Deň milovania memoárov

 Ak chcete osláviť Deň milovania memoárov, prečítajte si memoáre, ktoré ste si vždy chceli prečítať, ale nikdy ste na to nemali čas ani príležitosť, alebo si znova prečítajte svoje obľúbené. A nezabudnite sa podeliť o svoje dojmy so svojimi priateľmi, ktorí milujú memoáre rovnako ako vy. Sme si istí, že sa radi zapoja do diskusie.

Kto prišiel s týmto dňom?

 Deň milovania memoárov oslavujú autori a čitatelia memoárov každoročne 31. augusta. Sviatok bol slávnostne otvorený v roku 2013 a rýchlo sa rozšíril po celom svete.
 Deň milovania memoárov sa začal facebookovou skupinou, ktorú založili Alan Parks a Victoria Twead, dvaja autori memoárov, ktorých cieľom bolo vytvoriť priateľské prostredie pre autorov a čitateľov memoárov, aby mohli diskutovať o memoároch a vymieňať si názory. Alan Parks je autorom série "Seriously Mum", zatiaľ čo Victoria Twead je autorkou bestsellerov NY Times, ktorá je známa svojou sériou "Old Fools".
 Skupina "We Love Memoirs" bola zamýšľaná ako vrúcna komunita, kde sa autori odrádzajú od toho, aby čitateľom presadzovali svoje vlastné knihy. Stránka si získala popularitu prekvapivo rýchlo, pričom sa k nej pravidelne pripájajú noví čitatelia a autori. Pomáha ľuďom nadväzovať nové dlhotrvajúce priateľstvá. Nečudo, že sa o nej často hovorí ako o najpriateľskejšej skupine na Facebooku.

Čo sú memoáre?

 Memoáre sú typom autobiografickej literatúry. Sú to spomienky na život, ktoré píše autor sám, ale líšia sa od klasickej autobiografie. Zatiaľ čo autobiografia sa zameriava na celý život od narodenia do súčasnosti, memoáre sa sústreďujú len na konkrétne obdobie, udalosti, alebo témy z autorovho života. Autor môže popisovať napríklad svoju kariéru, významné udalosti, alebo vzťahy, ktoré ho formovali.

• Subjektívny pohľad: Autor píše z vlastného, subjektívneho pohľadu, čo znamená, že neopisuje udalosti objektívne, ale tak, ako si ich pamätá, vnímal a prežíval.

• Emocionálna hĺbka: Memoáre sa často zameriavajú na pocity, myšlienky a vnútorné prežívanie, čo čitateľovi umožňuje lepšie pochopiť, prečo sa autor v daných situáciách správal tak, ako sa správal.

• Zameranie na konkrétne udalosti: Namiesto komplexného prehľadu života sa memoáre sústredia na jedno hlavné posolstvo alebo príbeh. Môžu to byť napríklad spomienky na dospievanie, kariéru v športe, alebo boj s chorobou.

• Osobná reflexia: Autor často premýšľa o udalostiach, ktoré prežil, a delí sa s čitateľom o to, ako ho tieto skúsenosti zmenili.

 Memoáre sa dajú definovať ako príbeh s osobným nádychom, kde autor nechce spísať svoj životopis, ale skôr sa podeliť s čitateľom o dôležitú časť svojho života.

