Deň Glöggu

 Deň Glöggu sa vo Švédsku oslavuje každoročne 1. decembra. Bol vytvorený na počesť tohto tradičného severského nápoja, ktorý sa konzumuje počas zimného a najmä vianočného obdobia. Glögg je horúce korenené víno severského typu, podobné nemeckému Glühwein alebo francúzskemu vin chaud. Pôvodne vznikol vo Švédsku a neskôr sa rozšíril do ďalších severských krajín (Dánska, Fínska, Nórska a Estónska). Tradícia pitia horúceho vína siaha až do staroveku, no v severských krajinách sa bežne pije minimálne od 16. storočia. Pôvodne ho konzumovali poslovia a doručovatelia, ktorí často cestovali v chladnom počasí na lyžiach alebo na koni.
 Glögg sa stal populárnym vianočným nápojom vo Švédsku začiatkom 19. storočia. Hoci sa najčastejšie vyrába z červeného vína (niekedy s pridaním destilátov ako akvavit, brandy alebo vodka), môže sa pripravovať aj z bieleho alebo sladkého vína. Tradičné korenie používané v Glöggu zahŕňa škoricu, klinčeky, kardamóm, zázvor a kôru z horkého pomaranča. Do nápoja je bežné pridať aj celé mandle alebo hrozienka (ktoré sú niekedy namočené v likéri na zvýšenie obsahu alkoholu). Nápoj sa pripravuje pridaním korenia a cukru do vína a následným ohriatím na približne 60 – 70°C. Glögg sa tradične pije počas celého vianočného obdobia, od prvej adventnej nedele až do Dňa svätého Knuta (13. januára).
 Nealkoholický Glögg sa vyrába nahradením vína šťavou, pričom obľúbená je napríklad ríbezľová šťava. V supermarkete možno kúpiť len nealkoholický alebo nízkoalkoholický Glögg, kým silný variant sa predáva len v štátom vlastnených obchodoch Systembolaget. Glögg sa zvyčajne podáva s rôznymi vianočnými pochúťkami, ako sú zázvorové sušienky a šafranové žemle (lussebullar alebo lussekatter), ktoré sa tradične konzumujú na Deň svätej Lucie. 1. decembra tak Švédi oslavujú Deň Glöggu, aby odštartovali vianočné obdobie. Je to skvelý deň na vypitie hrnčeka alebo dvoch Glöggu, experimentovanie s receptami a spoločné naladenie sa na vianočnú atmosféru s blízkymi.