Deň Leprikónov

 Hovorí sa, že ak chytíte Leprikóna, bude vám musieť dať svoj hrniec zlata, ale škriatok je vynaliezavý, pokiaľ ide o obranu svojho zlata, a nie je ľahké ich chytiť.

Kto prišiel s týmto dňom?

 Pôvod Dňa Leprikónov je rovnako tajomný ako úkryty zlatých nádob, ktoré patria týmto malým ľudom. Leprikóni sú však súčasťou írskeho folklóru už tisíce rokov, a aj keď majú títo drobný škriatkovia povesť, že sú zlomyseľní, sú veľmi obľúbení a zaslúžia si jeden deň, ktorý by mohli nazývať svojim.

Čo je Leprikón?

 Leprikón je bytosť z írskeho folklóru, ktorú si najčastejšie predstavujeme ako malého muža v zelenom kabáte s klobúkom a bradou. Podľa povestí ide o samotárskych škriatkov, ktorí sa živia výrobou a opravou topánok pre ostatné rozprávkové bytosti. Sú známi svojou prefíkanosťou, nezávislosťou a tým, že si nadovšetko strážia svoje súkromie.
 Najznámejším znakom leprikónov je ich bohatstvo. Traduje sa, že každý z nich vlastní hrniec zlata, ktorý ukrýva na tajnom mieste, zvyčajne na konci dúhy. Sú to majstri ilúzií a trikov, ktoré používajú na to, aby zmiatli každého, kto by sa pokúsil ich poklad ukradnúť. Ak človek leprikóna chytí, škriatok mu musí výmenou za slobodu splniť tri želania, no často ich formuluje tak šikovne, že sa nakoniec obrátia proti samotnému želajúcemu.
 Povaha leprikónov je skôr uličnícka než vyslovene zlá. Radi si robia z ľudí žarty, sú veľmi rýchli a dokážu zmiznúť v okamihu, keď od nich čo i len na sekundu odvrátite zrak. Hoci sú vnímaní ako symbol šťastia, ich chytanie sa považuje za takmer nemožnú úlohu, pretože ich inteligencia a magické schopnosti vždy prevýšia ľudskú zvedavosť.

História

 Hoci dnes leprikóna vnímame ako veselú postavičku zo škatule s cereáliami alebo symbol Dňa svätého Patrika, jeho korene siahajú hlboko do keltskej mytológie. Pôvodne nešlo o malých mužíčkov v zelenom, ale o bytosti známe ako luchorpán (v preklade "malé telo"). V starých írskych legendách boli súčasťou nadprirodzenej rasy Tuatha Dé Danann, ktorá obývala Írsko pred príchodom ľudí a neskôr sa údajne stiahla do podzemia a magických kopcov.
 Zaujímavosťou je, že v pôvodnom folklóre leprikóni nenosili zelenú farbu. Tradične boli zobrazovaní v červených kabátoch s gombíkmi a trojrohých klobúkoch. Zmena na zelenú prišla až neskôr, v 19. a 20. storočí, keď sa táto farba stala národným symbolom Írska a komerčný obraz leprikóna sa prispôsobil tejto vízii. Aj ich povolanie obuvníkov má v histórii svoj význam – v írskych rodinách sa tradovalo, že zvuk ich kladiviek signalizuje prítomnosť niečoho magického, čo si vyžaduje rešpekt.
 Postupom času sa z nich stali osamelí strážcovia pokladov, ktoré podľa povestí ukryli v čase vojen. Ich historický obraz sa vyvíjal od mocných mýtických bytostí až po prefíkaných malých podnikateľov, ktorí majú vždy navrch nad ľudskou chamtivosťou. Dnes sú neodmysliteľnou súčasťou írskej kultúrnej identity, hoci ich moderná podoba je skôr výsledkom kombinácie starých legiend a viktoriánskej rozprávkovej fantázie.

Prečo sú Leprikóni dôležitý?

Symbol národnej identity:
 Leprikón sa stal globálnym veľvyslancom Írska. Hoci je jeho dnešná podoba mierne skomercionalizovaná, pomáha udržiavať povedomie o írskych tradíciách, folklóre a keltskej histórii po celom svete. Je neodmysliteľnou súčasťou osláv Dňa svätého Patrika, ktoré spájajú milióny ľudí s írskymi koreňmi.

 Príbehy o leprikónoch v sebe nesú dôležité morálne ponaučenia. Väčšinou ide o súboj ľudskej chamtivosti s ostrovtipom škriatka. Tieto legendy nás učia, že hľadanie "skratiek" k bohatstvu (ako je chytanie škriatka pre zlato) sa málokedy vypláca a že skutočná hodnota spočíva v poctivej práci – čo symbolizuje aj samotné povolanie leprikóna ako obuvníka.

 V Írsku sú leprikóni (a víly všeobecne) vnímaní ako súčasť "neviditeľného sveta", ktorý si vyžaduje rešpekt. Táto viera historicky pomáhala chrániť krajinu; ľudia sa báli ničiť staré stromy alebo kamenné útvary (tzv. "fairy forts"), aby nepohnevali magické bytosti. Vďaka tomu sa zachovalo mnoho archeologických a prírodných pamiatok, ktoré by inak ustúpili výstavbe.

 Z čisto praktického hľadiska je postava leprikóna obrovským lákadlom pre turistov. V Dubline nájdete dokonca aj Národné múzeum leprikónov a v európskej legislatíve sú isté oblasti v Írsku (napríklad v pohorí Slieve Foye) oficiálne chránené ako "domov leprikónov", čo podporuje lokálny turizmus a ochranu prírody.

Čo by sme mali tento deň robiť?