Deň oslobodenia Osvienčimu

 Deň oslobodenia Osvienčimu vznikol ako spomienka na moment, keď vojaci v roku 1945 oslobodili väzňov v tábore Osvienčim-Brezinka. Tieto jednotky sovietskej Červenej armády našli tisíce ľudí, ktorí len sotva prežívali. Nacisti ich tam zanechali počas svojho úteku. Vojaci otvorili brány a svet uvidel, čo sa dialo vo vnútri.
 Prešli roky, kým si tento deň získal široké uznanie. Preživší neprestávali rozprávať, historici písali a ľudia postupom času počúvali čoraz pozornejšie. V roku 2005 to Organizácia Spojených národov potvrdila oficiálne. Vyhlásila ho za Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu.
 Nebol to nápad jediného človeka. Presadzovali ho skupiny v mnohých krajinách. Veľkú úlohu zohrali preživší, ku ktorým sa pridali pedagógovia, lídri a celé komunity. Videli potrebu pripomínať si tento deň spoločne.
 Cieľ bol jasný – nikdy nezabudnúť. Nebolo to len o minulosti, ale aj o tom, aby sa zabránilo opätovnému rastu takejto nenávisti. Odvtedy sa každý rok zapája čoraz viac krajín.
 Dnes si tento deň pripomínajú školy, múzeá aj rodiny. Robia to rôznymi spôsobmi, no všetci sa vracajú k tomu istému momentu – keď sa brány otvorili a ľudia boli konečne slobodní.