
Deň Helen Kellerovej
Deň Helen Kellerovej dostal svoj oficiálny začiatok v Spojených štátoch, keď ho v roku 1938 prvýkrát vyhlásil prezident Franklin D. Roosevelt. V tom čase bol dátum stanovený na tretí štvrtok v marci, ktorý pripadol na 3. marca, kvôli jeho spojitosti s oslavou organizácie American Foundation for the Blind. Išlo o pripomienku päťdesiateho výročia prvého stretnutia Helen Kellerovej a Annie Sullivanovej – ktoré Kellerová vždy považovala za svoje "duchovné narodeniny".
O desaťročia neskôr, na počesť 100. výročia narodenia Helen Kellerovej v roku 1980, začalo toto podujatie získavať na popularite a dátum bol zmenený tak, aby odrážal skutočné výročie narodenia Kellerovej, ktoré bolo 27. júna 1880. V tom čase starostovia miest, ako aj americký prezident Jimmy Carter, vyhlásili proklamácie na počesť prínosov a úspechov Kellerovej. Neskôr bol Deň Helen Kellerovej ustanovený prezidentskou proklamáciou a odvtedy sa každoročne dodržiava.
Helen Adams Kellerová (1880 – 1968) bola americká spisovateľka, politická aktivistka a lektorka. Vo veku 19 mesiacov ju choroba pripravila o zrak aj sluch, čo ju v ranom detstve uväznilo v izolovanom svete tmy a ticha. Až vo veku šiestich rokov sa jej život zmenil príchodom učiteľky Anne Sullivanovej, ktorá sama trpela ťažkým zrakovým postihnutím. Anne ju naučila komunikovať prostredníctvom dotykového hláskovania slov do dlane, čím pre ňu otvorila svet jazyka a vedomostí.
Helen Kellerová sa stala symbolom vytrvalosti a prekonávania prekážok. Vyštudovala Radcliffe College (súčasť Harvardovej univerzity) a stala sa prvou hluchoslepou osobou, ktorá získala bakalársky titul.
Počas svojho života neúnavne bojovala za práva slepých a nepočujúcich, presadzovala vzdelávanie a lepšie príležitosti pre nich. Bola kľúčovou postavou pri zakladaní Americkej nadácie pre slepých (American Foundation for the Blind). Napísala niekoľko kníh, vrátane svojej autobiografie "Príbeh môjho života" (The Story of My Life), ktorá sa stala bestsellerom a inšpirovala milióny ľudí. Cestovala po celom svete, prednášala a šírila posolstvo nádeje a odhodlania. Stretávala sa s prezidentmi, umelcami a bežnými ľuďmi, inšpirujúc ich svojím príbehom a neochvejnou vierou v potenciál každého človeka. Bola horlivou socialistkou a sufražetkou, zastávala sa práv žien, robotníkov a iných marginalizovaných skupín.
Helen Kellerová tak prispela spoločnosti nielen ako príklad prekonania extrémnych osobných výziev, ale aj ako vplyvná advokátka za sociálnu spravodlivosť a práva ľudí so zdravotným postihnutím, čím zásadne zmenila pohľad spoločnosti na ľudí s obmedzeniami.