Košík
0
0,00 €

Svetový deň laboratórnych zvierat

27.01.2024

  Svetový týždeň laboratórnych zvierat sa pripomína od roku 1986. Aktivisti organizujú zhromaždenia, protesty, tlačové konferencie a ďalšie akcie na ochranu zvierat, ktoré zbytočne trpia v laboratóriách po celom svete, a proti vivisekcii. Akcie sú zamerané na upozornenie verejnosti o testoch na zvieratách, protest proti používaniu živých zvierat pre výskum.

Kto prišiel s týmto dňom?

 Svetový deň laboratórnych zvierat, známy aj ako Deň boja proti vivisekcii, bol vyhlásený v roku 1979 britskou Národnou spoločnosťou proti vivisekcii (NAVS). Bol stanovený na deň, kedy sa v roku 1882 narodil Lord Hugh Dowding, maršal letectva a prezident NAVS. Cieľom tohto dňa je informovať verejnosť o náhradných vedeckých možnostiach pre výskum v oblasti kozmetiky, toxikológie, medicíny a zmierniť alebo zakázať testovanie kozmetiky na zvieratách. Spotrebitelia by si mali uvedomiť, že v mene vedy je spôsobené utrpenie a bolesť miliónom zvieratám, a tak by mohli bojovať proti vivisekcii nákupom výrobkov netestovaných na zvieratách.
 V európskych laboratóriách sa denne používajú milióny zvierat, čo znamená, že každých desať minút je bolestivým pokusom vystavených vyše 100 zvierat, uviedla ECEAE. Britskí vedci z King's College London vypestovali z kmeňových buniek ľudskú pokožku, ktorá by mohla nahradiť využívanie zvierat na testovanie liekov a kozmetiky. Použili na to ľudské embryonálne kmeňové bunky rovnako ako aj indukované pluripotentné kmeňové bunky. Podporte tento deň a kupujte si len kozmetiku ktorá nebola testovaná na zvieratách.  

Čo sú laboratórne zvieratá?

 Laboratórne zvieratá sú zvieratá, ktoré sú špeciálne chované a udržiavané na použitie vo vedeckom výskume, testovaní a vzdelávaní.

 Používajú sa na rôzne účely s cieľom lepšie pochopiť biologické procesy, študovať choroby, testovať bezpečnosť a účinnosť liekov, vakcín, chemikálií alebo iných látok, a to predtým, ako sa použijú u ľudí. Ich využitie je kľúčové pre pokrok v medicíne, biológii a ďalších vedách.
 Tieto zvieratá sú chované v kontrolovanom prostredí s prísnym dohľadom nad ich zdravím, genetikou, výživou a životnými podmienkami, aby sa minimalizoval vplyv vonkajších faktorov na výsledky výskumu. Často ide o inbredné línie (vyšľachtené tak, aby boli geneticky čo najpodobnejšie), čo zabezpečuje konzistentnosť a porovnateľnosť výsledkov experimentov. Najčastejšie sa používajú hlodavce (myši a potkany), králiky, morčatá, škrečky, ale aj ryby, vtáky, obojživelníky či plazy. Použitie psov, mačiek a primátov je oveľa menej časté a podlieha prísnejším reguláciám.

Prečo sa používajú?

  • Modelovanie chorôb: Niektoré zvieratá slúžia ako modely ľudských chorôb, čo umožňuje študovať priebeh ochorenia a hľadať nové liečebné postupy.
  • Testovanie liekov a vakcín: Pred schválením pre použitie u ľudí musia byť lieky a vakcíny dôkladne testované na bezpečnosť a účinnosť, často práve na zvieratách.
  • Základný výskum: Pomáhajú pochopiť, ako funguje telo a biologické systémy.
  • Testovanie bezpečnosti: Testovanie bezpečnosti chemických látok, kozmetických prísad (aj keď v EÚ je testovanie kozmetiky na zvieratách zakázané pre väčšinu účelov).
  • Vzdelávanie: Používajú sa aj vo výučbe biológie, medicíny a veterinárnej medicíny.

 Používanie zvierat vo výskume je eticky veľmi citlivá téma a podlieha prísnym predpisom a dozoru (v Európskej únii vrátane Slovenska vychádzajú z legislatívy EÚ). 

História

  Prvé zaznamenané použitie zvierat na vedecké účely sa týka anatomických štúdií. Gréci a Rimania, napríklad v 2. storočí n. l., používali zvieratá ako opice a ošípané na pitvy, aby lepšie pochopili anatómiu ľudského tela, pretože pitvy ľudí boli často zakázané. Hoci to nebol "výskum" v modernom zmysle, išlo o systematické použitie zvierat na získanie vedeckých poznatkov. 
 V neskoršom období a stredoveku pokračovali štúdie anatómie zvierat, ale systematické experimenty boli zriedkavé. S rozvojom medicíny a záujmu o fungovanie tela sa začali objavovať prvé fyziologické experimenty na zvieratách.
 V 17. storočí William Harvey (objaviteľ krvného obehu) uskutočňoval experimenty na rôznych zvieratách (napríklad psoch, jeleňoch), aby pochopil fungovanie srdca a cirkulácie krvi.
 19. storočie je kľúčové pre vznik moderného výskumu na zvieratách. Vznikli prvé systematické prístupy. Claude Bernard (Francúzsko, polovica 19. storočia), často považovaný za zakladateľa experimentálnej fyziológie, hojne využíval zvieratá ako psy, králiky a morčatá na štúdium trávenia, metabolizmu a nervového systému. Formalizoval použitie zvierat ako modelov v laboratóriu.
 Louis Pasteur (Francúzsko, koniec 19. storočia) používal zvieratá ako králiky, kurčatá, psy a ovce na dokázanie teórie choroboplodných zárodkov a vývoj prvých vakcín (napr. vakcína proti besnote). Jeho práca bola zásadná pre mikrobiológiu a medicínu.
 Ivan Pavlov (Rusko, koniec 19. / začiatok 20. storočia) je známy svojimi experimentmi so psami pri štúdiu podmienených reflexov (Pavlovov reflex).
 V 20. storočí sa výskum na zvieratách stal masívnym a čoraz viac štandardizovaným. Začali sa vytvárať inbredné línie myší a potkanov, ktoré sa stali dominantnými laboratórnymi zvieratami vďaka svojej genetickej uniformite, rýchlej reprodukcii a ľahkej manipulácii. Boli kľúčové pre výskum v oblasti genetiky, rakoviny, imunológie a mnohých ďalších.
 Drosophila melanogaster (ovocná muška) sa stala modelovým organizmom v genetike vďaka svojmu jednoduchému genómu a rýchlemu životnému cyklu.
 V tomto období sa zvieratá hojne používali pri objave vitamínov (napr. potkany a morčatá) a pri vývoji väčšiny liekov a medicínskych postupov.

