Deň lutefisku

 Deň lutefisku sa oslavuje každoročne 31. októbra a vzdáva poctu jednej z najneobyčajnejších kulinárskych tradícií Škandinávie. Základom tejto špeciality je sušená biela ryba – najčastejšie treska –, ktorá sa procesom máčania vo vode a lúhu mení na mäkké až želatínové jedlo s charakteristickou vôňou. Samotná metóda konzervácie pomocou lúhu pochádza už zo stredoveku a prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1555 od švédskeho spisovateľa Olausa Magnusa. Postupne sa lutefisk stal tradičným pokrmom najmä počas zimného a vianočného obdobia.
 Tento deň však nie je len o samotnom jedle, ale predovšetkým o spájaní ľudí, uchovávaní koreňov a štipke zábavy. Lutefisk vyvoláva silné emócie a rozdeľuje ľudí na nadšených milovníkov a opatrných odporcov, čo z neho robí skvelú tému na rozhovor. V komunitách škandinávskych prisťahovalcov (napríklad v amerických štátoch Minnesota či Wisconsin) je Deň lutefisku príležitosťou na rodinné stretnutia a tradičné večere v miestnych kostoloch či spolkoch, kde sa ľudia stretávajú pri dobrej nálade bez ohľadu na to, či rybu naozaj jedia.
 Do osláv Dňa lutefisku sa môže zapojiť každý. K tradičnému servírovaniu patria varené zemiaky, rozpustené maslo, hrášok či chrumkavé kúsky slaniny, pričom ako príloha sa podávajú tradičné placky lefse alebo brusnice. Pre tých, ktorým ryba pripravená v lúhu nevonia, je skvelou alternatívou pečenie tradičných škandinávskych dezertov, ako sú rolky krumkake s šľahačkou či mandľový koláč. Deň lutefisku tak spája históriu, kulinársku zvedavosť a radosť zo spoločného stolovania.