Deň Kanady

 Na jednej strane javorový sirup, hokejová vášeň a povestná, až nákazlivá slušnosť miestnych obyvateľov. Na druhej strane drsná Arktída, hlboké lesy obývané medveďmi a kozmopolitné metropoly, kde vedľa seba siahajú k nebu mrakodrapy a historické štvrte. Kanada je krajinou fascinujúcich kontrastov. Miesto, kde zima trvá pol roka, no srdcia ľudí sú teplejšie než kdekoľvek inde.

Kto prišiel s týmto dňom?

 1. júl je pre Kanaďanov veľmi dôležitým sviatkom. Toto je Deň Kanady, ktorý sa často považuje za narodeniny Kanady. Deň Kanady oslavuje uzákonenie britského zákona o Severnej Amerike z roku 1867, ktorý zjednotil tri samostatné britské kolónie do jednej krajiny s názvom Kanada. Tento sviatok sa pôvodne volal Dominion Day, no v roku 1982, keď bol prijatý Kanadský zákon, bol premenovaný. Sviatok oslavujú celoštátne a Kanaďania žijúci v iných krajinách.

Čo je Kanada?

 Kanada je druhá najväčšia krajina sveta podľa rozlohy, ktorá sa rozprestiera v severnej časti Severnej Ameriky. Je známa svojou úchvatnou prírodou, rozmanitou kultúrou a vysokou kvalitou života.
 Krajina susedí na juhu a severozápade so Spojenými štátmi a jej pobrežie obmývajú tri oceány: Atlantický, Tichý a Severný ľadový. Vďaka svojej obrovskej rozlohe ponúka neuveriteľne rozmanitú krajinu – od majestátnych Skalnatých vrchov (Rocky Mountains) cez nekonečné prérie až po husté severské lesy a arktickú tundru. Kanada je domovom miliónov jazier a nachádza sa tu obrovská časť svetových zásob sladkej vody. Medzi najznámejšie prírodné úkazy patria Niagarské vodopády či národné parky Banff a Jasper.
 Kanada je federatívna konštitučná monarchia s parlamentným systémom. Je oficiálne bilingválna – jej dvoma hlavnými jazykmi sú angličtina a francúzština (ktorá dominuje najmä v provincii Quebec). Krajina je známa svojou otvorenou imigračnou politikou, vďaka čomu je jej spoločnosť multikultúrna a pestrá. Väčšina obyvateľov žije v mestách v blízkosti južnej hranice s USA. Medzi najväčšie metropoly patria Toronto, Vancouver a Montreal, pričom hlavným mestom je Ottawa.
 Ekonomika Kanady patrí medzi najvyspelejšie na svete. Je bohatá na prírodné zdroje, ako je ropa, zemný plyn, drevo a minerály, no zároveň vyniká v technologickom sektore a službách. Medzi typické národné symboly patrí javorový list, ktorý zdobí aj štátnu vlajku, javorový sirup, bobor a, samozrejme, ľadový hokej, ktorý je pre Kanaďanov doslova národným náboženstvom.

História

 Tisícročia pred príchodom Európanov obývali územie dnešnej Kanady rôzne domorodé kmene, ktoré sa delia na Prvé národy a Inuitov v arktických oblastiach. Prvými Európanmi, ktorí preukázateľne dosiahli kanadské brehy, boli okolo roku 1000 n. l. Vikingovia, ktorí nakrátko osídlili oblasť L'Anse aux Meadows na Newfoundlande.
 Skutočný koloniálny záujem však odštartoval až v roku 1497 taliansky moreplavec John Cabot v službách Anglicka a neskôr v roku 1534 Francúz Jacques Cartier, ktorý preplával Rieku svätého Vavrinca a územie pomenoval Kanada (z domorodého slova kanata, čo znamená dedina).
 V 17. storočí začali Francúzi budovať kolóniu Nové Francúzsko (na čele s mestami Quebec a Montreal), pričom kľúčovým zdrojom bohatstva bol obchod s kožušinami. Zároveň však v oblasti upevňovali svoj vplyv aj Briti prostredníctvom Spoločnosti Hudsonovho zálivu.
 Neustále súperenie vyvrcholilo v sedemročnej vojne. Po britskom víťazstve v bitke na Abrahámových pláňach (1759) a podpísaní Parížskeho mieru (1763) muselo Francúzsko prenechať svoje kanadské územia Veľkej Británii. Britská správa však neskôr (v roku 1774) zaručila francúzsky hovoriacemu obyvateľstvu zachovanie ich jazyka, civilného práva a katolíckej viery, čo položilo základy dnešnej kanadskej dvojjazyčnosti.
 Kľúčovým míľnikom na ceste k samostatnosti bol 1. júl 1867, kedy bol prijatý Zákon o Britskej Severnej Amerike. Týmto dňom vzniklo Kanadské domínium – federácia štyroch pôvodných provincií, ktorá získala vnútornú samosprávu, hoci zahraničná politika zostala v rukách Londýna. Postupne sa ku Kanade pripájali ďalšie provincie a územie sa rozširovalo na západ.
 Úplnú legislatívnu nezávislosť od Veľkej Británie získala Kanada Westminsterským štatútom v roku 1931. Definitívnu bodku za ústavným prepojením s Britániou dal až nový Zákon o Kanade (Canada Act) v roku 1982, kedy krajina prijala vlastnú ústavu a Chartu práv a slobôd. V druhej polovici 20. storočia sa Kanada premenila na moderný, ekonomicky silný a sociálne inkluzívny štát, ktorý prijal politiku multikulturalizmu a javorový list za svoj oficiálny symbol.

