Deň prírodnej fotografie

 Pokiaľ radi fotíte kvety, stromy, zvery a všeobecne to krásne čo máme na našej planéte, tak sa vyberte dnes do prírody a nafoťte všetko pekné čo uvidíte. Nevieme ako bude vyzerať naša príroda za pár rokov, a či ešte bude taká aká je teraz. Využite tento deň, ale myslite aj na ďalšie generácie, ktoré by ju tiež chceli ešte zažiť.

Kto prišiel s týmto dňom?

 NANPA vyhlásila tento sviatok v roku 2009 na podporu pôžitku z fotografovania prírody. The North American Nature Photography Association (NANPA) bola založená v roku 1994 viac ako stovkou nadšencov prírodnej fotografie. Členovia tejto organizácie hlboko investoval do budúcnosti tejto umeleckej formy, a zabezpečujú rôzne kroky na ochranu tohto druhu fotografie prostredníctvom ochrany životného prostredia. Cez ich úsilie, ktoré zabezpečuje prístup k verejným parkom, aby naďalej mohli existovať pre fotografov prírody.
 Prinášajú povedomie o svojich prácach a ukazujú tak svetu krehkosť ich práce. Prvým krokom je skutočne oceniť krásu, ktorú fotografovanie prírody prináša a povzbudzuje amatérskych fotografov k účasti rôznymi súťažami o ceny, ponúka členstvo v NANPA a workshopmi s poprednými odborníkmi v oblasti fotografovania prírody.

Čo je to prírodná fotografia?

 Prírodná fotografia je žáner fotografie, ktorý sa zameriava na snímanie prírodných scenérií, flóry, fauny a mikroskopických záberov rôznych prírodných prvkov. Jej hlavným cieľom je zachytiť krásu, jedinečnosť a rozmanitosť prírodného sveta, často s minimálnym zásahom alebo manipuláciou zo strany fotografa.

Medzi typické kategórie prírodnej fotografie patria:

• Fotografia divokej zveri: Zameriava sa na zvieratá v ich prirodzenom prostredí.
• Fotografia krajiny: Snímanie rozsiahlych prírodných scenérií, ako sú hory, lesy, púšte, pobrežia.
• Makrofotografia: Extrémne priblížené zábery malých objektov, ako sú hmyz, kvety, detaily rastlín.
• Podvodná fotografia: Snímanie života a scenérií pod vodnou hladinou.
• Meteorologická fotografia: Zameriava sa na javy ako búrky, blesky, obloha.

 Prírodná fotografia často vyžaduje trpezlivosť, znalosti o prírode a prostredí, ako aj technické zručnosti na zachytenie prchavých momentov a optimalizáciu svetelných podmienok. Jej poslaním je nielen estetické potešenie, ale aj zvyšovanie povedomia o ochrane prírody a jej biodiverzity.

História

 Fotografia ako taká vznikla v roku 1839. V jej raných fázach bolo snímanie prírody veľmi náročné. Prvé fotoaparáty boli objemné, ťažké a vyžadovali si dlhé expozičné časy (napr. prvá fotografia krajiny Nicéphore Niépceho v roku 1826/1827 trvala 8 hodín). To znamenalo, že pohyblivé objekty (zvieratá, listy vo vetre) sa nedali zachytiť. Fotografovanie krajiny bolo spočiatku ovplyvnené maliarstvom a sústredilo sa na statické, malebné scény. Vývoj mokrých kolódiových platní v 50. rokoch 19. storočia a neskôr suchých platní a zvitkových filmov koncom 19. storočia výrazne skrátil expozičné časy a umožnil fotografom väčšiu mobilitu a zachytávanie detailnejších záberov. V tomto období sa objavujú prví fotografi, ktorí sa cielene venujú prírode, napríklad William Henry Jackson (fotografie amerického Západu a národných parkov) alebo Robert John Welch v Írsku, ktorý sa špecializoval na prírodopisné zábery. Zaužíval sa termín "krajinárska fotografia" ako umelecký žáner.
 S príchodom menších a prenosnejších fotoaparátov na prelome storočí sa prírodná fotografia stala dostupnejšou. Kľúčovú úlohu zohrali bratia Cherry a Richard Keartonovci, ktorí koncom 19. storočia a začiatkom 20. storočia boli priekopníkmi fotografie divokej zveri a ako prví ilustrovali knihu fotografiami vtáčích hniezd. George Shiras III revolucionalizoval fotografovanie divokej zveri v noci pomocou fotopascí a blesku. Medzi významné osobnosti 20. storočia, ktoré posunuli prírodnú fotografiu na umeleckú úroveň, patrí Ansel Adams (známy svojimi ikonickými čiernobielymi krajinnými fotografiami amerického Západu a rozvojom zónového systému) a Eliot Porter (priekopník farebnej prírodnej fotografie). Vznik Národných parkov a rozmach hnutia za ochranu prírody v USA tiež podnietil záujem o dokumentáciu prírodného dedičstva. Počas 20. storočia sa vyvíjali špecializované techniky, ako makrofotografia alebo podvodná fotografia.
 Nástup digitálnej fotografie koncom 20. storočia a jej masové rozšírenie v 21. storočí priniesli revolúciu. Digitálne zrkadlovky (DSLR) a neskôr bezzrkadlovky umožnili okamžitý náhľad, vyššiu citlivosť na svetlo (ISO), rýchlejšie sériové snímanie a oveľa jednoduchšiu postprodukciu. Tieto vylepšenia sprístupnili prírodnú fotografiu širokej verejnosti a zároveň posunuli hranice možností profesionálov. Súčasná prírodná fotografia často využíva pokročilé techniky (napr. stacking, HDR) a zameriava sa nielen na krásu, ale aj na dokumentáciu zmien v prírode a na ochranárske posolstvo. Organizácie ako Wildlife Photographer of the Year od roku 1964 ďalej zvyšujú prestíž a vplyv tohto žánru.

