Deň červeného vína
Víno bolo odnepamäti nápojom kráľov. Je to kultivovaný nápoj, ktorý zvolíte na pohodový večer k filmu, alebo romantickej večeri a pomaly ho popíjate v úplnom pokoji.
Kto prišiel s týmto dňom?
Deň červeného vína založil ho v roku 2014 Jace Shoemaker-Galloway s myšlienkou osláviť krásu a nádheru červeného vína. Keď hrozno začína dozrievať a jeseň sa začína objavovať, Deň červeného vína ponúka čas na vychutnanie si a oslavu.

Čo je červené víno?
Proces výroby červeného vína sa líši od výroby bieleho vína najmä fázou zvanou macerácia. Po zbere sa tmavé hrozno odstopkuje a pomelie. Vzniknutý rmut (zmes šťavy, šupiek a jadierok) sa prečerpá do nádob, kde sa začne kvasenie.
Farba a taníny: Počas kvasenia sa zo šupiek uvoľňujú do šťavy pigmenty (antokyány), ktoré vínu dodávajú jeho červenú farbu, a taníny (triesloviny). Taníny sú zodpovedné za horkastú chuť a pocit suchosti v ústach, a zároveň víno chránia pred oxidáciou, čo mu umožňuje starnúť a vyvíjať sa v drevených sudoch.
Zrenie: Po ukončení kvasenia sa víno často prečerpá do drevených sudov, kde zreje po dobu niekoľkých mesiacov až rokov. Zrenie v sudoch z dubového dreva (ale aj iných druhov dreva) vínu dodáva ďalšie aromatické látky, ako napríklad tóny vanilky, dymu alebo korenia.
Chuť a farba červeného vína závisia od odrody hrozna, typu pôdy a podnebia.
Ľahké červené vína (napr. Pinot Noir, Gamay) sú svieže a ovocné s nízkym obsahom trieslovín.
Stredne plné vína (napr. Merlot, Sangiovese) sú ovocné a hladké.
Plné a robustné vína (napr. Cabernet Sauvignon, Syrah) sú silné, bohaté na triesloviny a ideálne na dlhé zrenie.
Najznámejšie svetové červené vína sú Cabernet Sauvignon, Merlot, Pinot Noir a Syrah (alebo aj Shiraz).
História

U Grékov bolo víno neoddeliteľnou súčasťou sympózií – spoločenských stretnutí, kde sa viedli filozofické diskusie. Často ho riedili vodou, aby sa znížila jeho silná chuť a alkohol. Rimania prevzali vinárske umenie od Grékov a posunuli ho na novú úroveň. Rozšírili vinice po celej Európe, najmä v dnešnom Taliansku, Francúzsku a Španielsku. Zaviedli nové techniky pestovania hrozna a skladovania vína v drevených sudoch, čím zlepšili jeho kvalitu. Víno bolo cenovo dostupné, a tak sa stalo súčasťou dennej stravy pre všetky vrstvy obyvateľstva, nielen pre elitu.
Po páde Rímskej ríše upadla aj kultúra výroby vína, ale jej tradíciu zachránila Katolícka cirkev. Kláštory po celej Európe sa stali centrami vinárstva, kde mnísi zdokonaľovali techniky a skúmali rôzne odrody hrozna. Z kláštorov v Burgundsku a Bordeaux (dnešné Francúzsko) pochádza mnoho techník a postupov, ktoré sa používajú dodnes. Červené víno sa v tomto období stalo dôležitou súčasťou náboženských obradov (omše).
V 17. a 18. storočí sa víno stalo dôležitou obchodnou komoditou. Obchodníci začali objavovať potenciál zrenia vína v dubových sudoch, čo viedlo k výrobe plnších a komplexnejších vín. V 19. storočí však európske vinice postihla katastrofa – fyloxéra. Tento škodca z Ameriky zničil väčšinu viníc. Riešením bolo naštepenie európskych odrôd na americké podpníky, ktoré boli voči fyloxére odolné. To víno zachránilo a vinárske umenie sa mohlo šíriť aj do Nového sveta, ako je Kalifornia, Argentína, Čile alebo Austrália.
Dnes je červené víno globálnym nápojom, ktorý sa teší popularite na celom svete a jeho kvalita je lepšia ako kedykoľvek predtým vďaka moderným technológiám a starým tradíciám.

