Deň kontroly čipov zvierat
Predstavte si moment, keď sa váš štvornohý miláčik na prechádzke zľakne, pretrhne vodítko a zmizne v nedohľadne. Pre každého majiteľa je to nočná mora. Našťastie, doba pokročila a vďaka mikročipom má dnes drvivá väčšina stratených zvierat šancu na rýchly návrat domov. Je tu však jedno veľké "ALE". Vedeli ste, že samotné začipovanie nestačí? Práve Deň kontroly mikročipov nam pripomína detail, na ktorý mnohí z nás zabúdajú – aktualizáciu údajov v registri.
Kto prišiel s týmto dňom?
Deň kontroly čipov zvierat vznikol zo spoločnej iniciatívy Americkej asociácie veterinárnych lekárov (AVMA) a Americkej asociácie nemocníc pre zvieratá (AAHA) v spolupráci s registrom HomeAgain. Obe organizácie reagovali na narastajúci problém v útulkoch, kde sa tisícom nájdených psov a mačiek síce podarilo načítať mikročip, no majiteľov nebolo možné kontaktovať, pretože registračné údaje boli neaktuálne, chybné alebo čip nebol v databáze zaregistrovaný vôbec. Dátum 15. august bol preto vybraný ako výzva pre všetkých majiteľov, aby raz ročne požiadali veterinára o preskenovanie čipu svojho miláčika a overili si, či sú ich kontaktné údaje v registri stále platné.

Čo je kontrola čipu zvierat?
Samotná existencia čipu však nestačí – kľúčová je práve jeho pravidelná kontrola. Mikročip nie je GPS lokátor a kontaktné údaje sa v registri neaktualizujú samé. Ak sa mení adresa alebo telefónne číslo majiteľa, zvieratko sa pri strate nemusí vrátiť domov jednoducho preto, že registračné informácie sú neplatné.
Pravidelná kontrola čipu má dve roviny: fyzickú a administratívnu. Fyzická kontrola spočíva v tom, že veterinár pri ročnej prehliadke skenerom overí, či čip správne funguje a zostal na svojom mieste. Administratívna kontrola zasa znamená, že majiteľ si sám preverí, či sú jeho údaje v databáze výrobcu čipu stále aktuálne. Štatistiky ukazujú, že začipovaný pes má viac ako dvojnásobnú a mačka dokonca viac ako 20-násobnú šancu na návrat k rodine, preto sa udržiavanie aktuálnych údajov naozaj vyplatí.

História
Technológia pasívnej rádiofrekvenčnej identifikácie (RFID), na ktorej čipy fungujú, bola pôvodne vyvinutá na sledovanie migrácie rýb, divo žijúcich živočíchov a na identifikáciu dobytka či laboratórnych zvierat.
V roku 1985 americká spoločnosť Avid Identification Systems požiadala o patent na prispôsobenie tejto technológie pre domáce zvieratá. Do praxe sa prvé mikročipy pre psov a mačky dostali okolo roku 1989 (najmä vo Veľkej Británii a USA) ako trvalá náhrada za obojky a známky, ktoré sa mohli ľahko stratiť.
V prvých rokoch narážalo čipovanie na vážny problém – existovalo viacero výrobcov, pričom skener od jednej firmy nedokázal prečítať čip od druhej.
Kľúčový prielom nastal v roku 1996, kedy Medzinárodná organizácia pre normalizáciu zavedením noriem ISO 11784 a ISO 11785 zjednotila frekvencie a formáty čipov (134,2 kHz). Vďaka tomu vznikli univerzálne skenery, ktoré dnes dokážu prečítať takmer akýkoľvek čip bez ohľadu na značku či krajinu pôvodu.
Od začiatku 21. storočia sa čipovanie stalo zlatým štandardom ochrany zvierat a v mnohých krajinách sveta (vrátane Slovenska a Európskej únie) je dnes povinné zo zákona pri psoch, ako aj pri cestovaní so zvieratami do zahraničia.

Prečo je kontrola čipov zvierat dôležitá?
1. Garantuje návrat strateného zvieratka domov
Mikročip nefunguje ako GPS lokátor a sám od seba polohu nezdieľa. Slúži len ako pasívna vizitka. Ak sa pes či mačka zabehne, v útulku alebo u veterinára čítačkou odčítajú 15-miestny kód čipu. Ak však v registri chýba vaše aktuálne telefónne číslo alebo adresa, čip je zbytočný a zvieratko vám nemôžu vrátiť.
2. Overenie funkčnosti a polohy čipu
Mikročip sa aplikuje pod kožu, no výnimočne sa môže v tele zvieraťa posunúť, poškodiť alebo prestať reagovať na skener. Pri ročnej preventívnej prehliadke veterinár jednoduchým prechodom čítačky overí, či čip stále správne funguje a nachádza sa na obvyklom mieste.
3. Zamedzenie zbytočnej záťaži v útulkoch
Preplnené útulky často čelia situáciám, kedy prijmú čipované zviera, no nevedia sa skontaktovať s majiteľom kvôli neaktívnemu či zmenenému číslu. Pravidelná kontrola údajov šetrí kapacitu útulkov a zvieratku ušetrí stres z dlhodobého pobytu v koterci.
4. Rýchle riešenie v prípade úrazu či útokov
Ak sa zranené zviera nájde na ulici bez majiteľa, vďaka overenému čipu vie veterinárna klinika okamžite kontaktovať vlastníka a získať súhlas na neodkladný zákrok, prípadne zistiť dôležitú zdravotnú anamnézu (napr. platné očkovanie proti besnote).
5. Plnenie zákonnej povinnosti
Na Slovensku je čipovanie psov povinné zo zákona (v Centrálnom registri spoločenských zvierat – CRSZ). Majiteľ má povinnosť nahlásiť každú zmenu údajov (zmena adresy, telefónu či nového majiteľa) do 21 dní. Kontrola čipu zaručuje, že spĺňate všetky legislatívne náležitosti.
Čo by sme mali tento deň robiť?
Overiť a aktualizovať kontaktné údaje v registri: Skontrolujte, či sú vaše telefónne číslo, e-mail a adresa v databáze (na Slovensku v Centrálnom registri spoločenských zvierat – CRSZ) stále platné.
Požiadať veterinára o preskenovanie čipu: Pri najbližšej návšteve alebo prehliadke nechajte veterinára skontrolovať, či čip správne funguje a neposunul sa pod kožou zvieratka.
Dať zvieratko začipovať, ak čip ešte nemá: Ak váš pes alebo mačka stále nemá čip, využite tento deň ako príležitosť na návštevu veterinára a jeho aplikáciu.
Skontrolovať registráciu po zmene majiteľa či adopcii: Uistite sa, že zvieratko nie je v systéme stále vedené na pôvodného majiteľa, chovateľa alebo útulok.
Šíriť osvetu medzi ostatnými psíčkarmi: Pripomeňte rodine, priateľom či susedom, aby si aj oni overili funkčnosť čipu a aktuálnosť svojich údajov.

