Svetový deň múky

 Dnes si pochutnávame na mnohých odrodách domestikovaných zŕn. Na severnej pologuli sa veľa fariem pripravuje na výsadbu týchto obilnín okolo 20. marca. Zem sa otepľuje a je pripravená rásť. Na južnej pologuli prišla jeseň. Zrná dozreli a začína sa zber.

Kto prišiel s týmto dňom?

 Múzeum sveta múky (The Flour World Museum) založilo Svetový deň múky 20. marca v roku 2019, aby oslávilo globálny význam múky v našich každodenných životoch.
  Tento deň oceňuje poľnohospodárov a mlynárov, prepravcov a autodopravcov, spracovateľov a pekárov, ktorí prinášajú biele zlato na naše stoly. Je to deň vďačnosti a je nádejou, že semená sú zasiate a že sa zberajú úrody. 
 20. marca si Svetový deň múky uvedomuje dôležitosť múky v našej každodennej strave a pre naše zdravie. V každej časti sveta poskytujú výrobky z múky každodennú výživu pre miliardy ľudí.

Čo je múka?

 Múka je jemný prášok, ktorý sa získava rozomletím zŕn obilnín (ako je pšenica, raž, jačmeň, ovos, kukurica, ryža) alebo iných škrobovitých rastlinných materiálov (ako sú zemiaky, cícer, mandle, kokos). Je to základná potravina v mnohých kultúrach po celom svete a kľúčová ingrediencia v širokej škále jedál.

Základné charakteristiky múky:

• Vzhľad: Jemný, sypký prášok, ktorého farba sa môže líšiť v závislosti od typu zrna a stupňa spracovania (od bielej po béžovú až hnedú).
• Zloženie: Hlavnou zložkou múky sú škroby (komplexné sacharidy), ktoré tvoria väčšinu jej objemu. Okrem toho obsahuje aj proteíny (najmä lepok v pšeničnej múke), vlákninu, tuky a minerálne látky v rôznych množstvách.
• Vlastnosti: Múka má schopnosť absorbovať tekutiny a pri zmiešaní s vodou a hnetení (v prípade pšeničnej múky) vytvára lepok, elastickú bielkovinovú štruktúru, ktorá je zodpovedná za pružnosť a štruktúru chleba, pečiva a cestovín.

Hlavné druhy múky (podľa zdroja):

• Pšeničná múka: Najbežnejší typ múky, používa sa na chlieb, pečivo, koláče, cestoviny, omáčky a mnoho ďalších jedál. Existuje mnoho druhov pšeničnej múky s rôznym obsahom lepku (hladká, polohrubá, hrubá).
• Ražná múka: Používa sa na ražný chlieb a iné pečivo. Má výraznejšiu chuť a nižší obsah lepku ako pšeničná múka.
• Jačmenná múka: Má orieškovú chuť a nižší obsah lepku. Používa sa v niektorých druhoch chleba a kaší.
• Ovsená múka: Bezlepková, s jemnou chuťou. Používa sa na palacinky, muffiny a iné pečivo.
• Kukuričná múka: Bezlepková, používa sa na tortilly, polentu a iné tradičné jedlá.
• Ryžová múka: Bezlepková, používa sa v ázijskej kuchyni na cestoviny, knedličky a zahusťovanie.
• Zemiaková múka: Bezlepková, používa sa na zahusťovanie a v niektorých druhoch pečiva.
• Cícerová múka: Bezlepková, s orieškovou chuťou a vysokým obsahom bielkovín. Používa sa v indickej a blízkovýchodnej kuchyni.
• Mandľová múka: Bezlepková, vyrobená z mletých mandlí. Používa sa v bezlepkovom pečení a má jemnú, sladkastú chuť.
• Kokosová múka: Bezlepková, s výraznou kokosovou arómou. Používa sa v bezlepkovom pečení.

