Bloomsday
Ruku na srdce: koľko kníh vo vašej knižnici zostalo nedočítaných, pretože boli príliš hrubé, komplikované alebo priam nepochopiteľné? Existuje jedno dielo, ktoré v tomto rebríčku suverénne vedie, a predsa má svoj vlastný celosvetový sviatok. Bloomsday je fascinujúci fenomén. Ľudia po celej planéte počas neho vychádzajú do ulíc, jedia rovnaké jedlo ako hlavný hrdina, navštevujú tie isté miesta a ponárajú sa do chaosu mysle jedného muža. Čo núti tisíce ľudí každoročne oslavovať príbeh, ktorý je pre polovicu planéty čitateľskou nočnou morou? Poďme sa pozrieť na to, ako tento deň premieňa literatúru na čistú radosť zo života.
Kto prišiel s týmto dňom?
Íri každoročne oslavujú Bloomsday (Lá Bloom, Bloom's Day) 16. júna. Tento sviatok si pripomína život írskeho spisovateľa Jamesa Joycea a udalosti z jeho románu Ulysses.
Udalosti z románu sa odohrali 16. júna 1904. Dátum určil sám James Joyce, keďže si chcel zapamätať presný dátum, kedy išiel na prvé rande so svojou budúcou manželkou Norou Barnacle. A názov udalosti Bloomsday je odvodený od mena Leopolda Blooma, hlavného hrdinu Ulysses.

Čo je Bloomsday?
Kniha podrobne mapuje obyčajný, všedný život v Dubline. Sleduje tri hlavné postavy, predovšetkým však Leopolda Blooma, reklamného agenta, ktorý sa túla mestom, vybavuje bežné záležitosti, stretáva známych, chodí do krčiem, premýšľa o svojej nevernej manželke a rieši banálne aj hlboké ľudské otázky. Joyce napísal román modernou technikou "prúdu vedomia", čo znamená, že čitateľ nesleduje len to, čo postavy robia, ale vidí priamo do ich hláv – číta ich nespracované, chaotické myšlienky, asociácie, túžby a nálady presne tak, ako im plynú v mozgu.
Názov románu odkazuje na starogréckeho hrdinu Odyssea (po latinsky Ulysses). Joyce totiž postavil celú knihu ako modernú, ironickú paralelu k Homérovmu eposu. Kým antický Odysseus putoval domov z vojny desať rokov a bojoval s morskými príšerami, moderný dublinský "Ulysses" – Leopold Bloom – putuje mestom len niekoľko hodín a jeho "príšerami" sú otravní známi v krčme, návšteva pohrebu či nákup bravčovej obličky na raňajky. Napriek tomu je v Joyceových očiach každý obyčajný človek hrdinom na svojej vlastnej každodennej odysee.
Slovo Bloomsday (v preklade "Bloomov deň") vzniklo spojením priezviska hlavného hrdinu (Bloom) a anglického slova pre deň (day).

História
Pre vtedajšiu literárnu kritiku to bol šok. Časť akademikov knihu zatracovala ako nečitateľný chaos, zatiaľ čo druhá časť okamžite pochopila, že ide o revolúciu, ktorá navždy zmenila spôsob, akým sa píšu romány. Kniha mala obrovský vplyv na vtedajších spisovateľov, ktorí začali masovo preberať techniku prúdu vedomia. Z Ulyssesa sa stal mýtus – dielo, o ktorom každý hovoril, hoci ho málokto naozaj prečítal.
Zárodky Bloomsday siahajú do roku 1924, kedy bol autor s priateľmi chorý a v listoch len stroho poznamenal, že existuje skupina ľudí, ktorí začínajú oslavovať "Bloomov deň" 16. júna.
Skutočný, poloficiálny prvý ročník Bloomsday sa však odohral v roku 1954 v Dubline (presne na 50. výročie dňa v knihe). Skupinka írskych spisovateľov, básnikov a kritikov sa rozhodla, dať si záväzok, že prejdú celú trasu Leopolda Blooma po meste v dobových drožkách. Ich plán bol ambiciózny, no oslava dopadla veľmi typicky pre tento román – umelci sa hneď v prvých puboch na trase tak opili, že putovanie mestom nedokázali dokončiť. Týmto dňom však bola založená tradícia, ktorá sa začala nekontrolovateľne šíriť.
Postupom desaťročí, ako opadli škandály okolo cenzúry, sa z Bloomsday stal obrovský fenomén. Dublin, ktorý mal k románu spočiatku vlažný vzťah (keďže kniha Írsko v mnohom kritizovala), pochopil silu tohto príbehu a premenil ho na masový kultúrny festival.
Dnes má Bloomsday dve úplne odlišné, no prepojené tváre. Pre akademický svet je to moment, kedy sa konajú medzinárodné konferencie, prednášky a hlboké analýzy Joyceovho textu. Kniha je dodnes považovaná za vrchol modernistickej literatúry a povinnú jazdu pre každého študenta humanitných vied. Pre bežných ľudí sa kniha stala vizuálnym a zážitkovým sviatkom. Oslavuje sa od New Yorku cez Melbourne až po Prahu. Ľudia paradoxne zistili, že na to, aby si užili Bloomsday, nemusia mať Ulyssesa podrobne prečítaného. Dnes je tento deň oslavou slobody prejavu, tolerancie, kulinárskych zážitkov a radosti z bytia, čo z neho robí pravdepodobne jediný celosvetový sviatok na počesť jedného fiktívneho dňa z jedinej knihy.

