Svetový deň duševného vlastníctva

  Cieľom Svetového dňa duševného vlastníctva je zvýšiť povedomie o dôležitosti pochopenia toho, ako autorské práva, ochranné známky, patenty a dizajny ovplyvňujú každodenný život. Okrem toho dúfame, že sa tento deň použije na oslavu kreativity a inovácií, ktoré vytvárajú prispievatelia a tvorcovia.

Kto prišiel s týmto dňom?

 Myšlienka Svetového dňa duševného vlastníctva, ktorá sa oslavuje viac ako dve desaťročia, začala v roku 1988, keď ju navrhol Národný alžírsky inštitút pre priemyselné vlastníctvo ako súčasť Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO). Iniciatíva sa rozbiehala trochu pomaly a presadila sa až v roku 1999, keď sa dohodlo, že ustanovenie tohto dňa by bolo ideálne ako spomienka na 30. výročie WIPO.

Čo je duševné vlastníctvo?

Duševné vlastníctvo sa zvyčajne delí na niekoľko hlavných kategórií: Duševné vlastníctvo (často označované aj ako IP - Intellectual Property) predstavuje výtvory ľudskej mysle – idey, vynálezy, umelecké diela, symboly, názvy, dizajny a iné nehmotné statky, ktoré sú právne chránené. Na rozdiel od hmotného majetku (ako dom, auto či počítač) sa duševné vlastníctvo netýka fyzického predmetu samotného, ale myšlienky alebo formy vyjadrenia, ktorá je v ňom obsiahnutá.
  Právna ochrana duševného vlastníctva dáva tvorcom a vynálezcom exkluzívne práva na ich výtvory, čo ich motivuje investovať čas, úsilie a prostriedky do ďalšieho bádania a tvorby. Tvorcovia môžu zo svojho duševného vlastníctva profitovať napríklad predajom licencií na jeho použitie. Definuje práva a povinnosti týkajúce sa používania nehmotných aktív.

1. Autorské právo (Copyright): Chráni originálne literárne, umelecké, dramatické a hudobné diela, ako aj softvér a architektonické návrhy. Autor získava výhradné práva na rozmnožovanie, distribúciu, verejné prenášanie a vytváranie odvodených diel. Vzniká automaticky momentom vytvorenia diela. 
2. Patenty: Chránia vynálezy – nové a priemyselne využiteľné technické riešenia (produkty alebo procesy). Majiteľ patentu má na obmedzenú dobu (zvyčajne 20 rokov) výhradné právo zabrániť iným vyrábať, používať alebo predávať jeho vynález bez povolenia. Získava sa na základe prihlášky a prieskumu novosti.
3. Ochranné známky (Trademarks): Chránia označenia, ktoré slúžia na odlíšenie tovarov alebo služieb jedného subjektu od tovarov alebo služieb iného subjektu. Môžu to byť slová, logá, slogany, tvary alebo aj zvuky či farby. Cieľom je zabrániť zámene u spotrebiteľa a chrániť reputáciu značky. Získava sa registráciou.
4. Priemyselné vzory (Industrial Designs): Chránia vonkajší vzhľad výrobku (napr. tvar fľaše, dizajn nábytku, vzor látky). Chráni sa estetická alebo okrasná stránka produktu, nie jeho funkčnosť. Získava sa registráciou.
5. Obchodné tajomstvo (Trade Secrets): Chráni dôverné obchodné informácie, ktoré majú obchodnú hodnotu, pretože nie sú verejne známe a ich majiteľ ich primerane chráni (napr. receptúra Coca-Coly, výrobné postupy, zoznamy zákazníkov). Ochrana trvá dovtedy, kým informácie zostanú tajné a prinášajú konkurenčnú výhodu.

 Každý typ duševného vlastníctva má svoje špecifiká, podmienky vzniku a trvania ochrany, ale všetky slúžia na ochranu nehmotných výtvorov ľudskej kreativity a vynaliezavosti v právnom a ekonomickom systéme.

História

  V staroveku a stredoveku neexistovali systémy duševného vlastníctva v modernom zmysle. Kontrola nad kopírovaním textov (pred tlačou) bola obmedzená. Existovali však rané formy privilégií udeľovaných panovníkmi alebo cechmi. Tieto privilégiá boli skôr o kontrole výroby, obchodu a cenzúre než o ochrane práv tvorcu. Napríklad, panovník mohol udeliť výhradné právo na výrobu určitého tovaru konkrétnej osobe alebo skupine.
 Vynález kníhtlače v polovici 15. storočia dramaticky zmenil situáciu. Masové kopírovanie sa stalo možným a vznikla potreba chrániť investície tlačiarní a vydavateľov. Vznikli tzv. privilégiá tlačiarov/vydavateľov, najmä v Taliansku (Benátky boli raným centrom). Tieto privilégiá udeľovali vydavateľom výhradné právo tlačiť konkrétne diela na určitú dobu. Opäť to bola skôr forma štátnej kontroly, cenzúry a obchodného monopolu než ochrana autora. V tomto období sa objavujú aj rané formy ochrany vynálezov. Benátky v roku 1474 prijali zákon, ktorý udeľoval 10-ročné exkluzívne práva na "nové a dômyselné" zariadenia, aby prilákali zručných remeselníkov.
 V Anglicku Statute of Monopolies (1624) zakázal kráľovské monopoly, ale urobil dôležitú výnimku pre dočasné monopoly na nové vynálezy, čo je považované za základ moderného patentového práva.
 Kľúčovým zlomom bolo pochopenie, že ochrana by sa mala vzťahovať aj na práva samotného autora, nielen vydavateľa. Statute of Anne (1710, Veľká Británia) je považovaný za prvý skutočný zákon o autorskom práve. Udelil autorom (alebo ich nadobúdateľom) právo na ich diela na pevne stanovenú dobu (14 rokov s možnosťou predĺženia). Prvýkrát sa právne uznalo právo autora kontrolovať rozmnožovanie svojho diela a zákon výslovne spomínal podporu vzdelanosti a písania kníh. Po uplynutí lehoty dielo prešlo do verejnej domény.
 Priemyselná revolúcia viedla k masovej výrobe a rozvoju obchodu. Rastúca konkurencia si vyžiadala spôsob, ako odlíšiť produkty jedného výrobcu od druhého. Rozvinulo sa právo ochranných známok. Spočiatku to bolo založené na zvykovom práve (ochrana pred klamaním spotrebiteľa a zneužitím dobrého mena), ale postupne sa začali vytvárať formálne registračné systémy (napr. v Anglicku v roku 1875, v Nemecku v roku 1874). V tomto storočí sa rozvinulo aj právo priemyselných vzorov.
 S rozvojom medzinárodného obchodu a komunikačných technológií sa ukázalo, že národné systémy ochrany duševného vlastníctva nestačia. Dielo chránené v jednej krajine nebolo automaticky chránené inde. Viedlo to k vzniku kľúčových medzinárodných dohovorov:

