Deň nezvestných osôb

14.10.2023

Každý máme známych, priateľov, rodičov, súrodencov a niektorí aj deti. Keď zmiznú, tak to v nás nechá hlboké prázdne miesto, kedy nevieme čo sa s nimi asi tak mohlo stať. Aj keď si vravíte, že vám sa to nemôže stať, tak pravda je taká, že nikdy naozaj neviete čo príde.

Kto prišiel s týmto dňom?

Jo Ann Lowitzerová založila Deň nezvestných osôb, aby zvýšila povedomie o potrebách nezvestných. Jej dcéra Alexandria zmizla v roku 2010. Neustála ostražitosť a uvedomelosť zvyšujú šance na návrat blízkych k ich rodinám.

Kto sú nezvestné osoby?

Nezvestné osoby sú ľudia, ktorí sa náhle a nevysvetliteľne stratili zo svojho bežného prostredia, pričom miesto ich pobytu nie je známe ich rodine ani blízkym. Tento fenomén zasahuje všetky vrstvy spoločnosti bez ohľadu na vek. Často máme tendenciu sústrediť sa najmä na prípady stratených detí, no realita je taká, že dospelí sa strácajú rovnako často ako deti. Štatistiky ukazujú, že ženy miznú viac ako muži a mimoriadne ohrozenou skupinou sú aj seniori.

Dôvody zmiznutia sú rôznorodé a často tragické. Patria sem zdravotné riziká (napríklad dezorientácia pri demencii), prírodné katastrofy, neplánované okolnosti, ale aj únosy proti vlastnej vôli. Každý takýto prípad spustí vlnu solidarity. Keď sa to naozaj stane, tak vám na začiatku pomáhajú pri hľadaní naozaj všetci – rodina, priatelia, susedia. Avšak po dlhšej dobe, ktorá môže trvať aj niekoľko rokov, aktivita okolia opadá a ostane už len malá nádej. Tú však netreba strácať, pretože existujú prípady, kedy sa ľudia objavili naozaj aj po viac ako 10 rokoch.
Pomôcť môže každý z nás a niekedy na to stačí len chvíľa pozornosti. Nájdite si dnes čas a prezrite si fotky nezvestných na stránkach, kde sú zverejnené hľadané osoby (napríklad v databáze polície alebo pátracích tímov). Porozmýšľajte, či ste niekoho z fotiek nevideli a ak áno, tak určite nečakajte s informáciami, pretože niekedy môže pomôcť každá minúta. Svoju pomoc môžete znásobiť aj tým, že informácie budete zdieľať na sociálnych sieťach, čím výrazne zvýšite šancu, že hľadanú osobu spozná niekto iný.

História

V dávnejších dobách boli ľudia viazaní na svoju pôdu a komunitu. Ak niekto zmizol, zvyčajne sa predpokladalo, že sa stal obeťou divej zveri, banditov alebo zahynul pri nehode. V stredoveku boli častým dôvodom "zmiznutia" aj vojny a krížové výpravy, z ktorých sa tisíce mužov jednoducho nikdy nevrátili domov. Neexistovali žiadne úradné záznamy ani pátracie tímy; rodina sa musela spoľahnúť na svedectvá pocestných alebo obchodníkov.

Zlom nastal s presunom ľudí do veľkých miest. Anonymita davu vytvorila nové možnosti, ako "zmiznúť" úmyselne, ale aj nové nebezpečenstvá. V 19. storočí začali vznikať prvé policajné oddelenia, ktoré si začali viesť záznamy o hľadaných osobách. Jedným z najstarších systematických pokusov o riešenie tejto problematiky bolo zakladanie sirotincov a chudobincov, kde sa často ocitli ľudia, ktorých totožnosť nikto nepoznal.
Skutočná revolúcia v pátraní prišla po druhej svetovej vojne. Obrovské množstvo vysídlených osôb a rodín rozdelených vojnou viedlo k vzniku pátracích služieb pod záštitou Červeného kríža. V 80. rokoch 20. storočia v USA výrazne rezonovali prípady zmiznutých detí, čo viedlo k prelomovým zmenám:

Fotky na škatuliach od mlieka: Prvá masová kampaň na zvýšenie povedomia o nezvestných deťoch.
Systém AMBER Alert: Vznikol v roku 1996 a stal sa globálnym vzorom pre okamžité šírenie informácií o unesených deťoch prostredníctvom médií a mobilných sietí.

Dnes prežívame éru digitálneho pátrania. Sociálne siete umožňujú zdieľať profil nezvestnej osoby tisícom ľudí v priebehu niekoľkých sekúnd. Obrovským prínosom je analýza DNA, ktorá umožňuje identifikovať pozostatky aj po desiatkach rokov, a pokročilé softvéry na rozpoznávanie tvárí (Face Recognition), ktoré dokážu identifikovať hľadanú osobu na kamerových záznamoch z letísk či staníc.