História

 V stredoveku sa žáner memoárov rozvíjal skôr v podobe osobných denníkov a kroník, ktoré písali šľachtici, duchovní či obchodníci. Tieto texty slúžili na zaznamenávanie života a historických udalostí. V období renesancie sa začal prejavovať väčší záujem o individualitu, čo viedlo k vzniku osobnejších záznamov. Tieto diela sa stále sústredili na vonkajšie udalosti, no už obsahovali aj viac vnútorných prežitkov a úvah. 
 Skutočný zlom nastal v 18. storočí, keď sa memoáre začali preorientovávať z historických udalostí na vnútorný svet a emócie autora. Písali ich už aj ľudia mimo politickej a cirkevnej sféry. Za priekopníka moderných memoárov sa často považuje Jean-Jacques Rousseau a jeho "Vyznania", ktoré sú považované za prvé autobiografické dielo so zameraním na sebaanalýzu a úprimné odhalenie chýb a slabostí. Dielo šokovalo vtedajšiu spoločnosť, no zároveň otvorilo cestu pre tento nový žáner.
 V 20. storočí sa memoáre definitívne etablovali ako samostatný a veľmi populárny žáner. Autori začali odhaľovať pravdivé, často ťažké príbehy, vrátane traumy, zneužívania alebo boja s chorobou. Vďaka tomu sa memoáre stali mocným nástrojom na osobnú reflexiu a liečenie. Dnes sú memoáre jedným z najčastejšie čítaných žánrov, a to najmä vďaka ich emocionálnej hĺbke a schopnosti priblížiť nám osobné príbehy a skúsenosti ľudí, ktorí nás inšpirujú a prinášajú nám nové pohľady na svet. Sú mostom medzi autorom a čitateľom a ukazujú nám, že aj tie najťažšie životné skúšky sa dajú premeniť na silné a poučné príbehy.

Prečo sú memoáre dôležité?

• Približujú nám históriu: Memoáre nám pomáhajú porozumieť histórii z osobného, emocionálneho hľadiska. Či už ide o vojnu, politické zmeny, alebo spoločenské hnutia, memoáre nám umožňujú prežiť tieto udalosti očami priameho účastníka.

• Inšpirujú a motivujú: Mnoho memoárov sa zameriava na prekonávanie ťažkostí, boj s chorobou, alebo dosiahnutie cieľov. Príbehy o sile a odhodlaní môžu čitateľov inšpirovať a motivovať v ich vlastnom živote.
• Podporujú empatiu a porozumenie: Memoáre nám umožňujú vcítiť sa do situácie ľudí z iných kultúr, s odlišnými názormi, alebo životnými skúsenosťami. Pomáhajú nám lepšie chápať svet okolo nás a búrať predsudky.
• Sú svedectvom o našej dobe: Memoáre sú dôležitým prameňom informácií pre budúcich historikov a čitateľov. Sú osobným svedectvom o našej dobe, ktoré zachytáva každodenný život, hodnoty a zvyky.

Čo by sme mali tento deň robiť?

• Prečítajte si memoáre. Vyberte si knihu, o ktorej ste už dlho premýšľali, alebo siahnite po žánri, ktorý vás zaujíma.

• Podeľte sa o svoje obľúbené príbehy. Porozprávajte sa s priateľmi alebo rodinou o memoároch, ktoré sa vás najviac dotkli.
• Začnite písať svoj vlastný príbeh. Skúste si zapísať vlastný príbeh, nemusíte napísať celú knihu, stačí sa zamerať na jeden dôležitý moment vo vašom živote a zamyslieť sa nad tým, ako vás zmenil.
• Usporiadajte si knižný klub s priateľmi. Vyberte si jednu knihu a prečítajte si ju spoločne, a potom si o nej porozprávajte.
• Počúvajte audioknihy. Ak nemáte čas na čítanie, vypočujte si memoáre vo forme audioknihy.
• Podeľte sa o svoje pocity na sociálnych sieťach. Napíšte o knihe, ktorá sa vás dotkla a použite hashtag, aby ste inšpirovali aj iných ľudí.
• Navštívte knižnicu. Popýtajte sa na memoáre a objavte tak nových autorov a príbehy.
• Pozrite si film alebo dokument založený na memoároch. Mnoho memoárov bolo sfilmovaných, takže si môžete pozrieť ich filmové spracovanie.
• Doprajte si vlastnú reflexiu. Zamyslite sa nad tým, čo vás memoáre naučili a aký mali na vás vplyv.
• Prečítajte si úryvky. Ak nemáte čas na celú knihu, prečítajte si aspoň pár úryvkov zo známych memoárov.