Prečo by sme mali piť červené víno?
Vedecky podložené výhody miernej konzumácie
Hlavným dôvodom, prečo sa o červenom víne hovorí v pozitívnom zmysle, je látka zvaná resveratrol, silný antioxidant, ktorý sa nachádza v šupkách tmavého hrozna.
Zdravie srdca: Resveratrol pomáha chrániť srdce a cievy pred poškodením. Znižuje riziko vzniku krvných zrazenín a znižuje hladinu "zlého" cholesterolu (LDL), čím znižuje riziko srdcového infarktu.
Antioxidačné účinky: Antioxidanty bojujú proti voľným radikálom v tele, ktoré poškodzujú bunky. Tento proces znižuje riziko vzniku rakoviny, Alzheimerovej choroby a cukrovky.
Ochrana pred zápalmi: Resveratrol má protizápalové vlastnosti, čo môže pomôcť pri chronických zápalových ochoreniach.
Zdravie mozgu: Niektoré štúdie naznačujú, že mierna konzumácia vína môže zlepšiť funkciu mozgu a znížiť riziko demencie.
Pevnejšie kosti: Mierna konzumácia vína sa spája so zvýšenou hustotou kostí, čo je obzvlášť dôležité pre ženy po menopauze.
Spoločenské a kultúrne výhody
Okrem zdravotných prínosov má víno aj sociálne a kultúrne výhody, ak sa konzumuje s mierou.
Relax a spoločenské puto: Pohár vína po náročnom dni pomáha uvoľniť napätie a stres. Červené víno sa často konzumuje v spoločnosti priateľov alebo rodiny, čím podporuje socializáciu a budovanie vzťahov.
Kultúrny zážitok: Degustácia vína je bohatý kultúrny zážitok. Naučíte sa rozoznávať rôzne chute, vône a spoznáte históriu a geografiu miesta, kde bolo víno vyrobené.
Dôležité upozornenie: Všetky tieto výhody sa vzťahujú na miernu konzumáciu, čo znamená približne jeden pohár denne pre ženy a dva pre mužov. Nadmerné pitie alkoholu je pre organizmus škodlivé a zvyšuje riziko závislostí a vážnych ochorení.
Čo by sme mali tento deň robiť?
- Vyskúšajte novú odrodu: Ak zvyčajne pijete Merlot, siahnite po fľaši Pinot Noir alebo robustného Cabernet Sauvignon. Rozširovanie obzorov vám pomôže objaviť nové chute a arómy.
- Naučte sa o párovaní vína a jedla: Červené víno sa dokonale hodí k jedlu. Pri mäse, syroch a cestovinách platí jednoduché pravidlo – ľahšie vína k ľahšiemu jedlu a plné vína k ťažším.
- Spoznajte vinársku oblasť: Prečítajte si o Bordeaux, Burgundsku alebo Toskánsku. Dozviete sa, ako podnebie, pôda a tradícia ovplyvňujú chuť vína.
- Degustácia doma: Pozvite priateľov a usporiadajte slepú degustáciu. Každý prinesie jednu fľašu, vy ich ochutnáte a uhádnete, aký druh vína pijete.
- Vytvorte si správnu atmosféru: Zapáľte sviečky, uvarte obľúbené jedlo a nalaďte sa na relax. Niekedy stačí jediný pohár vína, aby ste spomalili a užili si prítomný okamih.
- Spárujte víno so syrmi: K červenému vínu sa hodí celý rad syrov, najmä tvrdé, ako napríklad čedar alebo parmezán, ktoré zvýraznia chuť vína.
