Svetový deň kníh a autorských práv

21.04.2024

Podujatia organizované pri príležitosti Svetového dňa kníh a autorských práv zahŕňajú, ale nie sú obmedzené na knižné výstavy a veľtrhy, semináre, konferencie. Tieto podujatia sa zameriavajú na vzdanie úcty knihám a autorom a povzbudenie ľudí, aby objavili potešenie z čítania.

Kto prišiel s týmto dňom?

Svetový deň kníh a autorských práv je oslavou Organizácie Spojených národov, ktorá sa každoročne koná 23. apríla. Organizuje ho UNESCO s cieľom podporiť kultúru čítania, vydávanie kníh a autorské práva. Prvá oslava sa konala 23. apríla 1995.
Predpokladá sa, že španielski kníhkupci boli prví, ktorí vytvorili spojenie medzi knihami a 23. aprílom. Od roku 1923 si v tento deň uctievajú významného španielskeho autora Miguela de Cervantesa, keďže ide o výročie jeho smrti.

UNESCO sa rozhodlo v tento deň osláviť Svetový deň knihy a autorských práv, keďže ide o výročie úmrtia troch významných spisovateľov. Miguel de Cervantes, William Shakespeare a Inca Garcilaso de la Vega všetci zomreli 23. apríla 1616. Je to tiež výročie narodenia Halldóra Laxnessa a Mauricea Druona a výročie smrti Williama Wordswortha a PL Traversa.

Čo sú to autorské práva?

Autorské právo je zákonné právo, ktoré sa automaticky priznáva tvorcovi originálneho diela v momente jeho vytvorenia. Toto právo dáva tvorcovi výhradné právomoci týkajúce sa používania a distribúcie jeho diela. Je to forma ochrany duševného vlastníctva.

Hlavný účel autorských práv:

Chrániť tvorcu: Zabezpečuje, že tvorca má kontrolu nad tým, ako sa s jeho dielom nakladá.
Umožniť tvorcovi profitovať: Dáva tvorcovi možnosť finančne profitovať zo svojej práce (napríklad predajom kópií, licencií na použitie atď.).
Podporovať tvorivosť: Tým, že poskytuje ochranu a možnosť zisku, autorské právo motivuje ľudí k vytváraniu nových a originálnych diel.

Autorské právo chráni konkrétne vyjadrenie (formu) myšlienky, nie samotnú myšlienku, fakty, metódy alebo koncepty. Týka sa literárnych, dramatických, hudobných, umeleckých a iných podobných diel.
V prípade kníh sa autorské právo vzťahuje na písaný text – na konkrétne slová, vety, odseky, štruktúru príbehu (ak ide o fikciu), postavy (v rámci ich opisu a konania v texte) a celkové usporiadanie diela.
Autorské práva k textu knihy primárne vlastní autor (spisovateľ, básnik, autor vedeckej práce atď.) od chvíle, keď dielo vytvorí (napíše). Dáva autorovi (a/alebo vydavateľovi, ak na neho boli práva prevedené/licencované) výhradné práva.
Autorské práva netrvajú večne. Vo väčšine krajín vrátane Slovenska a krajín EÚ trvajú počas života autora a 70 rokov po jeho smrti. Po uplynutí tejto doby sa dielo stáva voľným dielom (public domain) a môže ho ktokoľvek voľne používať bez súhlasu.

História

Pred vynálezom kníhtlače sa knihy kopírovali ručne (v kláštoroch mníchmi alebo pisármi). Kopírovanie bolo pomalé a náročné, takže masové "pirátstvo" nebolo problémom v dnešnom zmysle. Kontrola nad šírením textov existovala, ale bola skôr v rukách vládcov alebo náboženských inštitúcií a týkala sa skôr cenzúry a kontroly myšlienok než ochrany práv autora alebo kopistu.
Vynález kníhtlače bol zásadný zlom. Kníhtlač umožnila rýchle a masové rozmnožovanie textov. Zrazu bolo možné vytlačiť veľké množstvo kópií knihy relatívne rýchlo a lacno. Pre vydavateľov/tlačiarov to prinieslo riziko, že niekto iný jednoducho skopíruje ich vytlačené dielo a bude ho predávať. Vznikla potreba nejakej formy ochrany investície do tlače.
Vládcovia začali udeľovať privilégiá alebo monopoly konkrétnym tlačiarom alebo vydavateľom na tlačenie a predaj určitých kníh alebo druhov kníh na určitom území a po určitú dobu. Tieto privilégiá však boli primárne udeľované s cieľom kontrolovať tlačiarenský priemysel, zabezpečiť si príjmy a kontrolovať obsah (cenzúra), nie chrániť práva autora. Autor často predal svoj rukopis vydavateľovi raz a už nemal ďalšiu kontrolu ani nárok na zisk z ďalších vydaní. V Anglicku mala Stationers' Company (združenie kníhkupcov a tlačiarov) monopol na tlač a viedla register kníh.
Statute of Anne (Štatút Anny, Veľká Británia, 1710) je považovaný za prvý skutočný zákon o autorskom práve v modernom zmysle. Bol to revolučný krok. Prvýkrát zákonne uznal práva autora, nie len tlačiarov či vydavateľov. Poskytoval autorom (alebo ich nadobúdateľom práv) výhradné právo na publikovanie ich diel na pevne stanovenú dobu – 14 rokov s možnosťou predĺženia o ďalších 14 rokov, ak bol autor ešte nažive. Dôležité bolo, že po uplynutí tejto lehoty dielo prešlo do verejnej domény, čo znamenalo, že ho mohol voľne vydávať ktokoľvek. Hoci štatút stále bral do úvahy záujmy kníhkupcov, v preambule uvádzal aj cieľ "povzbudiť vzdelaných mužov k písaniu kníh".
Iné krajiny (vrátane USA, ktoré do svojej ústavy zahrnuli klauzulu o autorskom práve v roku 1787 a prijali prvý zákon v roku 1790) nasledovali príklad Statute of Anne a postupne si vytvorili vlastné zákony o autorskom práve. S rastom medzinárodného obchodu s knihami vznikla potreba medzinárodnej ochrany.
Bernský dohovor (1886) bol kľúčovým míľnikom. Zaviedol princíp automatickej ochrany (autorské právo vzniká automaticky s vytvorením diela, bez nutnosti registrácie vo väčšine členských štátov), princíp národného zaobchádzania (diela z jednej členskej krajiny dohovoru majú v iných členských krajinách rovnakú ochranu ako diela vytvorené v týchto krajinách) a minimálne štandardy ochrany.
V 20. a 21. storočí sa zákony o autorských právach neustále upravovali a rozširovali, aby zohľadnili nové formy diel (fotografie, film, zvukové záznamy, softvér) a technológie ich šírenia (internet). Dĺžka trvania autorských práv sa v mnohých krajinách predĺžila.

