Deň povedomia o neobvyklých inštrumentoch
Čo vám napadne, keď sa povie hudobný nástroj? Väčšina z nás si okamžite predstaví elegantné krídlo klavíra, krivky akustickej gitary alebo nablýskanú trubku. Svet zvukov a tónov je však nepomerne širší, pestrejší a častejšie aj podivnejší, než by sme si dokázali predstaviť.
Kto prišiel s týmto dňom?
Za vytvorením Dňa povedomia o neobvyklých inštrumentoch, ktorý sa oslavuje 31. júla, stoja hudobní nadšenci a historici, ktorí chceli vzbudiť zvedavosť verejnosti a vzdať poctu menej známym vynálezcom i hudobníkom stojacim za neobyčajnými zvukovými nástrojmi. Hlavným cieľom tohto dňa bolo prinútiť ľudí vystúpiť zo zabehnutých koľají klasickej či populárnej hudby a objaviť fascinujúci svet zabudnutých, bizarných či exotických nástrojov – od obrovskej kontrabasovej balalajky až po nástroje, o ktorých väčšina sveta dodnes nepočula.

Čo sú neobvyklé inštrumenty?
Svet neobvyklých inštrumentov je však plný subjektivity a závisí od tohto, z akej kultúry sa naň dívame. Čo je pre jednu krajinu bežnou súčasťou tradícií, môže pre zvyšok sveta pôsobiť ako úplný unikát. Skvelým príkladom je aj naša slovenská fujara – zatiaľ čo u nás ide o známy a vážený ľudový nástroj, pre cudzincov môže byť fujara svojou nadrozmernou dĺžkou, hlbokým meditatívnym tónom a špecifickým zdobením nesmierne neobvyklým inštrumentom.
Do tejto kategórie patria aj nástroje, ktoré k hraniu nepotrebujú žiadny fyzický dotyk, ako napríklad elektronický teremin, alebo nástroje s masívnymi rozmermi a špecifickým tvarom, ako je napríklad kontrabasová balalajka. Neobvyklé inštrumenty tak predstavujú neustálu ľudskú túžbu experimentovať, prekračovať hranice konvenčnej hudby a hľadať nové spôsoby, ako vyjadriť emócie pomocou zvuku.

História
Významným míľnikom v histórii netradičných nástrojov boli pokusy využiť neobvyklé materiály na tvorbu zvuku. Príkladom z 18. storočia je sklenená harmonika (známa aj ako miskový organ či hydrokryštalofón), ktorú zdokonalil Benjamin Franklin. Tento nástroj pozostáva zo sklenených misiek rôznych veľkostí upevnených na otočnej osi, ktoré pri trení navlhčenými prstami vydávajú čarovné, éterické tóny – ide v podstate o mechanizovaný systém hrania na krištáľové poháre.
V priebehu 19. a začiatkom 20. storočia zas rozmach technológie a zábavného priemyslu priniesol nástroje určené pre špecifické potreby doby. Mechanickým zázrakom bol napríklad American Fotoplayer – špeciálne upravené piano prepojené so systémom píšťal, bubnov a rôznych mechanických ťahadiel, ktoré slúžilo na živé vytváranie zvukových efektov a sprievodnej hudby počas premietania nemých filmov.
Postupom času, najmä s nástupom elektriny a elektroniky v 20. storočí, nabrala história neobvyklých inštrumentov úplne nový rozmer. Vznikli nástroje ako theremin, na ktorý sa hrá bez fyzického dotyku, či neskôr rôzne experimentálne akustické a elektronické stavby. Všetky tieto vynálezy vychádzajú z dlhej svetovej hudobnej tradície a ukazujú, že cesta za novými tónmi bola vždy neoddeliteľnou súčasťou ľudskej kultúry.

Prečo sú neobvyklé inštrumenty dôležité?
1. Posúvajú hranice ľudskej tvorivosti a zvuku
Bežné nástroje majú svoje limity v tom, aký tón dokážu vydať. Vynálezcovia neobvyklých nástrojov hľadali tóny, ktoré v tradičnom spektre neexistovali – od éterického, nezemšťanského zvuku sklenenej harmoniky až po veselé, divadelné efekty American Fotoplayeru. Nútia skladateľov aj poslucháčov vystúpiť z komfortnej zóny a objavovať nové zvukové krajiny.
2. Sú kolískou technologického a vedeckého pokroku
Mnohé neobvyklé nástroje vznikli spojením hudby, fyziky a mechaniky. Laboratórne experimenty s akustikou či elektrinou neskôr položili základy pre moderné technológie. Napríklad vynález thereminu (nástroja, na ktorý sa hrá bez dotyku) v 20. rokoch 20. storočia priamo vydláždil cestu k vzniku prvých syntetizátorov a elektronickej hudbe, ako ju poznáme dnes.
3. Uchovávajú kultúrnu rozmanitosť a príbehy
Čo sa v jednej časti sveta zdá ako zvláštnosť, môže byť v inej srdcom národnej identity – ako napríklad slovenská fujara pre zahraničného poslucháča. Neobvyklé nástroje nám pripomínajú, že hudba nemá univerzálny vzorec a že rôzne kultúry nachádzali krásu v úplne odlišných tvaroch, materiáloch a frekvenciách.
4. Učia nás pozerať sa na svet inak
Zeleninové orchestre, spievajúce sochárske objekty vo vetre či nástroje vyrobené z recyklovaných odpadkov ukazujú, že hudobným nástrojom môže byť v správnych rukách takmer čokoľvek. Pripomínajú nám, že umenie nie je obmedzené drahými továrenskými výrobkami, ale len našou vlastnou predstavivosťou.
Čo by sme mali tento deň robiť?
Objavte neznámy nástroj: Venujte pár minút internetu a vyhľadajte si videá nástrojov, o ktorých ste doteraz nepočuli (napr. theremin, zvislá gitara harpguitar, sklenená harmonika či American Fotoplayer). Budete prekvapení, aké zvuky dokážu vydať!
Vyrobte si vlastný domáci inštrument: Vyskúšajte si jednoduché akustické pokusy – naplňte sklenené poháre na víno rôznym množstvom vody a zahrajte na nich mokrým prstom, alebo si vyrobte perkusie z kuchynských potrieb a strukovín.
Vypočujte si netradičnú hudbu: Pustite si skladby od kapiel alebo umelcov, ktorí používajú netradičné nástroje – napríklad The Vegetable Orchestra (orchester hrajúci na čerstvej zelenine) alebo skladby pre slovenskú fujaru či škótske gajdy v modernom šate.
Zdieľajte zaujímavosť na sociálnych sieťach: Dajte svojim známym tip na bizarný nástroj, ktorý vás zaujal, a opýtajte sa ich, či by sa naň odvážili zahrať.
Navštívte múzeum alebo hudobný workshop: Ak máte možnosť, navštívte múzeum ľudových remesiel či hudobných nástrojov vo svojom okolí a pozrite sa zblízka na historické kúsky, ktoré sa už dnes bežne nepoužívajú.

