Deň patriotov v USA

 Deň patriotov, každoročne pripomínaný 11. septembra, je dňom spomienky na takmer 3000 obetí teroristických útokov z roku 2001. Aj keď sa tento deň koná v Spojených štátoch, jeho dozvuky zasiahli celý svet a pripomína nám, že univerzálne hodnoty ako sloboda a jednota sú neustále ohrozované.

Kto prišiel s týmto dňom?

  Deň patriotov je spomienkový deň Spojených štátov amerických, ktorý si ctí pamiatku tých, ktorí boli zabití pri útokoch z 11. septembra 2001. Prvýkrát bol pozorovaný v roku 2002, po vyhlásení prezidentom Georgeom W. Bushom.
 Na Deň patriotov je národná vlajka spustená na pol žrde na všetkých vládnych budovách a zariadeniach Spojených štátov. Jednotlivci sa tiež vyzývajú, aby na svojich domoch vyvesili vlajky. Chvíľa ticha sa tradične koná o 8:46. Mnoho organizácií a zariadení organizuje spomienkové slávnosti na počesť obetí 11. septembra.
 Deň, kedy sa odohral tento príšerný teroristický útok máme niektorí ešte stále živo v pamäti, aj keď žijeme na Slovensku. Spomienkový deň sa koná síce v Amerike, ale nemali by sme zabúdať, že táto udalosť zasiahla celý svet a nikto z nás nie je neohrozený.

História

• Výbuchy amerických veľvyslanectiev v Keni a Tanzánii v roku 1998: Tieto útoky si vyžiadali stovky obetí a jasne signalizovali narastajúcu hrozbu zo strany al-Káidy.

• Útok na americký torpédoborec USS Cole v Jemene v roku 2000: Pri tomto útoku zahynulo 17 amerických námorníkov.

 Napriek týmto varovaniam sa však nepodarilo v plnej miere predvídať rozsah a cieľ plánovaných útokov z roku 2001. Spravodajské služby síce zachytili určité informácie naznačujúce možnú teroristickú aktivitu, no chýbal im celkový obraz a konkrétne detaily o plánoch al-Káidy. Nedostatočná koordinácia medzi rôznymi agentúrami a presvedčenie, že teroristi sa nezamerajú na americkú pevninu v takom rozsahu, prispeli k tomu, že útoky boli do istej miery prekvapivé.
 Ráno 11. septembra 2001 unieslo 19 teroristov al-Káidy štyri komerčné lietadlá na vnútroštátnych letoch v Spojených štátoch. Ich koordinovaný plán bol využiť lietadlá ako zbrane hromadného ničenia.

• Prvé lietadlo (American Airlines Flight 11) narazilo do Severnej veže Svetového obchodného centra (WTC) v New Yorku o 8:46 východného času.

• Druhé lietadlo (United Airlines Flight 175) zasiahlo Južnú vežu WTC o 9:03. Náraz spôsobil obrovské požiare a vážne poškodenie konštrukcie budov. Po krátkom čase sa Južná veža WTC zrútila o 9:59, nasledovaná Severnou vežou WTC o 10:28. Obe veže sa zrútili v priebehu dvoch hodín.

• Tretie lietadlo (American Airlines Flight 77) bolo unesené a narazilo do Pentagonu vo Washingtone, D.C. o 9:37. Budova bola čiastočne poškodená a vypukol požiar.

• Štvrté lietadlo (United Airlines Flight 93), ktoré smerovalo pravdepodobne na cieľ vo Washingtone, D.C. (možno Kapitol alebo Biely dom), sa po tom, čo sa pasažieri a posádka pokúsili získať kontrolu nad lietadlom, zrútilo na pole v Shanksville v Pensylvánii o 10:03. Predpokladá sa, že tento let bol prerušený vďaka odvahe cestujúcich.

 Pri týchto útokoch zahynulo takmer 3000 ľudí – cestujúci lietadiel, zamestnanci WTC a Pentagonu, ako aj záchranári, ktorí sa snažili pomôcť. Mnohí ďalší utrpeli vážne zranenia a dlhodobé zdravotné problémy.
 Bezprostredne po útokoch nasledovala globálna vlna šoku, smútku a odsúdenia. Spojené štáty, pod vedením prezidenta Georgea W. Busha, rýchlo reagovali:

• Vyhlásenie "Vojny proti terorizmu": Cieľom bolo bojovať proti teroristickým organizáciám a režimom, ktoré ich podporovali.

• Invázia do Afganistanu (2001): USA a ich spojenci zaútočili na Afganistan s cieľom zvrhnúť režim Talibanu, ktorý ukrýval al-Káidu a Usámu bin Ládina.

