Deň hrania sa na Boha

 Účelom Dňa hrania sa na Boha je vykonať nejaký láskavý skutok pre niekoho iného alebo len všeobecne prispieť k blahu sveta ako celku 

Kto prišiel s týmto dňom?

 Pôvod tohto dňa nie je známy, ale histórií je dosť ľudí ktorí sami seba označovali za boha, ľudia ich aj tak uctievali (napr. egyptský faraóni), a niektorý si myslia dodnes že sú bohovia. Ale úprimne, kto ste si aspoň raz v živote nepredstavili sám seba ako Boha?
 Koncept dnešného dňa je jednoduchý. Zamyslite sa nad tým čo by ste robili, keby ste sa na jeden deň stali Bohom? Ako by ste zmenili svet? Dokážete to zmeniť aj ako človek? Myšlienkou je totiž posunúť bežné hranice vlastných túžob, a aj bez nadľudských schopností zmeniť svet k lepšiemu. Skúste sa na tieto témy porozprávať s priateľmi, a vytvorte si tak vlastný Olymp. Aj detí sa môžete opýtať ako by zmenili svet, a ich odpovede vás možno príjemne prekvapia.
 Môžete sa dnes inšpirovať aj filmom Bruce Všemohúci, alebo si rovno na bohov môžete zahrať v hre SIMS. Ale keby bol svet vo vašich rukách, ako by ste ho zmenili? 

Čo znamená hrať sa na Boha?

 Pojem "hrať sa na Boha" sa v prenesenom význame používa na opis situácií, kedy človek prekračuje prirodzené hranice svojej existencie a snaží sa ovládať sily, ktoré sú tradične považované za výsadu prírody, osudu alebo vyššej moci. Ide predovšetkým o zásahy do základných princípov bytia, akými sú vznik života, jeho podstata a nevyhnutnosť smrti. Tento výraz v sebe nesie varovný podtón, že ľudské poznanie a technológie môžu predbehnúť našu múdrosť a morálnu zodpovednosť.
 V modernej dobe sa táto téma najčastejšie otvára v súvislosti s vedou a biotechnológiami. Ide napríklad o genetické inžinierstvo, kde vedci dokážu upravovať DNA, klonovať živé organizmy alebo vytvárať geneticky modifikované bytosti. Kritici týchto postupov tvrdia, že človek týmto spôsobom narúša prirodzený poriadok sveta a riskuje nepredvídateľné následky, ktoré môžu nevratne zmeniť ekosystém alebo samotnú definíciu ľudskosti. Podobné diskusie dnes vyvoláva aj vývoj pokročilej umelej inteligencie, kde sa človek pokúša stvoriť vedomie.
 Ďalšia rovina tohto pojmu sa týka rozhodovania o živote a smrti. V medicíne sa tento výraz spomína pri etických dilemách, ako sú eutanázia, umelé prerušenie tehotenstva alebo rozhodovanie o odpojení pacienta od prístrojov. V širšom spoločenskom kontexte sa za "hranie sa na Boha" považuje aj konanie politických lídrov, ktorí v dôsledku vojen rozhodujú o osudoch miliónov ľudí. 
 Z psychologického hľadiska môže ísť o prejav takzvaného komplexu božstva. Ide o stav, kedy jednotlivec nadobudne pocit absolútnej neomylnosti a nadradenosti nad ostatnými. Takýto človek verí, že má právo manipulovať s realitou a ľuďmi podľa vlastnej vôle, pričom ignoruje spoločenské pravidlá alebo morálne zábrany. Tento postoj často vedie k arogancii a strate empatie, čo býva v literatúre aj v histórii takmer vždy potrestané tragickým pádom, pretože ľudské schopnosti sú v konečnom dôsledku vždy obmedzené.
 V jadre tejto frázy teda leží otázka pokory a hraníc. "Hrať sa na Boha" neznamená len snahu o pokrok, ale predovšetkým absenciu rešpektu voči prirodzeným procesom a etickým princípom. Je to pripomienka toho, že každá veľká moc nad životom a prírodou so sebou prináša aj obrovské riziko, ktoré môže viesť k deštrukcii, ak sa z neho vytratí ľudskosť.
 Dnešný deň, ale tomu dáva pozitívny a inšpiratívny rozmer. Už to nie je len varovanie pred aroganciou, ale výzva k empatii a k osobnej zodpovednosti za stav sveta.

