Deň horskej dráhy

  Ak máte radi adrenalín, žalúdok na vode a prudké rýchle strmé spády, potom je táto atrakcia stvorená priam pre vás.

Kto prišiel s týmto dňom?

 Každý rok v tento deň sa veľké zábavné parky po celom svete plnia neskutočným množstvom ľudí, ktorí prišli osláviť Deň horskej dráhy, na tú najšialenejšiu atrakciu zo všetkých.
 Pôvod tohto sviatku nie je nikde bližšie zaznamenaný, vieme len to, že sa oslavuje už veľmi dlho. Ľudia po celom svete sa stretávajú v zábavných parkoch, rozprávajú o svojich zážitkoch na rôznych sociálnych sieťach, pridávajú množstvo fotografií a videí z tejto neuveriteľnej jazdy a užívajú si spoločne tento deň.

Čo je horská dráha?

 Horská dráha nevyužíva motor, ktorý by vozík poháňal neustále, ale funguje na princípe potenciálnej a kinetickej energie. Vozík je najprv vyvezený na najvyšší bod dráhy pomocou reťaze alebo lana. V tomto bode má najviac potenciálnej energie. Keď začne klesať, potenciálna energia sa mení na kinetickú, ktorá poháňa vozík po celej dráhe. Dráha je plná strmých stúpaní, prudkých klesaní, zákrut a niekedy aj otočiek, ktoré otočia pasažierov hore nohami.

História

 Koncom 18. storočia sa myšlienka ľadových kopcov preniesla do Francúzska, kde ich Parížania pretvorili na celoročnú atrakciu. V Paríži v roku 1817 bola postavená prvá moderná horská dráha s kolesami, ktorá už nebola len ľadovou šmýkačkou. Išlo o Promenades Aériennes ("Vzdušné prechádzky"), kde vozíky jazdili na koľajniciach, čo im dodávalo stabilitu a umožňovalo vyššiu rýchlosť.
 Skutočný rozmach však nastal v USA v 19. storočí. Američania premenili železnicu na prepravu uhlia v Pensylvánii na "Mauch Chunk Switchback Railway", ktorá slúžila ako prvá turistická atrakcia tohto typu a neskôr sa stala vzorom pre ďalšie horské dráhy. V roku 1884 LaMarcus Adna Thompson, považovaný za "otca americkej horskej dráhy", postavil v zábavnom parku Coney Island dráhu, ktorá bola navrhnutá výhradne pre zábavu.
 Začiatok 20. storočia je označovaný za zlatý vek horských dráh, najmä v Spojených štátoch. Počas tohto obdobia vzniklo množstvo drevených dráh, ktoré ponúkali intenzívne zážitky s klesaniami a zákrutami. Počas Veľkej hospodárskej krízy a druhej svetovej vojny však ich popularita upadala.
 Oživenie prišlo v 50. rokoch, keď sa začali využívať nové materiály. Prechod z dreva na oceľ (prvá oceľová horská dráha bola postavená v roku 1959) umožnil staviteľom vytvárať dráhy s doteraz nevídanými prvkami, ako sú loopingy a vývrtky. Prvý looping sa objavil už v 19. storočí, no až moderné oceľové konštrukcie umožnili bezpečné a masové použitie.
 Vďaka technologickému pokroku dnes existujú dráhy, ktoré využívajú lineárne motory na katapultovanie vozíkov na neuveriteľné rýchlosti. Moderné horské dráhy už nie sú len o rýchlosti a výške, ale aj o rôznych typoch vozíkov a polôh cestujúcich, napríklad jazda bez podlahy, ležmo alebo v pozícii "lietania".
 Dnes je horská dráha symbolom inžinierstva a zábavy, ktorá neustále posúva hranice a ponúka miliónom ľudí nezabudnuteľné zážitky. Horské dráhy sa sú omnoho komplikovanejšie, podobne ako zložité železnice, ktoré sa dvíhajú a klesajú v navrhnutých vzoroch alebo sú poprepletané viacerými slučkami. Po dráhe sa pohybuje buď jedno vozidlo samostatne alebo viaceré s náležitým odstupom od seba.
 V americkej Severnej Karolíne spustili najšialenejšiu atrakciu tohto druhu. Ak si pustíte video z tejto adrenalínovej jazdy, je možné, že sa vám zatočí hlava a zdvihne žalúdok. Výhľad z výšky takmer 100 metrov, strmhlavý pád pod uhlom 81 stupňov, rýchlosť 153 km/h, stúpania a množstvo otáčok. Nie nadarmo pomenovali momentálne najväčšiu horskú dráhu na svete Fury 325, čo v preklade znamená - zúrivosť. Jazda trvá len 3 minúty 25 sekúnd, avšak niektorí budú určite radi, že dokážu vyjsť zo sedadla v neznečistenom oblečení po vlastných nohách.
 Stavitelia horských dráh sa neustále predbiehajú a vymýšľajú nové šialenosti, vylepšenia a zložitejšie konštrukcie, takže každú chvíľu sa na prvom mieste rebríčka ocitá nová dráha.

Prečo by sme mali ísť na horskú dráhu?

Jazda na horskej dráhe je doslova adrenalínovou jazdou! Rýchle klesania, prudké zákruty a preťaženie spôsobujú, že sa do vášho tela uvoľnia endorfíny – hormóny šťastia, ktoré vám prinesú pocit eufórie a radosti. Je to skvelý spôsob, ako si prečistiť hlavu a zabudnúť na každodenné starosti.

Čo by sme mali tento deň robiť?