• Invázia do Iraku (2003): Spojené štáty, tentoraz s menšou medzinárodnou podporou, začali vojnu v Iraku s odôvodnením, že Saddám Husajn vlastní zbrane hromadného ničenia a má väzby na teroristické skupiny (tieto tvrdenia sa neskôr ukázali ako nepresné alebo nepreukázané).

 Útoky z 11. septembra zásadne ovplyvnili globálnu politiku, medzinárodné vzťahy a bezpečnostné opatrenia po celom svete. Viedli k zvýšeniu bezpečnostných kontrol na letiskách, posilneniu legislatívy proti terorizmu a k dlhodobým vojenským konfliktom na Blízkom východe.
 Dňa 14. septembra 2001 prezident George W. Bush vyhlásil Deň modlitieb a spomienky na obete útokov. O rok neskôr, v roku 2002, bol 11. september oficiálne vyhlásený za Deň patriotov (Patriots Day), ako deň národného smútku a spomienky. V roku 2009 prezident Barack Obama tento deň opätovne vysvätil ako Deň patriotov a Národný deň služby a spomienky (Patriots Day and National Day of Service and Remembrance). Hoci to nie je štátny sviatok, ktorý by prinášal voľno, je to deň hlbokého národného spomínania, s vlajkami spustenými na pol žrde a organizovanými spomienkovými podujatiami.

Prečo by sme si mali pripomínať 11. september aj mimo USA?

• Globálne dôsledky terorizmu: Útoky z 11. septembra boli bezprecedentným globálnym teroristickým činom, ktorý mal obrovské a dlhodobé dôsledky na medzinárodnú politiku, bezpečnosť a vzťahy medzi krajinami. Ukázali, že terorizmus nepozná hranice a môže zasiahnuť kdekoľvek na svete. Pripomínanie si tohto dňa nám pomáha uvedomiť si globálnu povahu terorizmu a potrebu medzinárodnej spolupráce v boji proti nemu.

• Súdržnosť a solidarita: Tragédia z 11. septembra vyvolala vlnu solidarity a podpory zo strany ľudí po celom svete, vrátane Európy a Slovenska. Uctievanie pamiatky obetí a vyjadrenie solidarity je prejavom ľudskosti a ukazuje, že v čase krízy sa môžeme spojiť a podporiť. Pripomína nám, že aj keď sme ďaleko, zdieľame spoločné hodnoty a súcit.
• Dôležitosť mieru a bezpečnosti: Udalosti zdôraznili krehkosť mieru a bezpečnosti. Pripomínajú nám, aké dôležité je aktívne sa snažiť o mierové riešenia konfliktov, podporovať medzinárodnú bezpečnosť a byť ostražití voči hrozbám, ktoré by mohli narušiť stabilitu.
• Učenie sa z histórie: História, aj tá bolestivá, nám slúži ako dôležitá lekcia. Pripomínanie nám pomáha pochopiť príčiny a dôsledky terorizmu, čím môžeme lepšie predchádzať podobným udalostiam v budúcnosti a budovať odolnejšiu spoločnosť. Učí nás o dôležitosti budovania komunít založených na vzájomnom rešpekte a porozumení.
• Ochrana ľudských práv a slobôd: Teroristické útoky boli útokom na základné ľudské práva a slobody. Uctievanie pamiatky obetí a odsudzovanie terorizmu je zároveň pripomienkou potreby chrániť tieto základné hodnoty, ako je sloboda prejavu, náboženstva a právo na život bez strachu.

Čo by sme mali tento deň robiť?

• Účasť na spomienkových obradoch: Mnoho miest organizuje verejné spomienkové udalosti, kde sa čítajú mená obetí, konajú sa chvíle ticha a prebiehajú hudobné či iné kultúrne vystúpenia.

• Dobrovoľnícka služba: Prezident Obama v roku 2009 opätovne ustanovil tento deň aj ako Národný deň služby a spomienky. Mnohí ľudia sa zapájajú do dobrovoľníckych aktivít ako prejav solidarity a vďaky, napríklad pomocou v komunitných centrách, zbieraním potravín alebo inou formou podpory.
• Vzdelávacie aktivity: Školy a knižnice často organizujú programy zamerané na pochopenie udalostí 11. septembra, ich historického kontextu a ich vplyvu na spoločnosť.
• Osobná reflexia: Mnohí ľudia tento deň využívajú na osobnú reflexiu, spomienku na blízkych, ktorí boli obeťami útokov, alebo na zamyslenie sa nad hodnotami slobody, jednoty a odolnosti.
• Vyvesenie vlajky: Ako prejav úcty sa na vládnych budovách a súkromných domoch vyvesujú americké vlajky na pol žrde.
• Chvíľa ticha: Tradične sa o 8:46 (čas prvého nárazu do Svetového obchodného centra) drží chvíľa ticha na pamiatku obetí.