Deň bieleho lotosu

 Deň bieleho lotosu vznikol v roku 1892 na počesť Heleny Petrovny Blavatskej, spoluzakladateľky Teozofickej spoločnosti, ktorá sa venovala duchovnému štúdiu a hľadaniu hlbšieho zmyslu života. Blavatská si pred smrťou nepriala žiadne smútočné obrady ani oslavy. Svojich priateľov požiadala len o to, aby si na ňu zaspomínali čítaním dvoch duchovných diel – Svetlo Ázie a Bhagavadgíta.
 Jej blízky kolega Henry Steel Olcott premenil túto žiadosť na každoročnú tradíciu. Názov sviatku bol inšpirovaný nečakaným úkazom – po jej smrti v sídle spoločnosti v Indii masovo rozkvitli biele lotosy. Tento kvet, vyrastajúci z kalných vôd do krásy, sa stal symbolom čistoty, múdrosti a duchovného rastu, čo boli ústredné myšlienky jej celoživotného diela.
 Dnes sa Deň bieleho lotosu pripomína v mnohých krajinách ako čas tichého rozjímania a zdieľaného čítania bez veľkolepých dekorácií či prejavov. Sviatok ponúka priestor na zamyslenie sa nad vnútorným rozvojom a jednotou ľudstva. To, čo začalo ako prostá prosba o skromnú spomienku, prerástlo do zmysluplného dňa pre všetkých, ktorí v uponáhľanom svete hľadajú pokoj a duchovný cieľ.