Ako môžeme pomôcť pri hľadaní nezvestných osôb?

1. Aktívne sledovanie a zdieľanie informácií

Sociálne siete sú v súčasnosti najrýchlejším nástrojom na šírenie osvety. Sledovanie oficiálnych stránok, ako je HAKA (Hľadá sa auto krádeže automobilov - sekcia osoby) alebo oficiálny kanál Polície SR, vám umožní mať prehľad o aktuálnych prípadoch.

Zdieľajte len overené zdroje: Vždy zdieľajte príspevky priamo z oficiálnych stránok, aby ste predišli šíreniu dezinformácií alebo neaktuálnych údajov (ak sa osoba nájde, polícia príspevok stiahne).
Všímajte si detaily: Pri prezeraní fotografií sa sústreďte na znamienka, jazvy, tetovania alebo špecifický štýl chôdze a obliekania.

2. Zapojenie sa do dobrovoľníckych pátracích akcií

Ak máte dobrú fyzickú kondíciu a čas, môžete sa stať dobrovoľníkom v civilných pátracích tímoch. Tieto organizácie často spolupracujú s políciou pri prečesávaní terénu.

Terénne pátranie: Ide o organizované skupiny, ktoré v líniách prehľadávajú lesy, polia alebo opustené budovy.
Technická pomoc: Ak vlastníte dron s termovíziou alebo terénne vozidlo, vaša pomoc je pre tímy neoceniteľná.

3. Všímavosť v reálnom živote

Nezvestné osoby sa často nachádzajú na miestach s vysokou koncentráciou ľudí, kde paradoxne splývajú s davom.

Dopravné uzly: Železničné a autobusové stanice, letiská či čerpacie stanice sú kľúčové miesta.
Dezorientovaní seniori: Ak vidíte staršieho človeka, ktorý pôsobí zmätene, je nevhodne oblečený na aktuálne počasie alebo sa opakovane pýta na rovnakú cestu, nebojte sa ho osloviť.

4. Finančná a materiálna podpora

Neziskové organizácie venujúce sa pátraniu často fungujú z vlastných zdrojov a darov. Pomôcť môžete aj:

Darovaním 2 % z dane vybranému pátraciemu tímu.
Materiálnou pomocou: Darovaním vysielačiek, výkonných svietidiel, reflexných viest alebo lekárničiek.

Čo robiť, ak máte informácie?

Ak si myslíte, že ste nezvestnú osobu videli, nikdy nekonajte na vlastnú päsť.

Okamžite volajte linku 158 alebo 112.
Ak je to bezpečné, snažte sa osobu nenápadne odfotiť alebo si zapamätať smer jej pohybu a detaily oblečenia.

Čo by sme mali tento deň robiť?

Venujte čas osvete v rodine: Porozprávajte sa s deťmi a staršími príbuznými o bezpečnosti. Naučte deti, čo robiť, ak sa stratia v nákupnom centre, a seniorom trpiacim dezorientáciou zabezpečte identifikačné náramky alebo GPS lokátory.

Prezrite si aktuálne databázy: Strávte 10 minút prezeraním profilov na stránkach ako alebo v oficiálnom registri Ministerstva vnútra. Vaša vizuálna pamäť môže byť kľúčová.
Zdieľajte informácie správne: Ak uvidíte na sociálnych sieťach príspevok o nezvestnej osobe, skontrolujte, či je aktuálny a pochádza z overeného zdroja. Ak áno, zdieľajte ho – algoritmy tak posunú fotku k ďalším ľuďom.
Podporte dobrovoľné pátracie tímy: Tieto tímy pracujú na úkor svojho voľného času. Môžete im pomôcť finančne (2 % z dane), materiálne (nákup vysielačiek, svietidiel) alebo sa stať členom ako dobrovoľník.
Zaregistrujte sa do systému výstrah: Stiahnite si aplikácie alebo sa prihláste do odberu správ, ktoré vás upozornia, ak sa vo vašom okolí stratí ohrozená osoba (napr. AMBER Alert).
Vyjadrite solidaritu: Zapáľte sviečku v okne (symbol známy ako "Svetlo pre nezvestné deti") ako symbol nádeje pre rodiny, ktoré stále čakajú na návrat svojich blízkych.
Skontrolujte si vlastnú "digitálnu stopu": Uistite sa, že vaši blízki majú vaše aktuálne fotografie a viete, ako si v prípade núdze navzájom zdieľať polohu cez telefón.