Deň japonského čaju

 Deň japonského čaju (Nihoncha No Hi) sa v Japonsku oslavuje až dvakrát do roka – zaujímavosťou je, že pripadá na prvý (1. október) a posledný deň (31. október) toho istého mesiaca. Prvý z nich ustanovila známa čajová spoločnosť Ito En na počesť Veľkej čajovej ceremónie Kitano z roku 1587. Túto veľkolepú verejnú akciu zorganizoval vtedajší vládca Tojotomi Hideoši v svätyni Kitano Tenmangú v Kjóte. Ceremónia bola výnimočná tým, že bola prístupná pre všetky spoločenské vrstvy vrátane bežného ľudu, čím pomohla rozšíriť čajovú kultúru mimo elitných kruhov a upevnila Hideošiho pozíciu zjednotiteľa krajiny.
 Druhý Deň japonského čaju, pripadajúci na 31. októbra, pripomína historický moment z roku 1191, kedy boli do Japonska prinesené prvé semená čajovníka. Hoci sa čaj v krajine v malom množstve konzumoval už od 8. storočia, o jeho skutočné rozšírenie sa zaslúžil až budhistický mních Eisai. Ten sa v roku 1191 vrátil zo štúdií z Číny a priniesol so sebou nielen učenie zenu, ale aj čajové semienka, ktoré zasadil na ostrove Kjúšu a neskôr daroval mníchovi Myōemu na založenie prvých veľkých čajových plantáží v Kjóte.
 Mních Eisai zároveň v roku 1211 napísal prvú japonskú publikáciu o čaji s názvom Kissa jōjōki (Pitie čaju a predĺženie života), v ktorej opísal jeho liečivé účinky. Kultúru pitia čaju rozšíril dokonca aj medzi samurajov a šógunát, keď v roku 1214 ponúkol čaj šógunovi Minamotovi no Sanemotovi ako účinný liek na opicu. Obidva tieto októbrové dni tak vzdávajú holdu bohatému historickému a kultúrnemu dedičstvu japonského čajovníctva.