Prečo je prírodná fotografia dôležitá? 

1. Zvyšovanie povedomia a inšpirácia: Fotografie prírody nám umožňujú vidieť a oceniť krásu planéty, často aj miesta, ktoré nikdy nenavštívime. Nádherné zábery divokej zveri, majestátnych krajín alebo krehkých ekosystémov vzbudzujú úžas a inšpirujú ľudí k hlbšiemu spojeniu s prírodou. Týmto spôsobom pomáhajú budovať pocit zodpovednosti a túžbu chrániť tieto miesta a druhy. Mnoho ľudí sa stáva aktívnymi ochrancami prírody práve vďaka tomu, že ich oslovili pôsobivé prírodné fotografie.

2. Dokumentácia a ochrana: Prírodná fotografia slúži ako kľúčový nástroj pre ochranu životného prostredia. Pomáha dokumentovať ohrozené druhy, miznúce biotopy a dopady klimatických zmien alebo ľudskej činnosti na prírodu. Vizualizácia týchto problémov má silnejší vplyv než len slovný opis a dokáže mobilizovať verejnosť a politikov k činom. Fotografie sú neoceniteľným záznamom pre vedcov, ktorí ich môžu použiť na monitorovanie zmien v populáciách zvierat alebo v ekosystémoch. Zároveň zachytávajú biodiverzitu a prírodné procesy pre budúce generácie.

Čo by sme mali tento deň robiť?

• Vyberte sa von: Vezmite si fotoaparát (alebo aj len smartfón) a vydajte sa do prírody – do miestneho parku, lesa, k jazeru, do botanickej záhrady alebo na turistický chodník.
• Zamerajte sa na detaily: Nemusíte hľadať len veľké scenérie. Skúste zachytiť krásu makrosveta (hmyz, kvety, kvapky rosy), textúry stromov, svetlo prenikajúce cez listy, alebo drobné živočíchy.
• Experimentujte: Hrajte sa so svetlom, kompozíciou, perspektívou. Skúste fotiť v rôznych denných dobách (zlatá hodinka ráno/večer je ideálna).
• Študujte prácu iných: Prezrite si online galérie, knihy alebo časopisy s prírodnou fotografiou. Inšpirujte sa od známych fotografov (napr. Ansel Adams, Eliot Porter).
• Prečítajte si tipy a triky: Na internete nájdete množstvo návodov, ako zlepšiť svoje zručnosti v prírodnej fotografii.
• Zvážte workshop: Ak máte záujem, zapíšte sa na online alebo osobný workshop prírodnej fotografie.
• Ukážte svoju prácu: Zdieľajte svoje najlepšie zábery prírody na sociálnych sieťach (použite hashtag #NaturePhotographyDay alebo #DenPrirodnejFotografie).
• Označte miesta: Ak je to vhodné, označte miesto, kde ste fotografovali, a spomeňte, prečo je dôležité ho chrániť.
• Napíšte o ochrane: Využite svoje fotografie na poukázanie na dôležitosť ochrany životného prostredia, ohrozených druhov alebo udržateľného prístupu k prírode.
• Diskutujte: Zapojte sa do diskusií o prírodnej fotografii a ochrane prírody.
• Užite si prírodu bez fotoaparátu: Aj keď je to Deň fotografie, nezabudnite, že príroda je dôležitá aj sama o sebe. Strávte čas v prírode len tak, bez objektívu, a plne si ju vychutnajte.