Deň galícijskej literatúry

 Deň galícijskej literatúry je každoročný kultúrny sviatok, ktorý oslavuje galícijský jazyk a jeho literárnu tvorbu. Tento sviatok zriadila Kráľovská galícijská akadémia v roku 1963 a odvtedy sa pripomína pravidelne. Galícijčina je indoeurópsky jazyk patriaci do ibersko-románskej vetvy a hovorí sa ňou predovšetkým v španielskom autonómnom spoločenstve Galícia, kde je popri španielčine aj oficiálnym jazykom. Na jej reguláciu dohliada spomínaná akadémia so sídlom v meste A Coruña.
 Rozkvet literatúry v tomto jazyku nastal v 19. storočí, pričom toto obdobie vošlo do histórie pod názvom Rexurdimento (Znovuzrodenie alebo Renesancia). Medzi najvýznamnejšie osobnosti tejto éry patrila spisovateľka Rosalía de Castro. Tá dňa 17. mája 1863 vydala svoju prvú básnickú zbierku v galícijčine s názvom "Cantares gallegos" ("Galícijské piesne"). Práve na počesť stého výročia vydania tejto významnej knihy bol v roku 1963 prvýkrát vyhlásený Deň galícijskej literatúry.
 Každý rok je tento sviatok venovaný konkrétnemu autorovi, ktorý písal v galícijskom jazyku. Žijúci spisovatelia túto poctu získať nemôžu. Osobmosť, ktorej bude daný ročník venovaný, vyberá Kráľovská galícijská akadémia výhradne z autorov, od ktorých úmrtia uplynulo minimálne jedno desaťročie.