Deň cezmíny

  Vyzdobte chodby konármi cezmíny 19. decembra, pretože je Deň cezmíny. Tento neoficiálny sviatok bol vytvorený na počesť jednej z najznámejších dekorácií spojených s Vianocami a zimnou dovolenkovou sezónou.

Kto prišiel s týmto dňom?

 Deň cezmíny vytvorila Jace Shoemaker-Gallway, autorka a editorka na voľnej nohe známa pod prezývkou Kráľovná sviatkov. Počas svojej kariéry napísala tisíce článkov o rôznych sviatkoch oslavovaných po celom svete a vytvorila aj niekoľko vlastných sviatkov.
 Sviatočný deň, ktorý si každoročne pripomíname 19. decembra, nám má pomôcť dostať sa do sviatočnej nálady a pripraviť sa na Vianoce. K oslave sa môžete pripojiť čítaním o cezmíne a jej symbolike, zdobením svojho domova cezmínou a pozeraním vianočných filmov.

Čo je cezmína?

 Cesmína je rod kvitnúcich rastlín, ktorý zahŕňa viac ako 570 druhov. Niektoré sú vždyzelené, zatiaľ čo iné sú opadavé; niektoré sú kríky, zatiaľ čo iné sú stromy; niektoré rastú v trópoch, zatiaľ čo iné uprednostňujú mierne podnebie.
 Najznámejším druhom cezmíny je cemína obyčajná, známa aj ako cezmína európska, cezmína anglická alebo cezmína vianočná. Je to vždyzelený ker alebo strom pochádzajúci zo západnej a južnej Európy, severnej Afriky a juhozápadnej Ázie. Cezmína je jedným z mála pôvodných vždyzelených stromov z tvrdého dreva rastúcich v Británii.

História

 História cezmíny je fascinujúcou mozaikou, v ktorej sa prelínajú staroveké rituály, pohanská mystika a kresťanská symbolika. Táto rastlina bola odjakživa uctievaná pre svoju schopnosť zostať žiarivo zelená aj uprostred najtuhšej zimy.
 V starovekom Ríme bola cezmína jedným z hlavných atribútov Saturnálií, každoročného festivalu na počesť boha Saturna. Rimania si počas zimného slnovratu posielali vetvičky cezmíny ako symboly dobrej vôle a priateľstva.
 V starých keltských kultúrach bola cezmína považovaná za posvätnú rastlinu. Kelti verili v legendu o Kráľovi Cezmíny, ktorý vládol prírode počas zimnej polovice roka (od letného do zimného slnovratu), zatiaľ čo Kráľ Dub vládol v lete. Druidi považovali cezmínu za symbol večného života a plodnosti; verili, že prináša ochranu a šťastie, a preto si ju nosili do svojich príbytkov, aby v nej mohli počas mrazov prebývať lesní duchovia.
 Po príchode kresťanstva sa pôvodné pohanské zvyky začali pretvárať a cezmína sa pevne spojila s oslavou Vianoc, najmä na Britských ostrovoch a neskôr v Severnej Amerike. Kresťanská tradícia jej dala hlboký duchovný význam:

• Špicaté listy: Pripomínajú tŕňovú korunu, ktorú mal Ježiš na hlave počas ukrižovania.

• Červené bobule: Symbolizujú kvapky Kristovej krvi.

• Biele kvety: (Ktoré kvitnú na jar) sú niekedy prirovnávané k čistote narodenia Krista.

 Dnes je cezmína neodmysliteľnou súčasťou vianočnej estetiky. Používa sa vo vianočných vencoch a girlandách, ktoré zdobia dvere príbytkov ako symbol pohostinnosti. Jej zobrazenie nájdeme na vianočných pohľadniciach a jej meno sa nesie v známych koledách, ako je napríklad britská klasika "The Holly and the Ivy".
 Vďaka svojej histórii tak cezmína dodnes predstavuje most medzi starými tradíciami uctievania prírody a moderným slávením sviatkov pokoja a lásky.

Prečo je cezmína dôležitá?

1. Ekologický význam (Záchrana v zime)

• Potrava: Jej červené bobule sú dôležitým zdrojom kalórií pre vtáky (napríklad drozdy), keď je inej potravy nedostatok. Hoci sú pre ľudí mierne jedovaté, pre zvieratá sú životne dôležité.

• Úkryt: Husté, pichľavé a vždyzelené listy poskytujú vtákom a drobnej zveri bezpečný úkryt pred predátormi a mrazivým vetrom.

2. Kultúrny a náboženský symbol

• Symbol nádeje: Vždyzelené listy pripomínajú, že život pokračuje aj v zime, čo z nej robí symbol vytrvalosti a večnosti.

• Ochrana: V minulosti si ľudia vysádzali cezmínu v blízkosti domov, pretože verili, že ich ochráni pred bleskami, zlými duchmi a čarodejnicami.

• Kresťanský odkaz: Pre veriacich je priamym odkazom na obetu a lásku Krista (tŕne a krv).

3. Praktické a remeselné využitie

• Tvrdosť a farba: Je to jedno z najbelších a najtvrdších driev na svete. Je veľmi husté a má jemnú textúru.

• Remeslo: Historicky sa používalo na výrobu šachových figúrok (biele polia), rukovätí nástrojov, bičov a dokonca aj v nábytkárstve na intarzie (vkladané vzory). Zaujímavosťou je, že z dreva cezmíny bola vyrobená aj palička Harryho Pottera v knižnej sérii.

4. Estetika a tradícia

• Vytvára vizuálnu identitu Vianoc. Jej kombinácia sýtozelenej a jasne červenej farby prirodzene vyvoláva pocity tepla, domova a radosti. Bez cezmíny by vianočné vence a dekorácie stratili svoj typický charakter.

Čo by sme mali tento deň robiť?

• Vydajte sa na "lov" v prírode: Choďte na prechádzku do lesa alebo parku a pokúste sa nájsť krík cezmíny. Všimnite si kontrast medzi jej sýtozelenými listami a červenými bobuľami na pozadí zimnej krajiny.

• Vytvorte si prírodnú dekoráciu: Uviažte si tradičný vianočný veniec na dvere alebo girlandu na stôl. Použite pri tom vetvičky cezmíny (nezabudnite na rukavice, listy sú pichľavé!).
• Prikŕmte vtáctvo: Keďže bobule cezmíny sú pre vtáky dôležitou potravou, môžete v tento deň doplniť krmítka vo vašom okolí, aby ste im pomohli prečkať mrazy.
• Darujte vetvičku pre šťastie: Podľa starej tradície prináša vetvička cezmíny darovaná priateľom ochranu a prosperitu do nového roka.
• Spoznajte "Kráľa cezmíny": Prečítajte si s deťmi alebo priateľmi keltskú legendu o súboji Kráľa dubu a Kráľa cezmíny, ktorá symbolizuje striedanie ročných období.
• Kreatívne tvorenie: Ak nemáte živú rastlinu, môžete si cezmínu nakresliť, vystrihnúť z papiera alebo vyšiť ako motív na vianočné prestieranie.
• Zasaďte si vlastnú: Ak máte záhradu, 19. december je skvelý čas na plánovanie výsadby. Cezmína je nenáročná a bude vám robiť radosť celoročne (nezabudnite zasadiť samčiu aj samičiu rastlinu, aby ste mali bobule).