Deň hasiaceho prístroja

 Deň hasiaceho prístroja si pripomíname 7. februára ako príležitosť na zvýšenie povedomia o požiarnej bezpečnosti. Prvá zmienka o hasiacom zariadení pochádza už z roku 1723, kedy si britský lekárnik Ambrose Godfrey nechal patentovať sud s hasiacou tekutinou a náložou strelného prachu, ktorá ju pri výbuchu rozptýlila. Skutočný prelom však nastal až neskôr s vynálezom Georgea Williama Manbyho, ktorý vytvoril prvý prenosný tlakový prístroj naplnený roztokom uhličitanu draselného.
 Hoci moderný hasiaci prístroj prešiel dlhým vývojom, za kľúčový míľnik sa považuje február 1863, kedy získal americký patent Alanson Crane. Zaujímavosťou je aj prínos Alexandra Lorana, ktorý začiatkom 20. storočia vynašiel hasiacu penu. Dnešné prístroje sú vysoko špecializované a rozdelené do tried podľa typu horľavej látky – od pevných materiálov a kvapalín až po plyny či elektrické zariadenia. Správny výber hasiacej látky, napríklad prášku, peny alebo CO2, je kľúčový pre efektívne a bezpečné uhasenie požiaru.
 Cieľom tohto dňa je pripomenúť verejnosti, že hasiaci prístroj je základným nástrojom aktívnej požiarnej ochrany, ktorý dokáže zastaviť malý požiar skôr, než sa nekontrolovateľne rozšíri. V mnohých krajinách sú tieto prístroje povinnou výbavou verejných budov aj automobilov. Odborníci preto zdôrazňujú, že nestačí prístroj len vlastniť, ale každý by mal ovládať základy jeho manipulácie, aby v prípade núdze dokázal pohotovo a správne zareagovať.