Deň pôvodných odrôd jabĺk

 V dobe, keď v obchodoch dominujú len desiatky komerčných odrôd, nám tento deň pripomína, akú obrovskú rozmanitosť, odolnosť a jedinečnú chuť ukrývajú staré, lokálne jablká. 

Kto prišiel s týmto dňom?

 Deň pôvodných odrôd jabĺk je inšpirovaný britským Apple Day, ktorý sa oslavuje od roku 1991. Tento deň je každoročnou oslavou jabĺk a sadov. Poukazuje na rozmanitosť odrôd jabĺk v jednotlivých lokalitách a cieľom je uznanie a udržiavanie ich prínosu pre miestne bohatstvo.

Čo sú pôvodné odrody jabĺk?

 Z hľadiska úžitku a vlastností sa pôvodné odrody odlišujú od moderných komerčných odrôd predovšetkým svojou vysokou genetickou diverzitou. Ponúkajú širokú škálu jedinečných chutí a vôní, ktoré sú často komplexnejšie a zaujímavejšie než u bežne predávaných jabĺk. Navyše sú mimoriadne všestranné v kuchyni – niektoré sú ideálne na dlhodobé skladovanie, iné na sušenie, muštovanie alebo pečenie. Tieto jablone sú zároveň dôležitou súčasťou vidieckej krajiny, sú dlhoveké a prispievajú k stabilite ekosystému.
 Ich hlavný význam spočíva v tom, že predstavujú ochranu genetického dedičstva. Zatiaľ čo moderné poľnohospodárstvo sa spolieha len na malý počet odrôd, pôvodné odrody sú genetickým rezervoárom, ktorý môže byť kľúčový pre vývoj budúcich odrôd odolných voči novým chorobám alebo zmenám klímy. Ich ochrana a propagácia je teda dôležitým krokom pre udržateľnosť nášho ovocinárstva.

História

 Počas stredoveku a raného novoveku sa pestovanie jabloní stalo pevnou súčasťou poľnohospodárstva a vidieckej kultúry. Odrody sa šírili vďaka mníchom v kláštoroch, šľachtickým záhradníkom a neskôr aj ľudovým ovocinárom. Títo ľudia buď cielene krížili odrody, alebo častejšie objavovali a rozširovali takzvané náhodné semenáče – stromčeky, ktoré vyrástli zo semena a mali výnimočné vlastnosti. Týmto spôsobom vznikali prvé krajové odrody, ktoré boli dokonale prispôsobené miestnym podmienkam, mrazom a chorobám, a často dostávali aj regionálne názvy.
 19. storočie predstavovalo vrchol pomológie (vedy o ovocí). Vznikali prvé systematické katalógy a atlasy odrôd, ktoré pomáhali identifikovať a šíriť tie najlepšie. V tomto období boli vyšľachtené alebo objavené mnohé odrody, ktoré dnes považujeme za klasické staré odrody (napr. Ontario, Jonathan, Renety). Na Slovensku a v Čechách sa v tomto období pestovali stovky odrôd, ktoré zabezpečovali úrodu po celý rok a slúžili na rôzne účely (stolové ovocie, sušenie, muštovanie, pálenie).
 Po druhej svetovej vojne a najmä po roku 1950 nastúpila éra moderného a intenzívneho ovocinárstva. Cieľom šľachtenia sa stala predovšetkým vysoká komerčná atraktivita: veľkosť, jednotný vzhľad, sladká chuť a dlhá trvanlivosť pre prepravu v globálnom meradle. Staré odrody, ktoré často rástli na vysokokmeňoch, rodili neskôr a mali rôznorodejší vzhľad, boli považované za neefektívne a začali byť v komerčných sadoch hromadne nahrádzané novými hybridmi. To viedlo k dramatickému poklesu genetickej diverzity – zo stoviek pestovaných odrôd zostalo v obehu len asi 8 – 10 komerčných typov.
 V posledných desaťročiach dochádza k renesancii záujmu o pôvodné odrody. Dôvodom je hľadanie prirodzenej chuti, návrat k ekologickému pestovaniu bez chémie a uvedomenie si, že staré odrody predstavujú cenný genetický rezervoár odolnosti. Vznikajú organizácie a iniciatívy, ktoré sa venujú záchrane starých a krajových odrôd – vyhľadávajú posledné stromy v krajine, vrúbľujú ich a zakladajú genofondové sady, aby toto cenné dedičstvo uchovali pre budúce generácie. Symbolom tohto úsilia je napríklad aj Deň pôvodných odrôd jabĺk (21. október).

Prečo sú pôvodné odrody jabĺk dôležité?

1. Genetická diverzita a odolnosť

• Genetický rezervoár: Pôvodné odrody predstavujú obrovskú genetickú banku. Kým moderné poľnohospodárstvo sa spolieha len na malý počet komerčných odrôd (ktoré sú geneticky takmer rovnaké), staré odrody uchovávajú tisíce rokov vývoja. Táto diverzita je kľúčová pre budúcnosť.