Prečo je Kanada dôležitá?

1. Medicínske a vedecké objavy, ktoré zachraňujú životy

 Kanada má na konte objavy, bez ktorých si dnešnú medicínu nevieme predstaviť:

• Inzulín (1921): Frederick Banting a Charles Best objavili inzulín na Torontskej univerzite, čo zachránilo a dodnes zachraňuje milióny ľudí s cukrovkou.

• Kardiostimulátor (1950): Prvý externý kardiostimulátor vyvinul kanadský elektroinžinier John Hopps.

• Objav kmeňových buniek (1961): James Till a Ernest McCulloch prvýkrát dokázali existenciu kmeňových buniek, čo položilo základy modernej regeneratívnej medicíny.

2. Technológie a vynálezy každodenného života

 Kanaďania stoja za vecami, ktoré denne používame alebo vidíme:

• Telefón: Hoci Alexander Graham Bell bol rodák zo Škótska, svoj kľúčový výskum a prvé úspešné prenosy hlasu uskutočnil práve v Kanade.

• Smarfóny (BlackBerry): Kanadská firma Research In Motion (RIM) vytvorila legendárne telefóny BlackBerry, ktoré definovali éru moderných smartfónov a mobilnej e-mailovej komunikácie.

• Canadarm (Kanadská ruka): Tento robotický ramenný systém, vyvinutý pre raketoplány NASA a Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS), patrí k najdôležitejším technológiám vesmírneho výskumu.

• IMAX: Technológia veľkoformátového kina a premietania bola vynájdená tromi kanadskými filmármi v 60. rokoch.

3. Ekologické pľúca a zásoby planéty

 Z hľadiska prežitia planéty je georganizmus Kanady kriticky dôležitý:

• Sladká voda: Kanada má na svojom území približne 7 % obnoviteľných zásob sladkej vody na svete a viac jazier než všetky ostatné krajiny dohromady.

• Boreálne lesy: Kanadské severské lesy patria medzi najväčšie neporušené lesné ekosystémy na Zemi. Fungujú ako masívny pohlcovač uhlíka a pomáhajú regulovať globálnu klímu.

4. Globálna diplomacia a mierové misie

 Kanada dlhodobo formuje medzinárodné právo a diplomaciu:

• Mierové sily OSN (Peacekeeping): Koncept moderných mierových misií OSN navrhol v roku 1956 kanadský diplomat (a neskorší premiér) Lester B. Pearson počas Suezskej krízy, za čo získal Nobelovu cenu za mier.

• Multikulturalizmus ako štátna politika: Kanada bola v roku 1971 vôbec prvou krajinou na svete, ktorá prijala multikulturalizmus za svoju oficiálnu vládnu politiku, čím svetu ukázala model úspešného spolužitia desiatok rôznych kultúr v jednom štáte.

5. Kultúrny export

 Kanadský talent masívne valcuje svetovú popkultúru. Krajina dala svetu svetoznáme mená:

• Hudba: Celine Dion, Shania Twain, Alanis Morissette, Bryan Adams, ale aj moderné ikony ako Drake, The Weeknd, Justin Bieber či Shawn Mendes.

• Film a humor: Režiséri ako James Cameron (Titanic, Avatar) či Denis Villeneuve (Duna), a herci ako Jim Carrey, Ryan Reynolds, Ryan Gosling, Keanu Reeves či Michael J. Fox.

Čo by sme mali tento deň robiť?