História

 V najstarších dejinách nebolo "hranie sa na Boha" metaforou, ale politickou realitou. Egyptskí faraóni boli považovaní za priame vtelenia boha Hóra na zemi. Ich slovo bolo zákonom, ovládali životy miliónov a verilo sa, že zabezpečujú aj každoročné záplavy Nílu. Podobne aj rímski cisári sa po smrti (a niekedy aj počas života) nechávali vyhlasovať za božstvá. V tomto období toto správanie slúžilo na upevnenie moci a vytvorenie poriadku, kde bol vládca nedotknuteľný.
 S nástupom monoteistických náboženstiev sa "hrať sa na Boha" stalo hriechom a nebezpečným rúhaním. História a literatúra tohto obdobia sú plné varovaní pred pýchou. Príkladom je legenda o Ikarovi, ktorý vyletel príliš vysoko k slnku, alebo neskôr príbeh o doktorovi Faustovi, ktorý zapredal dušu za nadľudské poznanie a moc. V tomto období sa za "hranie sa na Boha" považovala aj alchýmia – snaha človeka umelo vytvoriť zlato alebo elixír života, čo bolo vnímané ako nepovolený zásah do božieho plánu.
 V 19. storočí priniesla Mary Shelleyová román Frankenstein, ktorý definoval moderný význam tohto pojmu. Vedec Viktor Frankenstein sa "hrá na Boha", keď pomocou elektriny a vedy oživí mŕtvu hmotu, no tragicky zlyhá pri preberaní zodpovednosti za svoj výtvor. V 20. storočí sa táto téma preniesla do oblasti jadrovej fyziky a genetiky. Keď Robert Oppenheimer videl výbuch prvej atómovej bomby, citoval hinduistický text: "Stal som sa smrťou, ničiteľom svetov," čím vyjadril desivú moc človeka nad osudom celej planéty.
 V posledných desaťročiach sa objavil nový prístup, ktorý reprezentuje aj spomínaný "Deň hrania sa na Boha". Pôvod tohto dňa síce nie je presne zdokumentovaný, ale jeho myšlienka odráža posun v myslení. Už nejde o aroganciu, ale o kreativitu a láskavosť. Populárna kultúra, ako napríklad film Bruce Všemohúci, nám ukazuje, že mať božskú moc je v skutočnosti neuveriteľne ťažké a únavné. Cieľom histórie tohto dňa je vrátiť moc do rúk jednotlivca v podobe otázky: "Ak chceš svet ako Boh opraviť, prečo nezačneš teraz ako človek?"
 Najnovšou kapitolou histórie je svet technológií a hier. Žáner hier známy ako "God games" (napr. Populous či Black & White) umožnila miliónom ľudí stať sa virtuálnymi božstvami. Tu sa učíme, že naše rozhodnutia majú následky – ak sa o svojich "poddaných" nestaráme, svet, ktorý sme vytvorili, zanikne. Je to moderná forma filozofického cvičenia, ktorá nás pripravuje na zodpovednosť v reálnom svete.

Prečo by sme si mali zahrať na Boha? 

1. Získate nadhľad nad svojím životom

 V bežnom živote sme často zavalení drobnými problémami, ktoré sa nám zdajú neriešiteľné. Keď sa však "prepnete" do roly Boha, ste nútení pozrieť sa na svet z výšky. Z tejto perspektívy zrazu vidíte, čo je skutočne dôležité (láska, zdravie, mier) a čo sú len nepodstatné drobnosti. Tento nadhľad pomáha odbúrať stres a sústrediť sa na podstatné veci.

2. Identifikujete svoje skutočné hodnoty

 Otázka "Čo by som urobil, keby som bol Bohom?" funguje ako detektor vašich morálnych hodnôt. Ak by váš prvý krok bol "zrušiť choroby", znamená to, že si hlboko vážite zdravie a súcit. Ak by ste "zastavili vojny", vašou prioritou je mier a ochrana nevinných. Táto hra vám ukáže, akým človekom v skutočnosti ste a na čom vám záleží.

3. Objavíte vlastnú skrytú silu

 Najdôležitejším cieľom tohto dňa je uvedomenie si, že mnohé veci, ktoré by sme chceli urobiť ako Bohovia, môžeme urobiť aj ako ľudia. Hoci nemôžeme lusknutím prsta odstrániť hlad na svete, môžeme darovať jedlo do potravinovej banky. Nemôžeme zariadiť, aby každý človek bol milovaný, ale môžeme prejaviť lásku niekomu, kto je práve smutný. "Hra na Boha" nám odhaľuje, že hranice našich možností sú často širšie, než si myslíme.

4. Precvičíte si empatiu a zodpovednosť

 Keď si predstavíte svet vo svojich rukách, pocítite váhu zodpovednosti. Pochopíte, že každé rozhodnutie má následok. Toto cvičenie vás učí lepšie chápať potreby iných a uvedomiť si, že svet nie je len o nás, ale o miliónoch prepojených osudov. Učí nás to pokore, pretože zistíme, že spravodlivo riadiť svet je nesmierne zložité.

Čo by sme mali tento deň robiť?

• Urobte "zázrak" pre niekoho iného: Nemusíte chodiť po vode, stačí urobiť niečo, čo iný človek nečaká a čo mu výrazne uľahčí život. Zaplaťte kávu človeku v rade za vami, anonymne pošlite darček priateľovi v núdzi alebo pomôžte susedovi s ťažkým nákupom.

• Napravte nespravodlivosť vo svojom dosahu: Ako "Boh" by ste určite chceli svet spravodlivejší. Skúste to v malom – zastaňte sa kolegu, ktorému sa krivdí, alebo urovnajte dlhoročný spor v rodine. Buďte tými, ktorí prinesú odpustenie tam, kde chýba.
• Darujte život (obrazne): Podporte život v akejkoľvek forme. Môžete zasadiť strom, adoptovať si zvieratko z útulku alebo sa zapísať do registra darcov krvi či kostnej drene. Tieto činy majú skutočne "božský" dosah na budúcnosť.
• Vytvorte niečo nové: Využite svoju kreativitu. Napíšte báseň, namaľujte obraz alebo postavte niečo z dreva. Akt tvorenia je najbližšie k tomu, čo si predstavujeme pod božskou činnosťou – dávate vzniknúť niečomu, čo predtým neexistovalo.
• Urobte veľkorysé gesto voči nepriateľovi: Skúste prekonať svoje ego a urobiť niečo milé pre niekoho, koho nemáte radi. Tento akt sebazaprenia a milosrdenstva je jedným z najvyšších prejavov duchovnej sily.
• Filozofujte s deťmi: Spýtajte sa detí: "Keby si bol na jeden deň Bohom, čo by si zmenil?" Ich odpovede vám nastavia zrkadlo a možno vás inšpirujú k činom, ktoré by vám ako dospelému ani nenapadli.
• Zmeňte svoj "mikrovesmír": Zamyslite sa nad svojím okolím. Môžete vyčistiť blízky park od odpadkov alebo vybudovať kŕmidlo pre vtáky. Staňte sa dobrým správcom priestoru, v ktorom žijete.