Deň artičokov
Aj keď je príprava artičokov trochu náročná, nájdete srdcia artičokov zabalené v octe, oleji alebo marináde. Nenechajte sa oklamať artičokovým srdcom. Sú všestrannejšie, ako sa zdá.
Kto prišiel s týmto dňom?
Presný zakladateľ alebo konkrétny rok, kedy bol tento deň prvýkrát vyhlásený, nie je v historických záznamoch jednoznačne zdokumentovaný. Predpokladá sa však, že vznikol z iniciatívy amerických pestovateľov a potravinárskeho priemyslu koncom 20. storočia.
Najväčšiu zásluhu na propagácii artičokov má mestečko Castroville v Kalifornii, ktoré je známe ako "Svetové hlavné mesto artičokov". Hoci majú svoj vlastný veľký festival v máji, práve kalifornskí farmári (najmä spoločnosť Ocean Mist Farms, ktorá je najväčším producentom v USA) stoja za popularizáciou tohto marcového dňa.

Čo sú artičoky?
Artičoky sú v podstate nerozvinuté kvetné puky bodliaka, ktoré patria k najstarším pestovaným plodinám na svete. Ich pôvod siaha do oblasti Stredomoria a dnes sú v gastronómii cenené najmä pre svoju jemnú, orieškovo-maslovú chuť a vysoký obsah zdraviu prospešných látok. Sú vynikajúcim zdrojom vlákniny, vitamínov C a K, a minerálov ako horčík či draslík, čo z nich robí skutočnú superpotravinu.
Príprava tejto zeleniny sa môže zdať na prvý pohľad náročná, no v kuchyni ponúka nesmiernu variabilitu. Ich srdcia sú veľmi všestranné – jedzte ich ako občerstvenie alebo ich pridajte do dipov alebo omáčok. Sú vynikajúce naložené v oleji či slanom náleve, vďaka čomu sa často používajú tiež ako obloha na pizzu a chlieb. Ich konzumácia podporuje trávenie a činnosť pečene, takže artičoky sa môžu zmeniť na zdravý doplnok vašej kuchárskej rutiny.
Ak hľadáte spôsoby, ako ich využiť pri teplej príprave, stačí trocha kreativity. Prihoďte ich do panvice na slané soté, alebo ich použite do vývaru, ktorému dodajú špecifickú, hlbokú chuť. Či už ich grilujete, dusíte alebo zapekáte s parmezánom, vždy dodajú pokrmu nádych elegancie a zdravia.

História
Artičoky pochádzajú zo Stredomoria, pravdepodobne zo severnej Afriky alebo Sicílie. Starovekí Gréci a Rimania ich považovali za delikatesu a pripisovali im afrodiziakálne účinky. Verili tiež, že konzumácia artičokov zabezpečí narodenie synov. Rimania ich konzervovali v octe alebo medovom náleve, aby si ich mohli vychutnávať po celý rok.
Po páde Rímskej ríše sa artičoky načas vytratili z hlavného jedálnička Európy, no ich pestovanie pokračovalo v arabskom svete. Práve Arabi ich vylepšili do podoby, ktorú poznáme dnes (názov pochádza z arabského al-kharshuf).
Do Európy sa vo veľkom vrátili počas renesancie. Kľúčovú úlohu zohrala Katarína Medicejská, ktorá ich v 16. storočí priniesla z Talianska do Francúzska po svadbe s kráľom Henrichom II. Katarína ich tak milovala, že ich konzumácia na verejnosti vyvolávala škandály – v tej dobe sa totiž artičoky stále považovali za silné afrodiziakum nevhodné pre dámy.
Francúzski a španielski osadníci priviezli artičoky do Ameriky v 18. a 19. storočí. Skutočný rozmach však nastal až začiatkom 20. storočia v Kalifornii, kde talianski prisťahovalci našli ideálne podmienky na ich pestovanie. Mestečko Castroville sa stalo centrom produkcie.
V roku 1948 sa do histórie artičokov zapísal popkultúrny moment: vtedy ešte neznáma Marilyn Monroe (vtedy Norma Jeane) bola v Castroville zvolená za prvú "Artichoke Queen" (Kráľovnú artičokov). Táto kampaň pomohla spopularizovať túto predtým exotickú zeleninu medzi širokou verejnosťou.

Prečo by sme mali jesť artičoky?
1. Extrémne vysoký obsah antioxidantov
V rebríčku potravín podľa antioxidačnej kapacity sa artičoky pravidelne umiestňujú na popredných miestach. Antioxidanty chránia vaše bunky pred poškodením a predčasným starnutím. Obsahujú najmä kyselinu chlorogenovú, ktorá je známa svojimi protizápalovými účinkami.
2. Restart pre pečeň a trávenie
Artičoky obsahujú dve dôležité látky: cynarín a silymarín. Pomáhajú pečeni zbavovať sa toxínov. Stimulujú produkciu žlče, čo urýchľuje trávenie tukov a zabraňuje pocitu ťažoby po jedle. Sú bohaté na ínulín – prebiotikum, ktoré vyživuje prospešné baktérie v črevách.
3. Prirodzený regulátor cholesterolu
Štúdie ukazujú, že extrakt z listov artičoky môže pomôcť znížiť "zlý" LDL cholesterol a zvýšiť ten "dobrý" HDL. Fungujú totiž podobne ako prírodné statíny, čím chránia vaše srdce a cievy.
4. Bohatstvo vlákniny a vitamínov
Jedna stredne veľká artičoka obsahuje až 7 gramov vlákniny, čo je takmer tretina odporúčanej dennej dávky. Okrem toho vám dodajú:
Vitamín K: dôležitý pre zdravie kostí a zrážanlivosť krvi.
Kyselinu listovú: nevyhnutnú pre tvorbu červených krviniek a bunkovú obnovu.
Horčík a draslík: minerály dôležité pre svaly a správny krvný tlak.
Čo by sme mali tento deň robiť?
Vyskúšajte nový recept: Ak artičoky bežne nekupujete, toto je ten správny deň. Pripravte si ich v ich najčistejšej forme – uvarené vcelku s citrónovo-maslovou omáčkou, kde si lístky postupne namáčate a vychutnávate.
Pripravte si domáci dip: Zmiešajte nakrájané artičokové srdcia (môžu byť aj z konzervy), špenát, cesnak a smotanový syr. Tento pečený dip je legendárnym občerstvením na párty.
Vylepšite si pizzu alebo cestoviny: Pridajte artičokové srdcia na domácu pizzu alebo do cestovín s olivovým olejom, čili a parmezánom. Dodajú jedlu luxusný stredomorský nádych.
Vzdelávajte sa o čistení: Naučte sa, ako správne očistiť čerstvú artičoku. Je to takmer meditačný proces – odstraňovanie tvrdých listov, až kým sa nedostanete k tomu najcennejšiemu: jemnému a chutnému srdiečku.
Urobte si "artičokový reštart" pre pečeň: Využite ich detoxikačné účinky a doprajte si v tento deň ľahké jedlo s artičokmi, ktoré pomôže vášmu tráveniu po zime.
Zdieľajte fotku svojho jedla: Inšpirujte priateľov na sociálnych sieťach. Artičoky sú veľmi fotogenické (najmä tie rozkrojené) a možno niekoho motivujete k zdravšiemu obedu.

