trvalo stáročia.
V Grécku a Ríme vzniká rozsiahla literatúra – filozofia, dráma, história, poézia. Čítanie získava aj kultúrny a intelektuálny rozmer, nielen funkčný. Čítanie nahlas bolo bežné, často pred publikom alebo v menšej skupine. Texty boli často písané scriptio continua (bez medzier medzi slovami), čo čítanie uľahčovalo. Vznikli prvé veľké knižnice (Alexandria), ale prístup k nim a schopnosť čítať stále zostávajú prevažne doménou vzdelanej elity.
V stredoveku bolo centrum vzdelanosti a čítania v kláštoroch, kde mnísi ručne kopírovali texty (najmä náboženské). Knihy boli mimoriadne vzácne a drahé. Čítanie slúžilo najmä na náboženské účely, vzdelávanie a vedecké štúdium (na univerzitách, ktoré začali vznikať). Postupne sa začína rozširovať tiché čítanie, najmä medzi učencami. Zmeny v usporiadaní textu (oddelenie slov, interpunkcia) tento prechod uľahčovali. Tiché čítanie umožňovalo rýchlejšie pochopenie a súkromnú reflexiu.
Vynález tlačiarenského lisu Johannom Gutenbergom bol revolučný. Umožnil masovú produkciu kníh, čím sa ich cena dramaticky znížila a stali sa dostupnejšími. To viedlo k výraznému nárastu gramotnosti, najmä s príchodom reformácie, ktorá zdôrazňovala potrebu čítať Bibliu v národných jazykoch. Rástla potreba vzdelania, rozvíjala sa verejná sféra (šírenie správ, názorov prostredníctvom tlačených letákov a novín). Individuálne čítanie v súkromí sa stalo bežnejším.
V 17. storočí nastal prudký rozvoj populárnej literatúry (romány, časopisy), ktorá sa stala formou zábavy. Vznikali verejné knižnice, čím sa prístup k textom ešte viac demokratizoval. Čítanie sa stalo dôležitou súčasťou školského vzdelávania pre široké vrstvy obyvateľstva. Výskum čítania ako kognitívneho procesu sa začína v 19. a 20. storočí.
Nástup digitálnych textov v 21. storočí (na obrazovkách počítačov, tabletov, telefónov) zmenil formát textu (hypertext, multimédiá, kratšie formáty - sociálne siete, blogy). Všetko vedie k častejšiemu "skenovaniu" (rýchle prehliadanie, nelineárne čítanie). Výzvy dnešnej doby sú - informačné preťaženie, rozptyľovanie, potenciálny vplyv na schopnosť hlbokého, koncentrovaného čítania.

Prečo je čítanie dôležité?

Rozširovanie vedomostí a informácií: Čítanie je primárnou bránou k novým informáciám a vedomostiam o svete, histórii, vede, kultúre a akomkoľvek inom odbore. Umožňuje nám učiť sa, pochopiť zložité témy a zostať informovaní.
Rozvoj myslenia a kognitívnych schopností: Pri čítaní text spracovávame, analyzujeme, syntetizujeme informácie a kriticky ich hodnotíme. To stimuluje náš mozog, zlepšuje logické myslenie, schopnosť riešiť problémy a rozvíja kritické a analytické schopnosti.
Zlepšenie jazykových schopností: Pravidelné čítanie obohacuje našu slovnú zásobu, zlepšuje porozumenie gramatike a syntaxi a rozvíja schopnosť písať. Čím viac čítame, tým lepšie rozumieme nuansám jazyka a tým ľahšie sa sami vyjadrujeme.
Rozvoj empatie a porozumenia: Čítanie beletrie nám umožňuje vcítiť sa do postáv, pochopiť ich motivácie, emócie a pohľad na svet. To rozvíja našu empatiu a schopnosť lepšie porozumieť iným ľuďom a rôznym kultúrnym perspektívam.
Zábava a relax: Čítanie môže byť skvelým zdrojom zábavy, úniku od reality a relaxu. Pomáha znižovať stres a poskytuje oddych od každodenného zhonu.
Stimulácia fantázie a kreativity: Príbehy a opisy v knihách podnecujú našu predstavivosť a kreativitu. Nutnosť "vidieť" svet opísaný v texte nás núti aktívne si vytvárať obrazy v mysli.
Lepšie zapojenie do spoločnosti: Schopnosť čítať je nevyhnutná pre plnohodnotné fungovanie v modernej spoločnosti. Umožňuje nám porozumieť zmluvám, zákonom, návodom, správam a aktívne sa zapájať do verejného života.
Pamäť a koncentrácia: Čítanie dlhších textov vyžaduje a zároveň trénuje schopnosť sústrediť sa a udržať pozornosť dlhší čas.

Čo by sme mali tento mesiac robiť?

Viac čítať: Stanoviť si cieľ prečítať určitý počet kníh alebo tráviť viac času čítaním každý deň. Skúsiť rôzne žánre, ktoré bežne nečítate.

Navštíviť knižnicu: Zaobstarať si preukaz do knižnice, objavovať jej zbierky, zúčastniť sa na podujatiach, ktoré knižnica organizuje (čítania, besedy).
Navštíviť kníhkupectvo: Objavovať nové tituly, podporiť miestne kníhkupectvá.
Čítať nahlas: Čítať deťom, starším ľuďom alebo komukoľvek, kto by to ocenil.
Zdieľať zážitok z čítania: Porozprávať sa s priateľmi alebo rodinou o knihách, ktoré ste prečítali, odporučiť si zaujímavé tituly.
Zapojiť sa do knižného klubu: Alebo si založiť vlastný.
Darovať knihy: Pretriediť svoju knižnicu a darovať knihy, ktoré už nepotrebujete, knižniciam, charite alebo priateľom.
Objavovať nové formy čítania: Vyskúšať e-knihy alebo audioknihy.
Spísať si zoznam kníh: Vytvoriť si zoznam kníh, ktoré by ste chceli v blízkej budúcnosti prečítať.
Vzdelávať sa o čítaní: Zistiť viac o histórii čítania, o rôznych literárnych žánroch alebo o tom, ako čítanie prospieva nášmu mozgu.
Podporiť autorov a vydavateľov: Kúpiť si knihu, napísať recenziu.