Deň hôr

 Deň hôr povzbudzuje všetkých, najmä tých, ktorí sú uväznení v rovinách husto obývaných mestských centier, aby tento deň využili na objavovanie prírody, vychutnávanie si nádherných výhľadov a zároveň hlboko dýchali čerstvý horský vzduch.

Kto prišiel s týmto dňom?

 Japonské úrady 23. mája 2014, oznámili, že budú oslavovať a propagovať Deň hôr ako štátny sviatok v krajine. Účel a myšlienka tohto dňa je jednoduchá: spoznať a oceniť hory.
 Zákon bol uvedený do platnosti v roku 2014, ale v skutočnosti bol presadený až v roku 2016. Roky pred vstupom zákona do platnosti to bolo hnutie miestnych podporovateľov hôr a outdoorových aktivít, ako aj japonská Alpine Group, ktorá lobovala za to, aby sa tento deň premenil na realitu.
 Dôležitým argumentom pre návrh zákona bolo, že šintoistické presvedčenia, ktoré hlboko formovali kultúru japonského ľudu, učia, že hory a vrcholy by sa mali oslavovať ako dôležitá súčasť prírody.
 A keďže približne 70 % rozlohy krajiny Japonska tvoria horské oblasti, uctiť si Deň hôr sa javí ako vhodná pocta pre takéto miesto. Najvyššia a možno najznámejšia hora v Japonsku je hora Fuji, ktorá má na svojom vrchole 3 776 metrov a je jednou z troch "svätých hôr" v krajine.

Čo sú hory?

 Prekvapivo, neexistuje žiadna univerzálna, medzinárodne uznávaná definícia, ktorá by presne oddeľovala horu od kopca. Kritériá sa líšia v závislosti od regiónu, vednej disciplíny alebo dokonca lokálnych zvyklostí. Existujú však všeobecné pravidlá, ktoré sa používajú najčastejšie:

• Nadmorská výška: Je to najčastejšie používané kritérium. Mnohí geografi a kartografi považujú za horu vyvýšeninu, ktorá presahuje výšku 300 až 600 metrov nad okolitým terénom. V niektorých krajinách sa táto hranica stanovuje na 600 metrov (napr. vo Veľkej Británii).

• Strmosť svahov: Hory majú zvyčajne oveľa strmšie svahy ako kopce. Kopec má pozvoľný a oblý profil, zatiaľ čo hora má ostré a členité tvary.

• Geologický pôvod: Hory často vznikajú zložitými geologickými procesmi, ako je napríklad pohyb tektonických platní, vrásnenie alebo sopečná činnosť. Kopce môžu byť výsledkom erózie, ukladania sedimentov alebo činnosti ľadovcov.

 To znamená, že niečo, čo by sa na Slovensku považovalo za menšiu horu (napríklad Malé Karpaty), by mohlo byť v inej časti sveta klasifikované ako kopec. Rozhodujúcim faktorom je preto často prevýšenie nad okolím a celkový tvar terénu, nie len absolútna nadmorská výška.

História

  Väčšina pohorí na Zemi je výsledkom tektoniky platní, teda pohybu rozsiahlych častí zemskej kôry. Keď sa dve kontinentálne platne zrazia, kôra sa stláča a dvíha, čím vzniká vrásnenie. Takto vznikli napríklad Himaláje, Alpy alebo Karpaty. Okrem toho môžu hory vznikať aj sopečnou činnosťou, kde opakované erupcie vytvárajú obrovské kužele, alebo zlomami v zemskej kôre, kde sa bloky hornín zdvíhajú. Tento proces je extrémne pomalý a prebieha po stovky miliónov rokov. Najstaršie pohoria, ako napríklad Apalačské vrchy v Severnej Amerike, sú staré stovky miliónov rokov, no sú už výrazne erodované.
 Starí Gréci a Rimania, ako aj ľudia v stredoveku, videli v horách nebezpečné a nehostinné miesta. Boli to územia mimo kontroly, kde podľa mytológie sídlili bohovia, démoni a monštrá. Hory boli prekážkami na cestách, ktoré vzbudzovali strach a rešpekt.
 Zlom nastal v 18. storočí. Počas osvietenstva začali učenci vnímať hory ako predmety vedeckého skúmania. Neskôr, v období romantizmu, sa pohľad zmenil radikálne. Umelci a básnici ako William Wordsworth a Caspar David Friedrich v nich začali vidieť symboly úžasnej prírodnej krásy, slobody a spirituality. Hory sa stali inšpiráciou, nie prekážkou.
 V 19. storočí sa hory stali cieľom cestovateľov a vďaka rozvoju turizmu vznikol alpinizmus – horolezectvo. To, čo bolo kedysi nebezpečnou púťou, sa stalo športom. Dnes sú hory symbolom aktívneho oddychu, športu a ochrany prírody.

Prečo sú hory dôležité?

 Hory sú často nazývané "vodné veže sveta", pretože zohrávajú kľúčovú úlohu pri zásobovaní pitnou vodou. Sneh a ľad, ktoré sa na ich vrcholoch topia, sú zdrojom vody pre rieky a jazerá, ktoré využívajú stovky miliónov ľudí na celom svete. Okrem toho ovplyvňujú klímu, vytvárajú špecifické ekosystémy a chránia biodiverzitu, pretože poskytujú útočisko mnohým ohrozeným druhom rastlín a živočíchov.

Čo by sme mali tento deň robiť?