Deň Európy

 V roku 2025 je Deň Európy špeciálnou príležitosťou, pretože si pripomíname 75 rokov od Schumanovej deklarácie (z 9. mája 1950). Objavte príbeh jeho vizionárskych myšlienok a ako nám pomohli vytvoriť EÚ, ako ju poznáme dnes.

Kto prišiel s týmto dňom?

 Deň Európy, spolu s vlajkou, hymnou, mottom a jednotnou menou - eurom, je symbolom Európskej únie. Dňa 9. mája 1950 Robert Schuman prezentoval svoj návrh na vytvorenie organizovanej Európy, ktorá je nevyhnutná pre udržanie mierových vzťahov. Schumanova deklarácia sa považuje za začiatok budovania EÚ. Deň Európy je tak príležitosťou pre zdieľanie európskej identity a oslavou mieru a jednoty v Európe.

Čo je Európa?

 Európa je svetadiel tvorený západnou časťou euroázijského kontinentu. Nachádza sa na severnej pologuli. Je súčasťou takzvaného Starého sveta. Pojem Európy závisí od toho, aké významové útvary intervenujú pri jeho tvorbe, napr. historický pojem Európy mieni Európu s jej zložitým, často rozporným významom pre svet. Nie teda len renesancia, ale aj antika; nie len reformácia, ale aj židovstvo a kresťanstvo. Z etnografického hľadiska sa do Európy ráta aj Kaukaz a Zakaukazsko, z hľadiska politického a vojenského ostrovy Cyprus, Malta a iné.

