Deň filmu v Indonézii

 Deň filmu v Indonézii pripadá na 30. marca a pripomína prvý klapkový deň natáčania snímky Darah dan Doa ("Krv a modlitba") z roku 1950. Hoci sa filmy v regióne točili už počas holandskej koloniálnej éry či japonskej okupácie, toto dielo je považované za prvý skutočne "národný" indonézsky film. Režíroval ho Usmar Ismail, zakladateľ prvého domáceho filmového štúdia, ktorý sa snažil o nezávislú tvorbu po vyhlásení indonézskej nezávislosti, kedy bol dovoz zahraničných filmov z ideologických dôvodov obmedzený.
 Samotný film Darah dan Doa (v zahraničí známy ako The Long March) je vojnová dráma o pochode divízie Siliwangi počas revolúcie. Produkcia čelila finančným problémom aj cenzúre a po premiére bol film kritikmi prijatý negatívne a komerčne prepadol. Napriek počiatočnému neúspechu sa však s odstupom času pohľad na toto dielo zmenil. Usmar Ismail je dnes uctievaný ako "otec indonézskej kinematografie" a jeho prínos k budovaniu domáceho filmového priemyslu je neodškriepiteľný.
 Tradícia osláv 30. marca začala v komunite filmárov už v roku 1950, no oficiálne bol tento deň uznaný až v roku 1962 a definitívne potvrdený prezidentom v roku 1999. Dnes je tento sviatok oslavou indonézskej tvorby, ktorá zahŕňa filmové festivaly, špeciálne premietania a výstavy nielen v Indonézii, ale aj v kultúrnych centrách po celom svete. Slúži ako pripomienka odvahy tvoriť vlastné príbehy aj v náročných historických podmienkach.