Deň čokolády

  Čokoláda je jednou z najlahodnejších pochúťok vôbec a zaslúži si svoj vlastný špeciálny deň, no nie? Každý rok všetci milovníci čokolády na celom svete oslavujú 7. júla Svetový deň čokolády.

Kto prišiel s týmto dňom?

 V roku existuje veľa dátumov, ktoré propagujú variácie Dňa čokolády. Mnohí milovníci čokolády uvádzajú, že 7. júl je skutočným dňom čokolády, ktorý sa oslavuje na celom svete alebo aspoň v Európe, keďže história tohto sviatku je spojená s históriou čokolády v Európe.

Čo je čokoláda?

 Cesta kakaa do Európy sa začala objavením Ameriky Krištofom Kolumbom, no jeho popularita prudko vzrástla až v 16. storočí, keď sa horký nápoj rozšíril po Španielsku a neskôr aj po celej Európe, kde sa stal výsadou šľachty. Kľúčový zlom v histórii čokolády nastal v 19. storočí s vynálezom lisu na oddelenie kakaového masla od kakaového prášku, čo umožnilo výrobu tuhej tabuľkovej čokolády, ako ju poznáme dnes, a sprístupnilo ju širšej verejnosti.
 Výroba čokolády je komplexný proces, ktorý zahŕňa niekoľko fáz:

• Zber a fermentácia: Zrelé kakaové plody sa ručne zberajú, bôby sa vylúpnu a nechajú fermentovať, čím získajú svoju charakteristickú farbu a rozvinie sa ich chuť.

• Sušenie a praženie: Fermentované bôby sa sušia a následne pražia. Praženie zvýrazňuje arómu kakaa.

• Drvenie a mletie: Pražené bôby sa drvia a melú na hustú kakaovú hmotu. Z nej sa môže ďalej lisovaním oddeliť kakaové maslo a kakaový prášok.

• Miešanie a konšovanie: Kakaová hmota sa mieša s ďalšími prísadami, ako je cukor, kakaové maslo (ak je potrebné), mlieko (pre mliečnu čokoládu) a ďalšie dochucovadlá. Proces konšovania je dlhé a intenzívne miešanie, ktoré čokoláde dodáva jej hladkú textúru a jemnosť.

• Temperovanie a formovanie: Nakoniec sa čokoláda temperuje (kontrolovane sa zahrieva a ochladzuje, aby sa stabilizovali kakaové maslá) a odlieva do foriem.

Rozlišujeme niekoľko základných druhov čokolády, ktoré sa líšia zložením a chuťou:

• Horká čokoláda: Obsahuje vysoký podiel kakaovej sušiny (min. 35 %, často aj 50 % a viac), má intenzívnu a bohatú kakaovú chuť s menším množstvom cukru.

• Mliečna čokoláda: Obsahuje kakaovú sušinu, cukor a sušené mlieko (min. 14 %), čo jej dodáva jemnejšiu a sladšiu chuť.

• Biela čokoláda: Technicky nie je "pravou" čokoládou, pretože neobsahuje kakaovú sušinu, iba kakaové maslo, cukor a mliečne zložky. Má krémovú a sladkú chuť.

• Couverture čokoláda: Termín pre vysokokvalitné čokolády s vysokým podielom kakaového masla, ktoré sú ideálne na profesionálne cukrárske použitie vďaka ich tekutosti po roztopení a vynikajúcej chuti.

• Ruby čokoláda: Relatívne nový druh čokolády, vyrobený zo špeciálnych kakaových bôbov, ktorá má prirodzene ružovú farbu a ovocnú chuť.

História

 Znalosti o spracovaní kakaa prešli na ďalšie kultúry v Strednej Amerike, vrátane Mayov a Aztékov. Mayovia kakaovník uctievali ako "pokrm bohov" a verili, že bol darom od božstva Kakaw. Z pražených a mletých kakaových bôbov, zmiešaných s čili, vodou a kukuričnou múkou, pripravovali penivý, horký nápoj nazývaný "xocolatl" (horká voda), ktorý mal dôležitú úlohu v náboženských obradoch, oslavách a dokonca slúžil ako platidlo. Aztékovia tiež považovali kakaové bôby za tak cenné, že ich používali ako formu meny – napríklad, za 100 bôbov sa dal kúpiť moriak.
 Prvý kontakt Európanov s kakaom sa pravdepodobne uskutočnil prostredníctvom Krištofa Kolumba, ktorý priviezol kakaové bôby do Španielska v roku 1502. Skutočnú popularitu si však kakao získalo až po návrate španielskeho conquistadora Hernána Cortésa z Mexika v 16. storočí. Hoci pôvodne bol horký aztécky nápoj pre Európanov nezvyčajný, Španieli ho začali upravovať – pridávali doň cukor, med, škoricu a vanilku, čím vytvorili sladšiu a chutnejšiu verziu, ktorá sa stala mimoriadne populárnou na španielskom dvore.
 Záujem o čokoládu sa rýchlo šíril po celej Európe, najprv do Francúzska (vďaka Anne Rakúskej, ktorá priniesla čokoládu na francúzsky kráľovský dvor v roku 1615), a potom do Talianska, Anglicka a ďalších krajín. Spočiatku bola čokoláda luxusom dostupným len pre bohatú elitu, podávaná v špeciálnych "čokoládových domoch" (obdoby kaviarní).
 Kľúčový moment v histórii čokolády nastal v 19. storočí s príchodom priemyselnej revolúcie. V roku 1828 holandský chemik Coenraad Johannes van Houten vynašiel hydraulický lis na kakao, ktorý dokázal oddeliť kakaové maslo od kakaového prášku. Tým sa výrazne zjednodušila výroba a sprístupnila čokoládu pre širšiu verejnosť. Vďaka tomuto procesu sa stal kakaový prášok ľahšie rozpustný vo vode a stráviteľnejší.
 V roku 1847 britská firma Fry and Sons skombinovala kakaové maslo s kakaovou hmotou a cukrom, čím vytvorila prvú pevnú tabuľkovú čokoládu na jedenie.
 V roku 1876 Švajčiar Daniel Peter pridal do čokolády sušené mlieko, a tak vynašiel mliečnu čokoládu, ktorá sa stala okamžite hitom.
 Tieto inovácie transformovali čokoládu z horkého nápoja pre elitu na pevnú, sladkú pochúťku, ktorú dnes poznáme a milujeme. Odvtedy sa výroba čokolády dramaticky rozšírila a neustále sa vyvíjajú nové druhy a formy tejto lahodnej sladkosti.

Prečo by sme mali jesť čokoládu?

Prečo by sme mali jesť čokoládu?

Čo by sme mali tento deň robiť?