História

  Územie Európy bolo osídlené už v praveku. Postupne sa vyvíjali poľnohospodárstvo, prvé osady a komplexnejšie spoločnosti. Staroveké Grécko (cca 8. storočie pred n. l. – 6. storočie n. l.) položilo základy mnohých aspektov západnej civilizácie – demokracia, filozofia, divadlo, umenie, architektúra, základy vedy a olympijské hry. Grécke mestské štáty a neskôr helenistické ríše rozšírili svoj vplyv po Stredomorí. Rímska ríša (cca 8. storočie pred n. l. – 5. storočie n. l.) vytvorila obrovskú ríšu, ktorá na stáročia zjednotila veľkú časť Európy, severnej Afriky a Blízkeho východu. Prispela k rozvoju práva, správy, inžinierstva (cesty, akvadukty) a rozšírila používanie latinčiny, ktorá sa stala základom mnohých európskych jazykov. Pád Západorímskej ríše v 5. storočí n. l. viedol k fragmentácii Európy.
 Stredovek bol obdobím poznačeným migráciami národov, vznikom nových kráľovstiev (napr. Franská ríša, anglické kráľovstvá, slovanské štáty). Kresťanstvo sa stalo hlavnou zjednocujúcou kultúrnou a duchovnou silou v Európe, hoci rozkol medzi západným (katolíckym) a východným (pravoslávnym) kresťanstvom v roku 1054 viedol k dlhodobému rozdeleniu. Rozvinul sa feudalizmus, veda a vzdelanie prežívali najmä v kláštoroch a neskôr na univerzitách. Obdobie bolo poznačené aj veľkými konfliktmi (križiacke výpravy, Storočná vojna) a katastrofami (čierna smrť).
 Renesancia obnovila záujem o antické umenie a poznanie, rozvoj vedy, filozofie a umenia, prechod od stredovekého k novovekému mysleniu. Cirkevný rozkol, viedol k vzniku protestantizmu a dlhým náboženským vojnám, ale aj k posilneniu národných jazykov a vzdelania. Európske mocnosti (Portugalsko, Španielsko, neskôr Holandsko, Francúzsko, Anglicko) začali rozsiahle zámorské objavy a kolonizáciu, čo viedlo k vzostupu Európy ako dominantnej sily vo svete a globálnemu obchodu. Nastal vzostup národných štátov a centralizovanej moci (absolutizmus).
 Osvietenstvo (18. storočie) prinieslo filozofický prúd zdôrazňujúci rozum, práva jednotlivca, slobodu a kritiku starých poriadkov. Francúzska revolúcia (1789) rozšírila ideály slobody, rovnosti a bratstva po Európe, viedla k pádu monarchií a posilnila nacionalizmus – myšlienku národnej identity a samourčenia. Priemyselná revolúcia (začiatok v Británii v 18. storočí, šírenie v 19. storočí) priniesla masívny technologický, ekonomický a sociálny prelom, prechod od ručnej výroby k strojovej, urbanizácia, vznik nových spoločenských tried. Konsolidácia národných štátov a vytváranie impérií (kolonializmus vrcholí).
 Globálny konflikt (Prvá svetová vojna 1914-1918), ktorý zmenil politickú mapu Európy, viedol k pádu ríš a vzniku nových národných štátov (vrátane Československa). Zanechal hlboké ekonomické a sociálne rany. Medzivojnové obdobie bolo poznačené ekonomickými krízami, politickou nestabilitou a vzostupom totalitných ideológií a režimov – komunizmu v Sovietskom zväze, fašizmu v Taliansku a nacizmu v Nemecku. Druhá svetová vojna (1939-1945) bola najničivejší konflikt v dejinách ľudstva, spojený s genocídou (Holokaust). Európa bola po vojne zničená, ekonomicky vyčerpaná a politicky rozdelená na Východný blok (pod vplyvom ZSSR) a Západný blok (pod vplyvom USA). Symbolom tohto rozdelenia sa stala "železná opona".
 Idea "už nikdy viac": Po skúsenostiach dvoch svetových vojen vznikla silná túžba po zabezpečení trvalého mieru a stability v Európe prostredníctvom úzkej spolupráce. Francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman navrhol združenie výroby uhlia a ocele Francúzska a Nemecka (a ďalších ochotných krajín) pod spoločný nadnárodný úrad. Bola to prelomová myšlienka, ktorá namiesto konfrontácie ponúkla spoluprácu v strategických odvetviach, čím sa vojna medzi zúčastnenými štátmi stala "materiálne nemožnou". Na základe Schumanovej deklarácie šesť štátov (Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko a Taliansko) v roku 1951 podpísalo zmluvu o založení ESUO, ktorá začala fungovať v roku 1952. Bol to prvý krok európskej integrácie. Šesť zakladajúcich štátov podpísalo zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS), zameraného na vytvorenie spoločného trhu, a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom). Tieto zmluvy začali platiť v roku 1958 a znamenali výrazné prehĺbenie integrácie. Spoločenstvá sa postupne rozširovali o nové členské štáty (prvé rozšírenie v roku 1973 o Dánsko, Írsko a Spojené kráľovstvo). Jednotný európsky akt (1986) otvoril cestu k dokončeniu jednotného trhu do roku 1993 a posilnil právomoci Európskeho parlamentu. Maastrichtská zmluva (1992) založila Európsku úniu (EÚ) na "troch pilieroch": Európske spoločenstvá, Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika a Spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí. 
  Po páde Železnej opony vstúpili do EÚ ďalšie krajiny (Rakúsko, Fínsko, Švédsko v roku 1995). Najväčšie "východné" rozšírenie prebehlo v roku 2004, keď vstúpilo 10 krajín vrátane Slovenska. Následne vstúpili Rumunsko a Bulharsko (2007) a Chorvátsko (2013). Spoločná mena euro bola zavedená v bezhotovostnej forme v roku 1999 a v hotovostnej forme v roku 2002 v krajinách, ktoré splnili kritériá menovej únie (tzv. eurozóna). Slovensko prijalo euro v roku 2009. Lisabonská zmluva (2007/2009) priniesla významné inštitucionálne reformy s cieľom zefektívniť fungovanie rozšírenej EÚ.
 Európska únia je výsledkom dlhého historického vývoja, mnohých konfliktov a napokon aj úprimnej snahy o mier, spoluprácu a prosperitu na kontinente, ktorý bol kedysi rozorvaný vojnami. Je to unikátny projekt politickej a ekonomickej integrácie, ktorý naďalej čelí novým výzvam 21. storočia.

Prečo je dôležité, aby bola Európa jednotná?

