Deň Parinirvány

 Deň Parinirvány, známy aj ako Deň nirvány, je budhistický sviatok, ktorý sa v východnej Ázii oslavuje 8. alebo 15. februára, pričom väčšina mahájánových budhistov sa prikláňa k neskoršiemu dátumu. Termín parinirvána označuje úplnú nirvánu dosiahnutú po smrti fyzického tela človeka, ktorý už počas života dospel k osvieteniu. Tento stav znamená konečné vyslobodenie z kolobehu znovuzrodenia (samsáry), karmy a utrpenia. Hoci sa nirvána často opisuje ako stav blaženosti, Budha učil, že presahuje ľudskú predstavivosť a špekulácie o jej podstate sú bezpredmetné.
 Počas tohto sviatku si veriaci pripomínajú posledné dni života Budhu Šákjamuniho, ktoré sú podrobne opísané v budhistickej literatúre. Tradičnou súčasťou osláv je čítanie úryvkov z Nirvánovej sútry, návštevy kláštorov a chrámov, spoločné modlitby a meditácie. Tieto obrady slúžia na uctenie si Budhovho odkazu a hlbšie pochopenie jeho učenia, ktoré sformovalo duchovnú krajinu Ázie.
 Pre mnohých budhistov je tento deň príležitosťou na hlbokú reflexiu o vlastnej pominuteľnosti a smrti svojich blízkych. Tieto úvahy sú úzko spojené s ústredným učením o nestálosti všetkých vecí. Deň Parinirvány tak nie je len spomienkou na historickú udalosť, ale aj časom na prehodnotenie životných hodnôt a hľadanie vnútorného pokoja v akceptovaní prirodzeného kolobehu života a zániku.