Prečo je Bloomsday dôležitý?
1. Oslava "obyčajného" človeka a všednosti
Väčšina veľkých príbehov histórie oslavuje kráľov, hrdinov alebo mimoriadne historické udalosti. Bloomsday robí presný opak – oslavuje absolútnu všednosť. Ukazuje nám, že aj ten najobyčajnejší človek, ktorý prežíva svoj úplne priemerný deň plný banálnych povinností, nákupov či varenia, je v skutočnosti hrdinom svojho vlastného vesmíru. Dáva nám facku, aby sme sa zastavili a našli krásu a dôležitosť v prítomnom okamihu a v detailoch nášho vlastného každodenného života.
2. Víťazstvo nad cenzúrou a sloboda prejavu
História tohto dňa je úzko spojená s bojom za slobodu umenia. Román, ktorý Bloomsday oslavuje, bol dlhé roky zakázaný, pálený a cenzurovaný, pretože hovoril o ľuďoch príliš otvorene, úprimne a bez príkras. To, že dnes ľudia 16. júna slobodne čítajú tieto texty na uliciach po celom svete, je obrovským symbolom víťazstva slobody prejavu nad prudériou, predsudkami a diktatúrou toho, čo sa "smie" a "nesmie" hovoriť.
3. Jedinečné prepojenie fikcie s realitou
Bloomsday drží svetový unikát – je to pravdepodobne jediný globálny sviatok, ktorý oslavuje fiktívny deň z jedinej knihy. Ukazuje nám neuveriteľnú silu literatúry. Dokazuje, že myšlienka vytlačená na papieri dokáže po rokoch materializovať, vytiahnuť tisíce skutočných ľudí do skutočných ulíc, prinútiť ich obliecť si kostýmy, jesť konkrétne jedlo a úplne zmeniť atmosféru moderných miest. Je to dôkaz, že umenie dokáže tvarovať našu realitu.
4. Búranie mýtov o "vysokej" kultúre
Mnohé literárne diela trpia tým, že sú zatvorené v akademických knižniciach a bežný človek z nich má strach. Bloomsday tento mýtus úplne búra. Hoci ide o jedno z najťažších diel sveta, oslava 16. júna je hravá, hlučná, spojená s dobrým jedlom, pivom, humorom a divadlom. Tento deň vracia umenie z rúk profesorov späť do rúk bežných ľudí a ukazuje, že kultúra sa dá prežívať s radosťou, ľahkosťou a bez prehnaného pátosu.
Čo by sme mali tento deň robiť?
Oblečte si dobový kostým: Vytiahnite zo skrine slamený klobúk (žakárový/panama), traky, motýlika alebo retro šaty so slnečníkom v štýle počiatku 20. storočia.
Doprajte si bloomovské raňajky: Pripravte si na panvici vyprážané bravčové alebo hovädzie obličky, presne tak, ako to mal rád hlavný hrdina románu.
Navštívte írsky pub: Zájdite s priateľmi na čapovaný tmavý Guinness alebo pohár dobrej írskej whisky a dajte si k tomu sendvič s gorgonzolou.
Čítajte alebo počúvajte text na verejnosti: Otvorte si knihu Ulysses (alebo si pustite audioknihu) a prečítajte si aspoň jednu kapitolu, ideálne niekde vonku na lavičke v meste alebo v kaviarni.
Sledujte svoj vlastný "prúd vedomia": Spomaľte, prejdite sa pešo mestom a skúste minútu vnímať každú jednu chaotickú myšlienku, zvuk a detail okolo seba bez toho, aby ste ich filtrovali.
Podniknite kultúrne putovanie: Zistite, či miestne kníhkupectvá, knižnice alebo divadlá vo vašom okolí neorganizujú tematické čítanie, prednášku alebo happening, a zapojte sa do programu.