• Odolnosť voči zmenám: Tieto odrody boli dlhodobým výberom prirodzene prispôsobené miestnym klimatickým podmienkam a pôde. Mnohé sú mimoriadne mrazuvzdorné, odolné voči suchu a vykazujú vyššiu toleranciu voči chorobám a škodcom (napr. chrastavitosť, múčnatka).

• Šľachtiteľský materiál: Genetická výbava starých odrôd sa dá v budúcnosti použiť na šľachtenie nových, odolnejších hybridov, ktoré budú zvládať nové choroby a extrémy počasia spôsobené klimatickou zmenou.

2. Kultúrne a historické dedičstvo

• Kultúrne dedičstvo: Staré odrody sú súčasťou kultúrno-prírodného dedičstva, podobne ako ľudové stavby či zvyky. Nesú v sebe príbehy a skúsenosti našich predkov, ktorí ich pestovali a šírili.

• Krajinný prvok: Stromy starých odrôd sú dlhoveké a mohutné. Tvorili a stále tvoria dôležitý stabilizačný a estetický prvok vidieckej krajiny, alejí a pasienkov, slúžili ako orientačné body a medze.

3. Ekologické a udržateľné pestovanie

• Nenáročné pestovanie: Vďaka svojej prirodzenej odolnosti si staré odrody vyžadujú minimálnu (alebo žiadnu) chemickú ochranu. Sú ideálne pre ekologické (bio) pestovanie, permakultúru a pre domáce záhrady.

• Ekosystémová stabilita: Staré ovocné sady a stromy s dutinami slúžia ako dôležité biotopy pre hmyz, vtáky a netopiere, čím prispievajú k biodiverzite krajiny.

4. Všestrannosť a chuť

• Široká škála chutí: Na rozdiel od moderných odrôd, ktoré sú často optimalizované pre sladkosť, ponúkajú pôvodné odrody neuveriteľnú paletu chutí a textúr – od veľmi kyslých, cez korenisté a aromatické, až po jemne sladké. Mnohé majú arómu, ktorá pripomína iné ovocie, napríklad ananás alebo maliny.

• Všestranné využitie: Každá stará odroda má svoje špecifické využitie: niektoré sú najlepšie na sušenie (kožovky), iné na muštovanie a destiláty, na varenie lekvárov alebo na dlhodobé uskladnenie do jari. Zabezpečovali tak čerstvé ovocie na stole takmer po celý rok.

Čo by sme mali v tento deň robiť?

• Degustácia odrôd: Kúpte alebo zožeňte čo najviac rôznych (ideálne starých) odrôd jabĺk a usporiadajte riadenú ochutnávku. Porovnávajte ich chuť (sladkosť, kyslosť, arómu), textúru a farbu dužiny.

• Identifikácia jabĺk: Ak máte staré stromy v záhrade, pokúste sa s pomocou atlasu alebo odborníka (pomológa) určiť, akú odrodu vlastne pestujete.

• Pátranie po miestnych pokladoch: Navštívte lokálnych pestovateľov, genofondové sady alebo starších záhradkárov a pýtajte sa na regionálne a krajové odrody, ktoré inde nevidieť.

• Spracovanie úrody: Upečte si tradičné jablkové dobroty, ako je štrúdľa, rôzne koláče alebo jablkové pyré, ale použite na ne konkrétne staré odrody (napr. Ontario na pečenie, Kožovky na sušenie).

• Výroba muštu/cideru: Ak máte prístup k lisu, vyrobte si čerstvý jablčný mušt. Je to vynikajúci spôsob, ako zužitkovať väčšie množstvo jabĺk.

• Varenie: Pripravte si menej tradičné pokrmy, kde jablko hrá hlavnú úlohu (napr. jablkové čatní, jablková polievka, alebo ho použite k mäsu).

• Prezentácie a prednášky: Dozviete sa niečo o histórii pestovania jabĺk, ich význame pre zdravie a prečo sú staré odrody odolnejšie voči chorobám.

• Čítanie rozprávok a tradícií: Zistite, aké ľudové múdrosti, porekadlá alebo zvyky sa viazali k jablkám a ovocným stromom (napríklad, že pod stromami sa konali rodinné oslavy).

• Aktivity pre deti: Učte deti časti jablka, zahrajte sa hry spojené s jablkami (napr. lovenie jabĺk ústami z vody) alebo vyrobte jabĺčkové pečiatky.

• Výsadba: Vysaďte si do záhrady aspoň jeden strom starej alebo lokálnej odrody. Podporíte tak biodiverzitu a ochránite genetický materiál.

• Vrúbľovanie a štepenie: Ak máte tú zručnosť, môžete zozbierať vrúble starých odrôd a naštepiť ich na podpníky, čím ich zachováte pre budúce generácie.

• Návšteva sadu: Urobte si výlet do starého, extenzívneho ovocného sadu a oceňte ich krajinársky a ekologický význam.