• Parížsky dohovor na ochranu priemyselného vlastníctva (1883): Týkal sa patentov, ochranných známok a priemyselných vzorov. Zaviedol princíp národného zaobchádzania a právo priority.
• Bernský dohovor na ochranu literárnych a umeleckých diel (1886): Týkal sa autorského práva. Zaviedol princíp automatickej ochrany diela bez formalít a národného zaobchádzania.

 V 20. storočí sa autorské právo a ďalšie práva duševného vlastníctva museli adaptovať na nové formy diel a technológie (film, zvukové záznamy, rozhlas, televízia, softvér, databázy). V roku 1967 bola založená Svetová organizácia duševného vlastníctva (WIPO) v rámci OSN. Vznikli ďalšie medzinárodné dohody, napríklad Dohoda TRIPS (Agreement on Trade-Related Aspects of Intellectual Property Rights) v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO) v roku 1994, ktorá stanovila minimálne štandardy ochrany duševného vlastníctva pre členské štáty WTO.

Prečo je ochrana duševného vlastníctva dôležitá?

1. Podpora inovácií a kreativity: Je to hlavný motor inovácií a kreatívnej tvorby. Keď tvorcovia a vynálezcovia vedia, že ich výtvory budú právne chránené a budú mať na ne exkluzívne práva na určitú dobu, majú silnú motiváciu investovať svoj čas, peniaze a úsilie do výskumu, vývoja, písania kníh, komponovania hudby alebo navrhovania nových produktov. Bez tejto ochrany by bolo riziko, že niekto iný jednoducho skopíruje ich prácu bez akýchkoľvek nákladov, príliš vysoké, čo by podkopalo akýkoľvek stimul k inováciám.

2. Umožnenie komercializácie a získania odmeny: Ochrana duševného vlastníctva umožňuje tvorcom a majiteľom práv komerčne využívať svoje výtvory. Môžu ich sami predávať, vyrábať, poskytovať licencie na ich použitie iným subjektom alebo ich predať. To im umožňuje získať finančnú odmenu za svoju prácu a investície, čo je nevyhnutné pre udržateľnosť tvorivej a inovatívnej činnosti.

3. Vytváranie hodnôt pre podniky: Pre firmy je duševné vlastníctvo často jedným z najcennejších aktív. Patenty chránia ich technické know-how, ochranné známky budujú hodnotu značky a reputáciu, autorské práva chránia ich obsah a softvér. Silné portfólio duševného vlastníctva zvyšuje hodnotu spoločnosti, priťahuje investorov a poskytuje konkurenčnú výhodu na trhu.

4. Poskytovanie transparentnosti a šírenie vedomostí: Patentový systém napríklad vyžaduje, aby vynálezca zverejnil, ako jeho vynález funguje, výmenou za exkluzívne práva. Toto zverejnenie obohacuje verejné vedomosti a umožňuje iným vedcom a inžinierom stavať na tomto základe a vytvárať ďalšie inovácie (po vypršaní patentu alebo pri vytváraní iných riešení). Aj autorské právo síce chráni dielo, ale zároveň podporuje jeho šírenie (cez vydavateľstvá, distribútorov), čím sa kultúra a informácie dostávajú k ľuďom.

5. Ochrana spotrebiteľov: Ochranné známky pomáhajú spotrebiteľom identifikovať pôvod tovarov a služieb a spájať ich s určitou kvalitou. To pomáha zabrániť klamaniu spotrebiteľov a nákupu falzifikátov, ktoré môžu byť nielen nekvalitné, ale aj nebezpečné (napr. falošné lieky).

6. Podpora hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest: Priemyselné odvetvia založené na duševnom vlastníctve (ako je softvérový priemysel, farmaceutický priemysel, zábavný priemysel, dizajn) tvoria významnú časť moderných ekonomík, prispievajú k HDP a vytvárajú vysokokvalifikované pracovné miesta.

7. Prevencia nelegálneho kopírovania a falšovania: Ochrana duševného vlastníctva poskytuje právne nástroje na boj proti pirátstvu (nelegálne kopírovanie autorsky chránených diel) a falšovaniu (výroba a predaj tovaru pod falošnou ochrannou známkou). Tieto činnosti poškodzujú tvorcov, legálne podniky a môžu ohrozovať aj spotrebiteľov.

Čo by sme mali tento deň robiť?