História

 Múka je hlavnou zložkou chutných jedál, ako sú cestoviny, koláče, pečivo, chlieb a sušienky. Po tisíce rokov ľudia konzumovali zrná zomleté ​​na múku. História múky je úzko spätá s počiatkami poľnohospodárstva a je jednou z najstarších spracovaných potravín ľudstva.
 Pred domestikáciou obilnín ľudia zhromažďovali ovsené zrná, ktoré okolo nich rástli divoko. Najstaršie dôkazy o spracovaní zŕn na niečo podobné múke pochádzajú z obdobia paleolitu. Archeológovia našli kamenné nástroje, ako sú drviče a trenice, ktoré sa používali na rozbíjanie a drvenie zŕn na hrubú múku. Táto múka sa pravdepodobne miešala s vodou a piekla na horúcich kameňoch, čím vznikali jednoduché placky.
 Domestikácia prvých obilnín, ako je pšenica, jačmeň a proso na Blízkom východe, znamenala prelom. Pestovanie obilnín umožnilo stabilnejší prísun potravy a viedlo k usadlému spôsobu života.
 V neolite sa zdokonalili nástroje na mletie. Začali sa používať žarnovy - dva ploché kamene, medzi ktoré sa sypali zrná a ručne sa treli, čím vznikala jemnejšia múka. Tento proces bol však stále náročný a zdĺhavý.
 Starovekí Egypťania boli majstri v pestovaní pšenice a výrobe chleba. Používali rôzne druhy múky a zdokonalili techniky mletia. Objavili aj prvé formy kvasenia cesta, čo viedlo k vzniku kysnutého chleba.
 Grécki a Rimania tiež pestovali obilniny a múka bola základnou zložkou ich stravy. Používali rôzne druhy múky na chlieb, placky a kaše. V Ríme sa začali objavovať prvé vodné mlyny, ktoré nahradili namáhavú ručnú prácu pri mletí.
 V Indii sa používala ryžová a iné obilné múky, v Číne prosová a ryžová múka. Každá kultúra vyvíjala vlastné metódy mletia a využitia múky.
 V stredoveku sa vodné mlyny stali bežnejšími v celej Európe, čo výrazne zvýšilo efektivitu výroby múky. Neskôr sa začali využívať aj veterné mlyny. Vznikali cechy mlynárov, ktoré regulovali kvalitu múky a chránili záujmy svojich členov. Vyrábali sa rôzne druhy múky v závislosti od typu obilia a stupňa mletia (hrubá, stredná, jemná).
 V 19. storočí prišla revolúcia v podobe valcových mlynov. Tento nový spôsob mletia, pri ktorom sa zrná preháňali medzi rotujúcimi oceľovými valcami, bol oveľa efektívnejší a produkoval jemnejšiu a kvalitnejšiu múku vo väčšom množstve. S rozvojom potravinárskeho priemyslu sa začali vyrábať špecializované druhy múky s presne definovanými vlastnosťami pre rôzne účely (napríklad múka s vysokým obsahom lepku na chlieb, múka s nízkym obsahom lepku na koláče). Múka sa začala baliť a predávať v obchodoch, čo uľahčilo jej dostupnosť pre širokú verejnosť.
  V posledných desaťročiach sa s rastúcim povedomím o celiakii a intolerancii na lepok vyvinuli a stali sa populárnymi rôzne bezlepkové múky z iných zdrojov ako pšenica.

3. Výživová hodnota:

• Proteíny: Múka obsahuje rastlinné bielkoviny, hoci ich množstvo a kvalita sa líšia v závislosti od typu múky. Pšeničná múka obsahuje lepok, ktorý je dôležitý pre štruktúru pečiva.
• Vláknina: Celozrnné múky obsahujú významné množstvo vlákniny, ktorá je dôležitá pre trávenie a celkové zdravie.
• Vitamíny a minerály: Múka, najmä celozrnná, obsahuje rôzne vitamíny skupiny B, železo, horčík a ďalšie minerálne látky. Mnohé biele múky sú v niektorých krajinách obohacované o vitamíny a železo.

4. Ekonomický význam:

• Poľnohospodárstvo: Pestovanie obilnín na výrobu múky je dôležitým odvetvím poľnohospodárstva, ktoré zamestnáva milióny ľudí na celom svete.
• Potravinársky priemysel: Múka je kľúčovou surovinou pre rozsiahly potravinársky priemysel, ktorý vyrába širokú škálu produktov z múky.
• Obchod: Obchod s obilninami a múkou má významný globálny ekonomický dopad.

5. Kultúrny a sociálny význam:

• Tradičné jedlá: Mnoho kultúr má svoje tradičné jedlá, ktorých základom je múka (napríklad rôzne druhy chleba, cestovín, knedlí).
• Oslavy a rituály: V niektorých kultúrach sú jedlá z múky spojené s oslavami a náboženskými rituálmi.
• Domáca kuchyňa: Pečenie a varenie s múkou má pre mnohých ľudí sociálny a rodinný rozmer.

Čo by sme mali v tento deň robiť?