Svetový deň bezpečnosti a zdravia pri práci

 Bezpečnosť a ochrana zdravia sú ľudským právom a bohužiaľ mnoho ľudí sa stáva obeťami pracovných úrazov a chorôb z povolania. Zámerom tohto dňa je prispieť k zlepšeniu pracovných podmienok a zvýšeniu bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov.

Kto prišiel s týmto dňom?

 Svetový deň bezpečnosti a zdravia pri práci vyhlásila Medzinárodná organizácia práce (ILO) a pripomína sa od roku 2003. V minulosti bol tento deň Medzinárodným dňom smútku a Medzinárodným dňom spomienky na pracovníkov, ktorí prišli o život alebo boli zranení pri práci. Pri tejto príležitosti sú organizované mnohé semináre s cieľom propagácie zdravšieho a produktívnejšieho pracoviska. 

Čo je bezpečnosť a zdravie pri práci?

 Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP) je súbor pravidiel, opatrení, činností a systémov, ktorých cieľom je predchádzať pracovným úrazom, chorobám z povolania a iným poškodeniam zdravia, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s výkonom práce. BOZP sa týka všetkých aspektov práce – od fyzického prostredia, cez používané nástroje a technológie, až po organizáciu práce a ľudské správanie.

 Jeho hlavné ciele a význam spočívajú v:

1. Ochrane života a zdravia zamestnancov: Toto je primárny a najdôležitejší cieľ. Zabezpečiť, aby sa zamestnanci po skončení pracovnej doby mohli bezpečne vrátiť domov v rovnakom zdravotnom stave, v akom prišli do práce.
2. Prevencii pracovných úrazov a chorôb z povolania: Identifikácia a hodnotenie rizík na pracovisku a následné zavedenie opatrení na ich elimináciu alebo minimalizáciu.
3. Zlepšovaní pracovných podmienok: Zabezpečenie vhodných faktorov pracovného prostredia (osvetlenie, hluk, teplota, vibrácie), ergonomického usporiadania pracoviska a pracovných postupov.
4. Zvyšovaní produktivity a efektivity: Bezpečné a zdravé pracovné prostredie vedie k nižšej absencii, vyššej morálke zamestnancov a lepšej kvalite práce.
5. Dodržiavaní právnych predpisov: V každej krajine existujú zákony a nariadenia týkajúce sa BOZP, ktorých dodržiavanie je pre zamestnávateľov povinné. V Slovenskej republike je to najmä Zákonník práce a špecifické zákony (napr. zákon o BOZP) a vykonávacie predpisy.
6. Znižovaní nákladov: Prevencia úrazov a chorôb znižuje náklady spojené s liečbou, odškodnením, stratou produktivity, právnymi spormi a poškodením majetku.
7. Budovaní pozitívnej firemnej kultúry: Spoločnosť, ktorá sa stará o bezpečnosť a zdravie svojich zamestnancov, buduje dôveru, lojalitu a pozitívnu reputáciu.

 Zodpovednosť za BOZP má v prvom rade zamestnávateľ, ktorý musí zabezpečiť potrebné podmienky a opatrenia. Avšak aj zamestnanci majú povinnosť dodržiavať pravidlá, používať OOPP a nahlasovať nedostatky.
 BOZP teda nie je len byrokratická záležitosť, ale kľúčový prvok zodpovedného podnikania a základné právo každého pracujúceho na bezpečné a zdravé pracovné prostredie.