1. Zabezpečenie mieru a stability: Toto je pravdepodobne najdôležitejší a pôvodný dôvod. Európska história je poznačená storočiami vojen a konfliktov, vrátane dvoch svetových vojen, ktoré vznikli práve v Európe. Integrácia a vzájomná závislosť členských štátov v rámci EÚ urobili rozsiahly vojenský konflikt medzi nimi prakticky nemysliteľným. Jednota vytvára priestor pre dialóg, riešenie sporov diplomatickou cestou a spoločné bezpečnostné záujmy.
2. Hospodárska prosperita a jednotný trh: EÚ vytvorila jednotný trh, ktorý umožňuje voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu medzi členskými štátmi. To stimuluje obchod, hospodársky rast, zvyšuje konkurencieschopnosť a poskytuje spotrebiteľom väčší výber. Spoločná mena euro v eurozóne ďalej uľahčuje obchod a cestovanie. Hospodársky celok Európy je na globálnej úrovni oveľa silnejší, než by boli jednotlivé štáty samostatne.
3. Silnejší politický vplyv na globálnej scéne: Jednotne vystupujúca Európa (alebo EÚ ako celok) má oveľa väčšiu váhu a vplyv v medzinárodných vzťahoch, diplomacii a pri vyjednávaní medzinárodných dohôd (napr. obchodných) s inými veľmocami (ako USA, Čína, Rusko) a medzinárodnými organizáciami, než by mal ktorýkoľvek členský štát samostatne.
4. Efektívnejšie zvládanie globálnych výziev: Mnoho problémov 21. storočia (klimatická zmena, migrácia, terorizmus, pandémia, kybernetická bezpečnosť, organizovaný zločin) nepozná hranice. Jednota umožňuje koordinované a efektívnejšie reakcie a riešenia na tieto nadnárodné problémy, ktoré by boli pre jednotlivé štáty oveľa ťažšie zvládnuteľné.
5. Ochrana a presadzovanie spoločných hodnôt: EÚ je založená na spoločných hodnotách ako demokracia, ľudské práva, právny štát a slobody. Jednota pomáha chrániť a presadzovať tieto hodnoty v rámci členských štátov a šíriť ich vo svete. Poskytuje platformu pre solidaritu a vzájomnú podporu v prípade, ak sú tieto hodnoty ohrozené.
6. Podpora kultúrnej výmeny a porozumenia: Aj napriek rozdielom v jazykoch a tradíciách jednota podporuje mobilitu (študenti, pracovníci) a kultúrnu výmenu, čím zvyšuje vzájomné porozumenie a toleranciu medzi Európanmi.

Čo by sme mali tento deň robiť?

• Učte sa o histórii EÚ: Zistite viac o Schumanovej deklarácii a o tom, ako sa z nej vyvinulo európske spoločenstvo a neskôr Európska únia. Mnohé zdroje (vrátane webových stránok inštitúcií EÚ) ponúkajú informácie a materiály.

• Zamyslite sa nad významom EÚ: Reflektujte nad tým, čo pre vás a pre Slovensko znamená členstvo v EÚ – mier, možnosť študovať a pracovať v zahraničí, spoločné hodnoty, podpora.
• Zúčastnite sa podujatí: Mnohé mestá, školy, kultúrne inštitúcie a zastúpenia Európskej komisie a Európskeho parlamentu organizujú pri príležitosti Dňa Európy rôzne podujatia – diskusie, výstavy, koncerty, dni otvorených dverí. Zistite, čo sa koná vo vašom okolí.
• Spojte sa s európskou kultúrou: Vypočujte si európsku hudbu, prečítajte si knihu od európskeho autora, vyskúšajte recept z inej európskej krajiny. Objavte bohatú rozmanitosť Európy.
• Diskutujte o Európe: Rozprávajte sa s rodinou a priateľmi o význame EÚ, o jej úspechoch a o tom, čomu čelí dnes.
• Vyjadrite podporu: Ak máte možnosť, vyveste vlajku EÚ. Zdieľajte pozitívne posolstvá o európskej spolupráci na sociálnych médiách (použite hashtagy ako #DeňEurópy, #EuropeDay, #SchumanDeclaration).
• Podporte spoločné hodnoty: Zamyslite sa nad hodnotami EÚ (demokracia, ľudské práva, právny štát) a nad tým, ako ich môžeme chrániť a presadzovať v našej spoločnosti.