Deň detských výtvorov

 Remeselné výrobky môžu deťom dať pocit úspechu a pomôcť im vybudovať si sebaúctu. Rovnako ako u dospelých, aj pri remeselných výrobkoch sa znižuje stres u detí.

Kto prišiel s týmto dňom?

 Možno vás to prekvapí, ale Deň detských výtvorov, ktorý pripadá na 14. marca, nemá jedného konkrétneho historického zakladateľa alebo presný rok vzniku zapísaný v kronikách. Vznikol podobne ako mnohé iné moderné iniciatívy v USA a postupne sa rozšíril do sveta. 
 Deň detských výtvorov, každý rok uvoľní podporu tvorivej energie priamo uprostred Mesiaca remesiel. Deň oslavuje tvorivé práce s deťmi. Otvorením detských očí svetu remesiel podnietime ich fantáziu a odtiaľ sú možnosti nekonečné.
 V obchodoch s remeselnými výrobkami sa počas marca organizujú špeciálne kurzy. Tieto triedy ponúkajú deťom rôzne príležitosti, ako sa zapojiť. Poskytujú tiež deťom príležitosť komunikovať s ostatnými, naučiť sa niečo nové a zabávať sa bez elektroniky alebo televízie. Pri stimulácii tvorivosti dieťaťa podporujeme tiež jeho zvedavosť a používanie hmatových schopností.

Čo sú detské výtvory?

 Z technického hľadiska sú tieto diela kľúčovým nástrojom pre rozvoj jemnej motoriky a koordinácie očí a rúk. Manipulácia s nožnicami, precízne nanášanie lepidla alebo modelovanie z plastelíny posilňujú drobné svaly ruky, čo je nevyhnutným predpokladom pre neskoršie úspešné zvládnutie písania a kreslenia v školskom veku. Okrem fyzických zručností si deti pri tvorbe prirodzene cvičia aj trpezlivosť a schopnosť sústrediť sa na jednu činnosť.
 Zároveň ide o dôležitý kognitívny tréning, pri ktorom sa dieťa učí riešiť praktické problémy a experimentovať s vlastnosťami materiálov. Keď premýšľa, ako postaviť vežu z kociek, aby nespadla, alebo akú farbu získa zmiešaním žltej a modrej, rozvíja svoje logické myslenie a priestorovú predstavivosť. Detský výtvor je tak v podstate prvým samostatným projektom, v ktorom dieťa preberá rolu tvorcu a realizátora vlastných nápadov.
 Najhodnotnejším aspektom detských výtvorov je však budovanie sebavedomia a identity. Moment, keď dieťa s hrdosťou ukazuje svoje dielo dospelému, je kritický pre jeho pocit vlastnej hodnoty a uznania. Tým, že okolie jeho prácu rešpektuje a vystavuje, vysiela dieťaťu signál, že jeho nápady a videnie sveta sú dôležité. Detské výtvory sú teda oveľa viac než len "čmáranice" – sú to prvé kroky k samostatnej, sebavedomej a tvorivej osobnosti.

História

 História detských výtvorov je fascinujúcou cestou od prvých pravekých čmáraníc až po uznanie detského umenia ako plnohodnotného smeru v 20. storočí. Dlhé storočia sa na detskú tvorbu nepozeralo ako na umenie, ale skôr ako na nedokonalú prípravu na dospelosť. Až moderná psychológia a pedagogika odhalili, že detské videnie sveta zásadne ovplyvnilo aj najväčších majstrov svetového maliarstva.
 V najstarších obdobiach ľudstva, napríklad v praveku, deti netvorili na papier, ale priamo sa podieľali na rituáloch. Archeológovia v jaskyniach (napríklad v španielskej jaskyni Rouffignac) objavili tzv. "finger flutings" – stopy prstov v mäkkom íle na stropoch a stenách. Analýza šírky týchto rýh potvrdila, že ich autormi boli deti vo veku od 2 do 7 rokov. Tieto detské "výtvory" neboli len hrou, ale pravdepodobne súčasťou iniciačných obradov, kde sa deti učili komunikovať s duchovným svetom kmeňa.
 Počas stredoveku a renesancie sa detská tvorba takmer nezachovala, pretože papier bol drahý a deti boli od malička vedené k remeslu. Deti v umeleckých dielňach začínali ako učni, ktorých úlohou bolo presne kopírovať štýl majstra. Príkladom je mladý Michelangelo alebo Albrecht Dürer, ktorého autoportrét z roku 1484 (vytvorený, keď mal 13 rokov) je dôkazom nesmierneho talentu, ale stále v rámci prísnych pravidiel dospelého umenia. Skutočne "detský" štýl bol vtedy považovaný za chybu, ktorú treba odstrániť cvikom.
 Zlom nastal v 19. storočí s príchodom romantizmu a neskôr avantgardy. Umelci ako Paul Klee alebo Joan Miró začali zbierať detské kresby a hľadať v nich stratenú úprimnosť a slobodu. Pablo Picasso slávne vyhlásil: "V dvanástich som vedel kresliť ako Rafael, ale trvalo mi celý život, kým som sa naučil kresliť ako dieťa." Picasso bol fascinovaný tým, ako deti ignorujú perspektívu a anatómiu v prospech emócie, čo priamo ovplyvnilo vznik kubizmu. Detská odvaha deformovať realitu sa tak stala základom pre moderné umenie 20. storočia.
 Jedným z najznámejších a najdojímavejších príkladov detskej tvorby v histórii sú kresby detí z terezínskeho geta (1942 – 1944). Pod vedením umelkyne Friedl Dicker-Brandeisovej tam vzniklo tisíce obrázkov. Tieto deti nekreslili len hrôzy vojny, ale aj motýle, kvety a sny o domove. Tieto výtvory dnes slúžia ako historické svedectvo nesmiernej sily ľudského ducha a dôkaz, že tvorba je pre dieťa nástrojom prežitia v neľudských podmienkach. Mnohé z týchto diel sú dnes svetovo známe a vystavené v Židovskom múzeu v Prahe.
 V 20. storočí sa detská tvorba stala aj politickým a mierovým symbolom. Po výbuchu atómovej bomby v Hirošime sa stal svetoznámym príbeh dievčatka menom Sadako Sasaki. Sadako, trpiaca chorobou z ožiarenia, začala podľa starého japonského príbehu skladať origami žeriavy. Verila, že ak ich poskladá tisíc, vyzdravie. Hoci zomrela, jej papierové výtvory sa stali globálnym symbolom túžby detí po mieri. Dodnes deti z celého sveta posielajú papierové žeriavy k jej pamätníku v Hirošime, čím premenili jednoduchý detský výtvor na silné politické gesto.

Prečo sú detské výtvory dôležité?

Čo by sme mali tento deň robiť?