Deň jazykového hnutia v Bangladéši

 21. február je v Bangladéšskej ľudovej republike štátnym sviatkom, známym ako Deň jazykového hnutia, Deň jazykových mučeníkov alebo Deň jazykovej revolúcie. Zhoduje sa s Medzinárodným dňom materinského jazyka, keďže oba sviatky pripomínajú rovnakú udalosť. Deň jazykového hnutia si uctieva hnutie za bengálsky jazyk vo Východnom Bengálsku v 50. rokoch 20. storočia. Od roku 1947 bolo územie dnešného Bangladéša súčasťou domínia Pakistan a v tom čase bolo známe ako Východné Bengálsko. V roku 1948 bola urdčina vyhlásená za jediný štátny jazyk celého domínia, proti čomu sa postavila bengálsky hovoriaca väčšina obyvateľov Východného Bengálska.
 Dňa 21. februára 1952 spustili študenti Dakkskej univerzity a ďalších vzdelávacích inštitúcií spolu s politickými aktivistami protest. Počas demonštrácie polícia zastrelila niekoľko protestujúcich. Tieto úmrtia vyvolali občianske nepokoje, ktoré sa rýchlo rozšírili po celom regióne. Po niekoľkých rokoch konfliktov získala bengálčina v roku 1956 konečne oficiálny status.
 Výročie demonštrácie bolo v Bangladéši vyhlásené za štátny sviatok na pamiatku obetí, ktoré boli prinesené na ochranu bengálskeho jazyka. V roku 1999 tento deň organizácia UNESCO vyhlásila aj za Medzinárodný deň materinského jazyka.