Deň oranžového trička

10.09.2024

  Deň oranžového trička je každoročná osvetová kampaň, ktorá sa koná v Kanade 30. septembra. Jej hlavnou úlohou je zvýšiť povedomie o vplyve indiánskeho systému internátnych škôl na kanadské domorodé komunity, ako aj propagovať koncept "na každom dieťati záleží".

Kto prišiel s týmto dňom?

 Kampaň Dňa oranžového trička spustila v roku 2013 Phyllis Jack Webstad, ktorá prežila internátnu školu. Prvý deň v jej škole Phyllis zobrali nové oranžové tričko. Dnes ľudia nosia 30. septembra oranžové tričká, aby vzdelávali a zvýšili povedomie o internátnych školách a ich krutých asimilačných praktikách.
 Takýto dátum bol vybraný pre Deň oranžového trička, pretože to bolo približne v tom čase, keď boli domorodé deti odvezené zo svojich rodín do internátnych škôl. Kampaň je podobná ako Deň ružového trička, čo je každoročná akcia proti šikanovaniu.

Okrem nosenia oranžových tričiek na podporu povedomia o internátnych školách, Deň oranžového trička nabáda k organizovaniu verejných prednášok, spomienkových prechádzok, filmových projekcií a iných podujatí zameraných na vzdelávanie Kanaďanov o histórii systému internátnych škôl.   

Čo zanamená oranžové tričko?

Oranžové tričko predstavuje symbol solidarity, podpory a spomienky na obete, ktoré prešli systémom rezidenčných alebo internátnych škôl.
 Týmto gestom ľudia verejne vyjadrujú úctu preživším a pripomínajú si bolestivé historické praktiky nútenej asimilácie, ktorými tieto deti museli prejsť.
 Nosenie oranžového trička zároveň slúži ako dôležitý nástroj vzdelávania verejnosti, šírenia povedomia a podpory odkazu, že na každom jednom domorodom životnom príbehu záleží.

História

 Indiánsky systém internátnych škôl bol rozsiahla sieť zariadení určených pre deti z prvých národov, Inuitov a Métisov, ktorú financovalo Ministerstvo pre indiánske záležitosti a spravovali ju kresťanské cirkvi. Hlavným účelom týchto škôl bolo násilne vytrhnúť domorodé deti z ich rodín a komunít s cieľom asimilovať ich do dominantnej kanadskej kultúry. Počas existencie tohto systému bolo do internátnych škôl umiestnených približne 150 000 detí, čo predstavovalo asi 30 % všetkých kanadských domorodých detí.

 Tento systém priniesol obrovské utrpenie, keďže státisíce detí boli zbavené svojho materinského jazyka, kultúry a vystavené násiliu či zneužívaniu. Poslednou federálne prevádzkovanou rezidenčnou školou v Kanade bola Gordon Indian Residential School v Punnichy v štáte Saskatchewan, ktorá ukončila svoju činnosť v roku 1996. O dvanásť rokov neskôr sa kanadská vláda oficiálne ospravedlnila domorodým rodinám, hoci žiadne ospravedlnenie už nemôže zvrátiť tragické následky, ktoré tento systém zanechal.

Prečo je dôležité vyjadriť podporu?

  • Prejav globálnej solidarity a ľudskej spolupatričnosti: Vyjadrenie podpory a nosenie oranžového trička aj mimo Kanady vysiela silný signál, že utrpenie detí a rodín v internátnych školách nie je len lokálnym problémom jednej krajiny, ale univerzálnou ľudskoprávnou témou, na ktorej záleží ľuďom na celom svete.

  • Búranie tabu a šírenie dôležitej osvety: Pripomínaním týchto udalostí aj v medzinárodnom meradle pomáhame vzdelávať verejnosť o temných stránkach histórie, nútenej asimilácii a systémových nespravodlivostiach, o ktorých sa často nehovorí, čím predchádzame ich opakovaniu v budúcnosti.
  • Uctenie si pamiatky obetí a podpora preživších: Gestá solidarity prinášajú symbolické uzdravenie a útechu priamym obetiam, ich potomkom a celým komunitám prvých národov, ktorým ukazujú, že ich bolestivý príbeh je vypočutý a rešpektovaný ďaleko za hranicami ich domovova.
  • Pripomenutie si vlastných historických chýb a paralelných krívd: Hoci systém kanadských internátnych škôl mal špecifické kontúry, téma nútenej asimilácie, odobratia detí z rodín a potláčania menšinových kultúr má svoje obdoby v dejinách mnohých iných krajín, čo nás učí kriticky sa pozerať na vlastnú minulosť.
  • Budovanie empatickejšej a spravodlivejšej spoločnosti pre budúcnosť: Aktívnym zaujatím postojov voči historickým nespravodlivostiam posilňujeme naše spoločenské vnímanie spravodlivosti, ľudských práv a rovnosti, čo nám pomáha citlivejšie vnímať a riešiť pretrvávajúce formy diskriminácie v súčasnom svete.

Čo by sme mali tento deň robiť?

  • Oblečte si oranžové tričko: Týmto jednoduchým, ale silným verejným gestom vyjadríte solidaritu s preživšími a uctíte si pamiatku detí, ktoré sa už zo škôl nevrátili domov.

  • Vzdelávajte seba aj svoje okolie: Prečítajte si knihy, články alebo si pozrite dokumentárne filmy o histórii rezidenčných škôl, ich asimilačných praktikách a hlbokých generačných dopadoch na komunity pôvodných obyvateľov.

  • Počúvajte príbehy preživších: Ak je to možné, vyhľadajte a s úctou si vypočujte alebo prečítajte autentické svedectvá a príbehy ľudí, ktorí si prešli týmto traumatizujúcim systémom.

  • Zúčastnite sa spomienkových podujatí: Zistite, či sa vo vašom okolí alebo online konajú diskusie, prednášky, výstavy alebo pietne akty pri príležitosti Dňa oranžového trička, a zapojte sa do nich.

  • Veďte dôležité diskusie: Hovorte o tejto téme s rodinou, priateľmi a kolegami. Otvorená a empatická komunikácia pomáha šíriť dôležité povedomie a búrať historické tabu.

  • Podporte iniciatívy pôvodných obyvateľov: Zvážte podporu organizácií alebo projektov, ktoré sa venujú revitalizácii domorodých jazykov, kultúry, alebo poskytujú podporu preživším a ich rodinám.

  • Zamyslite sa nad systémovou nespravodlivosťou: Využite tento deň na zamyslenie sa nad pretrvávajúcimi formami systémovej diskriminácie a nerovnosti v spoločnosti a zvážte, ako môžete prispieť k spravodlivejšiemu svetu.

  • Share