Prečo by sme nemali používať zvieratá na výskum?

Etické dôvody:

Prečo by sme nemali používať zvieratá na výskum?

  1. Schopnosť zvierat cítiť bolesť a utrpenie: Zvieratá sú živé bytosti, ktoré sú schopné cítiť bolesť, strach, stres a nepohodlie. Experimenty na nich môžu spôsobovať značné utrpenie, čo mnohí považujú za morálne neprijateľné, najmä ak nie sú prijaté všetky opatrenia na jeho minimalizáciu.
  2. Vnútorná hodnota zvierat: Zástancovia práv zvierat argumentujú, že zvieratá majú svoju vlastnú vnútornú hodnotu a právo na život, nezávisle od ich užitočnosti pre ľudí. Používať ich výlučne ako nástroje pre ľudský prospech je podľa nich nesprávne.
  3. Obmedzenie slobody a prirodzeného správania: Zvieratá v laboratóriách sú často držané v obmedzených priestoroch, izolované a nemôžu prejavovať svoje prirodzené správanie, čo môže viesť k stresu a psychickým problémom.

Vedecké a praktické dôvody:

  1. Rozdiely medzi druhmi: Napriek určitým biologickým podobnostiam existujú významné fyziologické, genetické a metabolické rozdiely medzi zvieratami a ľuďmi. Výsledky získané na zvieratách nemusia byť vždy presne prenesiteľné na ľudí. Lieky, ktoré sú bezpečné a účinné u zvierat, môžu byť u ľudí neúčinné alebo dokonca škodlivé.
  2. Nedostatočné modely chorôb: Choroby sa u zvierat nemusia vyvíjať alebo prejavovať rovnakým spôsobom ako u ľudí. Zvieracie modely nemusia verne odrážať komplexnosť ľudských ochorení.
  3. Variabilita výsledkov: Napriek snahám o štandardizáciu môžu byť výsledky zvieracích experimentov ovplyvnené mnohými faktormi (stres, manipulácia, prostredie), čo môže viesť k nekonzistentným a ťažko interpretovateľným údajom.
  4. Dostupnosť alternatívnych metód: Vďaka pokroku vedy existuje čoraz viac alternatívnych metód k testovaniu na zvieratách. Patria sem:
    • In vitro testy: Použitie bunkových kultúr, tkanív alebo organoidov (miniatúrnych orgánov) v laboratórnych podmienkach.
    • Počítačové modely a simulácie: Predpovedanie reakcií pomocou zložitých algoritmov.
    • Testy na ľudských dobrovoľníkoch (s prísnymi etickými pravidlami): Najmä pri štúdiách metabolizmu alebo účinkov látok.
    • Štúdie ľudských tkanív po operáciách alebo darovaní orgánov. Tieto metódy môžu byť niekedy relevantnejšie pre ľudí a zároveň etickejšie.
  5. Náklady a čas: Chov a starostlivosť o laboratórne zvieratá a vykonávanie komplexných experimentov môže byť veľmi nákladné a časovo náročné.

Čo by sme mali tento deň robiť?

  • Vzdelávajte sa: Zistite viac o tom, prečo a ako sa zvieratá používajú vo vedeckom výskume. Spoznajte históriu, súčasné postupy a regulácie (napr. legislatívu EÚ a Slovenska v tejto oblasti).
  • Informujte sa o princípe 3R: Dozviete sa viac o princípoch Redukcie (znižovanie počtu zvierat), Zjemnenia (minimalizácia bolesti a stresu) a Nahradenia (používanie alternatív k zvieratám).
  • Zoznámte sa s alternatívnymi metódami: Hľadajte informácie o pokroku vo vývoji a validácii metód in vitro (na bunkách a tkanivách), počítačových modeloch a iných prístupoch, ktoré môžu v budúcnosti nahradiť testovanie na zvieratách.
  • Zvýšte povedomie: Podeľte sa o informácie o tomto dni a súvisiacich témach so svojimi priateľmi, rodinou alebo na sociálnych médiách. Použite napríklad relevantné hashtagy.
  • Podporte organizácie: Zvážte podporu organizácií, ktoré sa venujú ochrane zvierat vo výskume, presadzovaniu prísnejších etických noriem, alebo financujú výskum alternatívnych metód.
  • Zamyslite sa nad svojou spotrebou: Pri nákupe produktov (napr. kozmetika, čistiace prostriedky) hľadajte certifikáty "cruelty-free", ktoré naznačujú, že daný produkt (alebo jeho zložky) nebol testovaný na zvieratách.
  • Zapojte sa do diskusie: Ak máte možnosť, zapojte sa do konštruktívnej diskusie o tejto téme s rešpektom k rôznym názorom.
Share