Deň bielej palice

 15. október patrí na celom svete jednému z najdôležitejších symbolov nezávislosti, bezpečnosti a mobility: Bielej palici.

Kto prišiel s týmto dňom?

 Deň bielej palice bol vyhlásený v roku 1964 na zasadaní Svetovej rady pre blaho slepcov v New Yorku a je podporovaný Svetovou úniou nevidomých (WBU). Hlavným dôvodom bola potreba upozorniť na problémy zrakovo postihnutých a propagovať ich potreby a úspechy na celom svete. Bielu palicu zaviedla Francúzska Peguilly d'Herbemont a je základnou a najdôležitejšou pomôckou pri mobilite nevidiacich a zároveň slúži na ich označenie pri pohybe vo verejných komunikáciach. 

Čo je biela palica?

Biela palica slúži predovšetkým na tri základné funkcie. Prvou je orientačná (mobilitná) funkcia, kedy palica slúži ako predĺžená ruka. Dotykom terénu používateľ zisťuje prekážky, zmeny povrchu (napríklad schody, obrubníky, kaluže) a nášľapom hľadá orientačné body na svojej trase. Pomocou špeciálneho tréningu chôdze a palice tak získava informácie o priestore, ktoré sú nevyhnutné pre voľný pohyb.
 Druhou a rovnako dôležitou je signalizačná funkcia. Biela farba palice slúži ako jasný signál okoliu (najmä vodičom a ostatným chodcom), že osoba má zrakové postihnutie a vyžaduje zvýšenú pozornosť. Na Slovensku je táto povinnosť vodičov zakotvená v zákone o cestnej premávke. Tretia, ochranná (bezpečnostná) funkcia, vyplýva priamo z predchádzajúcich dvoch: palica chráni užívateľa fyzicky pred neočakávanými prekážkami a zároveň zvyšuje jeho bezpečnosť v premávke vďaka rešpektu okolia. Zdvihnutím palice do vodorovnej polohy v úrovni pása navyše nevidiaci signalizuje úmysel prejsť cez cestu, čo je jasné znamenie pre vodičov, aby zastavili.

História

 Pôvodne nevidiaci používali bežné palice ako orientačnú pomôcku už po stáročia. Tieto palice však neplnili žiadnu signalizačnú funkciu a splynuli s davom. V roku 1930 prišla s myšlienkou zavedenia špeciálne označenej palice Parížanka Guilly d'Herbemont. Videla problémy, ktoré mali nevidiaci pri prechádzaní rušnými parížskymi ulicami. Inšpirovala sa bielymi palicami, ktoré v tom čase používali dopravní policajti na riadenie premávky. Pochopila, že ak budú nevidiaci používať palicu výraznej bielej farby, budú pre vodičov a okolie omnoho viditeľnejší a rozpoznateľní. Jej návrh sa stretol s pochopením a už vo februári 1931 boli v Paríži symbolicky odovzdané prvé dve biele palice, po ktorých nasledovala distribúcia tisícov ďalších.
 Nápad sa rýchlo rozšíril najskôr po Európe a neskôr aj do Spojených štátov. V USA sa však v 40. rokoch 20. storočia zrodila kľúčová inovácia v technike jej používania. Učiteľ nevidiacich Richard E. Hoover vyvinul v rámci starostlivosti o oslepnutých vojnových veteránov tzv. techniku dlhej palice (Hooverova technika), čím sa biela palica stala nielen signálom, ale aj oveľa efektívnejšou orientačnou pomôckou.
 V roku 1964 vyhlásila Svetová únia nevidiacich (WBU) 15. október za Svetový deň bielej palice, čím sa oficiálne potvrdil jej význam ako medzinárodného symbolu nezávislosti, bezpečnosti a mobility osôb so zrakovým postihnutím. Dnes je biela palica v mnohých krajinách, vrátane Slovenska, zakotvená v legislatíve ako symbol, ktorý si v cestnej premávke vyžaduje zvýšenú pozornosť a ohľaduplnosť.

Prečo je biela palica dôležitá?

1. Zabezpečenie mobility a nezávislosti

• Orientácia a detekcia prekážok: Biela palica slúži ako predĺžený zmysel. Pomocou nej môže nevidiaci bezpečne prehľadávať terén, včas odhaliť prekážky (schody, výmole, obrubníky, previsnuté predmety) a navigovať sa v neznámom prostredí. To im umožňuje pohybovať sa po svete samostatne a nezávisle bez neustálej asistencie inej osoby.

• Sebadôvera: Získanie zručnosti v používaní bielej palice zvyšuje sebadôveru a znižuje sociálnu izoláciu, pretože umožňuje nevidiacim plnohodnotne sa zapájať do spoločenského života.

2. Bezpečnosť a signalizácia

• Ochranný znak: Biela farba je medzinárodne uznávaným ochranným symbolom zrakového postihnutia. Ostatní účastníci cestnej premávky (vodiči, cyklisti) sú pri pohľade na bielu palicu upozornení na prítomnosť zraniteľnej osoby a musia konať so zvýšenou opatrnosťou, čo je často aj zákonom stanovená povinnosť.

• Prevencia nehôd: Palica včas deteguje prekážky a signalizuje okoliu potrebu ohľaduplnosti, čím výrazne znižuje riziko úrazu nevidiaceho človeka. Zdvihnutie palice navyše slúži ako jasný signál pre vodičov pri prechádzaní cez cestu.

3. Psychologický a spoločenský význam

• Právo na pohyb: Palica symbolizuje právo nevidiacich na slobodný a bezpečný pohyb v spoločnosti a v komunite.

• Komunikačný nástroj: Pre okolie je to rýchly a jednoznačný komunikačný signál, ktorý uľahčuje ponúknutie vhodnej pomoci (napr. sprievod).

Čo by sme mali tento deň robiť?

• Dopravno-preventívne akcie: Hlavná aktivita, ktorú organizuje Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) v spolupráci s Policajným zborom. Na priechodoch pre chodcov figuranti (nevidiaci/slabozrakí) testujú reakcie vodičov na signál bielej palice.

• Šírenie informácií o signáloch: Vodiči by si mali pripomenúť, že zdvihnutá biela palica do výšky pása nevidiaceho chodca na priechode je jednoznačný signál na zastavenie vozidla a umožnenie bezpečného prechodu.

• Zameranie na neprístupnosť: Upozorňovať na problémy v bezbariérovosti v meste, ako sú:

  • Zle zaparkované kolobežky, bicykle alebo iné predmety na chodníkoch, ktoré sú pre nevidiacich neviditeľnými a nebezpečnými prekážkami.

  • Neozvučené semafory alebo chýbajúce vodiace línie.

• Zlepšovanie infraštruktúry: Vyzývať miestne úrady a samosprávy k implementácii opatrení pre lepšiu orientáciu (hmatové dlažby, ozvučené prechody).

• Výchovné programy: Školy, múzeá (napr. Múzeum špeciálneho školstva v Levoči) a organizácie pre nevidiacich často organizujú interaktívne workshopy, kde si ľudia môžu vyskúšať chôdzu s páskou na očiach a s bielou palicou.

• Tréning v pomoci: Učiť sa, ako správne a efektívne pomôcť nevidiacemu človeku. Vždy sa najprv opýtať, či pomoc potrebuje a akú, a nechytať človeka za palicu, ale ponúknuť mu rameno.

• Šírenie príbehov: Poukazovať na úspechy a výzvy ľudí so zrakovým postihnutím, aby sa verejnosť zbavila predsudkov.