Prečo sú autorské práva dôležité?

Finančná motivácia a podpora autorov:
Pre mnohých spisovateľov je písanie ich profesiou alebo dôležitým zdrojom príjmu. Autorské právo im dáva možnosť byť finančne odmenení za ich tvorivú prácu prostredníctvom predaja kníh, licenčných poplatkov za preklady, filmové adaptácie a podobne. Táto možnosť zárobku je kľúčová, aby sa autori mohli venovať písaniu a vytvárať nové diela. Bez tejto ochrany by bolo pre autorov ťažké, ak nie nemožné, živiť sa písaním.
Ochrana investícií vydavateľov:
Vydanie knihy si vyžaduje značné investície nielen do tlače, ale aj do redakčných úprav, korektúr, grafického dizajnu, marketingu a distribúcie. Autorské právo chráni vydavateľov pred tým, aby niekto iný jednoducho skopíroval a predával knihu, do ktorej investovali svoje prostriedky a prácu, bez toho, aby musel znášať rovnaké náklady.
Kontrola nad šírením diela:
Autorské právo umožňuje autorovi (alebo držiteľovi práv) rozhodovať o tom, ako bude jeho kniha šírená – kde sa bude predávať, či bude vydaná ako e-kniha, či bude preložená do iných jazykov atď. Dáva im kontrolu nad integritou a prezentáciou ich práce.
Boj proti pirátstvu:
Autorské práva poskytujú právny základ na boj proti nelegálnemu kopírovaniu a šíreniu kníh (pirátstvu), či už ide o nelegálne skenovanie a zdieľanie, alebo falšované tlačené kópie. Pirátstvo poškodzuje autorov, vydavateľov aj kníhkupcov.
Podpora knižného priemyslu:
Tým, že autorské práva vytvárajú stabilný a predvídateľný právny rámec, umožňujú fungovanie celého knižného priemyslu, od autorov, cez literárnych agentov, vydavateľstvá, tlačiarne, distribútorov až po kníhkupectvá a knižnice.
Zabezpečenie rozmanitosti a dostupnosti:
Systém, ktorý odmeňuje tvorbu, podporuje vznik rôznorodých diel a žánrov. Tým, že vydavatelia môžu legálne predávať a šíriť knihy, zaisťujú ich dostupnosť pre čitateľov.

Čo by sme mali tento deň robiť?

Čítajte: To je to najzákladnejšie a najdôležitejšie! Vyhraďte si čas na čítanie – či už je to vaša obľúbená kniha, novinka, ktorú ste si chceli prečítať, alebo časopis či noviny. Môžete si prečítať sami, alebo čítať nahlas deťom či iným ľuďom.

Navštívte kníhkupectvo alebo knižnicu: Objavte nové knihy, podporte miestne kníhkupectvo alebo si požičajte knihu v knižnici. Mnohé knižnice a kníhkupectvá organizujú v tento deň špeciálne podujatia.

Darujte knihu: Potešte niekoho knihou. Môže to byť nová kniha alebo aj obľúbená, ktorú už nepotrebujete.

Zdieľajte svoju lásku k čítaniu: Rozprávajte sa o knihách s priateľmi, rodinou alebo kolegami. Odporučte im knihu, ktorá sa vám páčila. Môžete tiež zdieľať svoje čitateľské zážitky na sociálnych sieťach.

Spíšte si zoznam kníh, ktoré si chcete prečítať: Využite tento deň na plánovanie svojho ďalšieho čítania.

Naučte sa niečo o autoroch alebo autorských právach: Zistite viac o živote a diele svojho obľúbeného autora, alebo sa zamyslite nad významom autorských práv pre tvorcov.

Vyskúšajte nový žáner alebo autora: Ak zvyčajne čítate len jeden typ kníh, skúste niečo úplne iné. Objavte autorov z iných krajín alebo kultúr.

Zapojte sa do online komunity čitateľov: Existuje mnoho online skupín a fór venovaných knihám a čítaniu.

Upratujte si svoju knižnicu/poličku s knihami: Venujte chvíľu svojim existujúcim knihám.

Počúvajte audioknihu: Ak nemáte čas čítať, vyskúšajte si nejakú knihu vypočuť.