Deň japonského čaju

 Japonsko je preslávené svojou čajovou kultúrou, a preto nie je prekvapením, že Japonský deň čaju má v kalendári hneď dva dátumy – prvý a posledný deň v októbri. Prvý z nich, pripomínaný 1. októbra, ustanovila významná čajová spoločnosť Ito En na počesť Veľkej čajovej ceremónie Kitano z roku 1587. Túto veľkolepú verejnú udalosť v chráme Kitano Tenmangu v Kjóte zorganizoval štátnik Tojotomi Hidejoši, aby upevnil svoju moc a popularizoval čajovú kultúru aj medzi obyčajnými ľuďmi mimo elity.
 Druhý Japonský deň čaju sa oslavuje 31. októbra a viaže sa k historickému okamihu z roku 1191, kedy boli do Japonska prinesené čajové semená. I keď sa čaj do krajiny dostal z Číny už v 8. storočí, po stáročia ho v malom množstve konzumovala len cisárska rodina, šľachta a mnísi. Rozmach jeho popularity odštartoval až budhistický kňaz Mjóan Eisai, ktorý sa v roku 1191 vrátil zo štúdií v Číne a priniesol so sebou nielen zenové učenie, ale aj čajové semená.
 Eisai zasadil prvé semená na ostrove Kjúšu a ďalšie venoval mníchovi Mjóemu, ktorý založil prvé veľké čajové plantáže v Kjóte. V roku 1211 napísal Eisai aj prvú japonskú publikáciu o čaji s názvom Kissa jódžóki (Pitie čaju a predĺženie života), v ktorej opísal jeho liečivé účinky. Pitie čaju neskôr predstavil aj triede samurajov, keď ho ponúkol šógunovi Minamotovi no Sanemotovi ako účinný liek na opicu.