História

 Už v staroveku existovalo určité povedomie o nebezpečenstvách spojených s prácou. Napríklad grécky lekár Hippokrates (4. storočie pred n. l.) opísal otravu olovom u baníkov. Plínius Starší (1. storočie n. l.) odporúčal používanie masiek zvieracích mechúrov pre baníkov, aby sa chránili pred prachom. Tieto poznatky boli však skôr ojedinelé a neexistovali žiadne systematické opatrenia ani zákony na ochranu pracovníkov. V nebezpečných remeslách a baníctve bolo riziko úrazu či choroby vysoké.
 V ranom novoveku (16. - 18. storočie) sa objavujú prvé snahy o systematické štúdium chorôb spojených s prácou. Bernardino Ramazzini (koniec 17. a začiatok 18. storočia), taliansky lekár, je často označovaný za otca pracovného lekárstva. Jeho kniha "De Morbis Artificum Diatriba" (Rozprava o chorobách remeselníkov, 1700) opísala riziká v rôznych povolaniach a navrhovala preventívne opatrenia. Toto dielo bolo prelomové, no jeho plný vplyv sa prejavil až neskôr.
 Obdobie priemyselnej revolúcie znamenalo obrovský nárast nebezpečenstiev. Vznik tovární, používanie ťažkých strojov, dlhé pracovné hodiny, detská práca, zlá ventilácia a nové chemické látky viedli k masívnemu nárastu pracovných úrazov a chorôb z povolania. Prvé továrne zákony (Factory Acts) vo Veľkej Británii (od roku 1802) boli spočiatku zamerané najmä na ochranu detských pracovníkov, ale postupne sa rozšírili aj na iné aspekty pracovného prostredia (napr. oplotenie strojov, vetranie). Vznikla funkcia továrenských inšpektorov, ktorí mali dohliadať na dodržiavanie zákonov. BOZP sa v tejto fáze zameriavala primárne na fyzickú bezpečnosť a základnú hygienu.
 Koniec 19. a začiatok 20. storočia prinieslo zavedenie systémov kompenzácie pracovníkov za pracovné úrazy a choroby (prvé v Nemecku pod kancelárom Bismarckom koncom 19. storočia). Tieto zákony poskytovali finančnú podporu postihnutým pracovníkom, ale zároveň motivovali zamestnávateľov k zlepšeniu bezpečnosti, aby sa vyhli nákladom. Vzniklo bezpečnostné inžinierstvo ako odbor zameraný na technické riešenia prevencie úrazov. Väčší dôraz sa začal klásť na hygienu práce a rozpoznávanie rizík spôsobených prachom, chemikáliami a inými škodlivými látkami.
 Väčšie zapojenie medzinárodných organizácií ako Medzinárodná organizácia práce (ILO) a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v oblasti pracovného zdravia a bezpečnosti prišlo v 20. storočí. Presadzovali sa medzinárodné dohovory a odporúčania.
 V 21. storočí bol posun od zamerania sa len na jednotlivé nebezpečenstvá ku komplexnému systému riadenia BOZP (napr. normy OHSAS 18001, neskôr ISO 45001). Dôraz sa kladie na systematické hodnotenie rizík, plánovanie, implementáciu, kontrolu a neustále zlepšovanie. Je silnejšia integrácia bezpečnosti a zdravia. Väčšia pozornosť sa venuje nielen akútnym úrazom, ale aj chronickým chorobám, psychosociálnym rizikám (stres, vyhorenia) a podpore zdravia na pracovisku. BOZP sa musí prispôsobovať novým technológiám (digitalizácia, robotika, AI) a meniacim sa formám práce (práca na diaľku, flexibilné formy zamestnania).

Prečo by sme mali dodržiavať bezpečnosť a zdravie pri práci?

1. Ochrana ľudského života a zdravia (Najdôležitejší dôvod): Toto je etický a morálny základ BOZP. Každý človek má právo na bezpečné pracovné prostredie, kde mu nehrozí nebezpečenstvo úrazu, choroby z povolania alebo iného poškodenia zdravia. Dodržiavaním BOZP predchádzame tragédiám, utrpeniu, invalidite a strate života. Žiadna práca nestojí za zdravie človeka.

2. Právna povinnosť: Dodržiavanie BOZP nie je dobrovoľné, ale je zákonnou povinnosťou pre zamestnávateľov aj zamestnancov. Zákony a predpisy v oblasti BOZP stanovujú minimálne štandardy, ktoré musia byť splnené. Nedodržiavanie týchto predpisov môže viesť k vážnym následkom vrátane pokút, právnych konaní, odškodnení a v najhorších prípadoch aj k trestnoprávnej zodpovednosti.

3. Ekonomické dôvody: Hoci sa investície do BOZP môžu zdať ako náklady, v skutočnosti sú to investície, ktoré sa vyplatia. Pracovné úrazy a choroby z povolania generujú obrovské náklady.

4. Zvyšovanie produktivity a efektivity: Zamestnanci, ktorí sa cítia bezpečne a pracujú v zdravom prostredí, sú spokojnejší, motivovanejší a produktívnejší. Znižuje sa počet absencií, fluktuácia zamestnancov a zlepšuje sa kvalita práce. Bezpečné pracovisko vedie k plynulejším procesom a menej prerušeniam.

5. Zlepšenie morálky a lojality zamestnancov: Ak zamestnávateľ preukazuje skutočný záujem o bezpečnosť a zdravie svojich zamestnancov, buduje sa tým dôvera a lojalita. Zamestnanci si vážia, že ich zamestnávateľovi záleží na ich blahu.

6. Pozitívna reputácia firmy: Spoločnosti s dobrým štandardom BOZP majú lepšiu povesť, čo môže prilákať kvalitnejších zamestnancov a posilniť vzťahy s partnermi a zákazníkmi.

7. Zodpovednosť voči spoločnosti: BOZP prispieva k celkovému zdraviu a pohode spoločnosti. Menej pracovných úrazov a chorôb znamená menšiu záťaž na zdravotnícky systém a systémy sociálneho zabezpečenia.

Čo by sme mali tento deň robiť?