Deň rozhlasu

27.06.2024

20. august je ideálny deň na zapnutie rádia a počúvanie hudby alebo správ, keďže je Deň rozhlasu. Tento sviatok bol vytvorený na oslavu komunikačnej technológie a média, ktoré existuje už viac ako storočie.

Kto prišiel s týmto dňom?

Deň rozhlasu v Spojených štátoch sa každoročne oslavuje 20. augusta. Počiatky tohto sviatku sú trochu nejasné, ale oslavuje sa minimálne od začiatku 90. rokov. Dátum 20. augusta bol vybraný na pamiatku prvej komerčnej rozhlasovej stanice v USA; WWJ, predtým známy ako MK, začal vysielať z Detroitu v štáte Michigan 20. augusta 1920.

Čo je rozhlas?

Rozhlas je bezdrôtový prenos informácií, ako sú správy, hudba alebo hovorené slovo, prostredníctvom rádiových vĺn. Je to technológia, ktorá sa využíva na vysielanie zvuku do prijímačov na veľké vzdialenosti.

Rozhlasové vysielanie funguje na princípe premeny zvuku na rádiové vlny.

Vysielač premení zvuk (napríklad z mikrofónu) na rádiové vlny s určitou frekvenciou. Tieto vlny sa následne šíria do priestoru.
Prijímač (rádio) zachytí tieto vlny a premení ich späť na zvuk, ktorý počujete.

Každá rozhlasová stanica vysiela na špecifickej frekvencii, a preto si môžete na rádiu vybrať, ktorú stanicu chcete počúvať. Rádio je technológia signalizácie a komunikácie pomocou elektromagnetických vĺn s frekvenciami medzi 30 Hz a 300 GHz. Používa sa v širokej škále moderných technológií vrátane rádiovej komunikácie, rádiovej navigácie, diaľkového ovládania atď. Taliansky elektroinžinier Guglielmo Marconi je zvyčajne považovaný za vynálezcu rádia. Prvý rádiový prenos uskutočnil v roku 1895.

História

Teoretické základy rozhlasu položil v 60. rokoch 19. storočia britský fyzik James Clerk Maxwell, ktorý predpovedal existenciu elektromagnetických vĺn. Tieto vlny boli v praxi dokázané až o viac ako 20 rokov neskôr nemeckým fyzikom Heinrichom Hertzom, ktorý ich nielen detegoval, ale aj vytvoril. Tým sa otvorila cesta k bezdrôtovej komunikácii. Na prelome 19. a 20. storočia prebiehal pretek o to, kto ako prvý využije rádiové vlny na praktické účely.
Medzi hlavných aktérov patrili:

Guglielmo Marconi: Taliansky vynálezca a podnikateľ je často považovaný za otca rozhlasu, pretože v roku 1895 uskutočnil prvý úspešný bezdrôtový prenos na dlhšiu vzdialenosť a neskôr vytvoril úspešnú komerčnú spoločnosť. V roku 1901 uskutočnil prvý transatlantický prenos signálu v Morseovej abecede.

Nikola Tesla: Srbsko-americký vynálezca, ktorý podal v roku 1897 patent na rádio. Hoci sa s Marconim dlho súdil o prvenstvo, americký Najvyšší súd priznal prvenstvo v roku 1943 práve Teslovi.

Alexander Stepanovič Popov: Ruský fyzik, ktorý v roku 1895 tiež uskutočnil úspešný bezdrôtový prenos, no jeho práca sa vyvíjala nezávisle a nebola komerčne využitá.

Počas prvých rokov sa rádio používalo najmä na prenos Morseovej abecedy na lode a telegrafiu. Zásadný posun nastal až na Štedrý deň v roku 1906, keď kanadský vynálezca Reginald Fessenden uskutočnil prvý rozhlasový prenos hlasu a hudby. Jeho signál, ktorý obsahoval vianočný pozdrav a husľové sólo, zachytili posádky lodí na mori.

20. roky 20. storočia priniesli rozmach pravidelného rozhlasového vysielania. Rádio sa stalo masovým médiom. Ľudia kupovali prijímače a rádio sa stalo centrom domácností, poskytujúcim správy, športové prenosy, divadelné hry a hudbu. Toto obdobie je známe ako "zlatý vek rozhlasu".
S príchodom televízie v 50. rokoch 20. storočia musel rozhlas nájsť svoje nové miesto. Namiesto hraných hier a seriálov sa zameral na hudbu, vznikali žánrovo špecializované stanice a FM vysielanie (s lepšou kvalitou zvuku) získalo na popularite. V 90. rokoch sa objavil internetový rozhlas a v 21. storočí podcasty, čím sa poslucháčom otvorili nekonečné možnosti a rádio si udržalo svoju dôležitosť ako flexibilné a dostupné médium.

Prečo je rozhlas dôležitý?

Prístupnosť a dosah

Rozhlas je jedno z najprístupnejších médií. Na jeho počúvanie nie je potrebný internet, mobilný signál ani drahé zariadenia. Rádiové vlny sa šíria aj do odľahlých oblastí, kde chýba internetové pripojenie, a prijímač funguje aj na batérie. Vďaka tomu dokáže rádio osloviť najväčšie publikum na svete a poskytovať informácie aj tam, kam sa iné médiá nedostanú.

Rýchla pomoc v čase krízy

V prípade prírodných katastrof, ako sú povodne, zemetrasenia alebo požiare, ale aj počas ozbrojených konfliktov, sú telekomunikačné siete často preťažené alebo zničené. Rozhlasový signál však vďaka svojej robustnosti dokáže prežiť. Vďaka tomu je rádio kľúčovým nástrojom pre šírenie varovaní, evakuačných pokynov a dôležitých informácií o pomoci, čím doslova zachraňuje životy.

Komunitné médium a dôvera

Rozhlas má osobitú silu spájať ľudí. Lokálne rozhlasové stanice sa zameriavajú na miestne správy, udalosti a kultúru, čím podporujú pocit komunity. Keďže rádio spolieha na hovorené slovo, vytvára si s poslucháčom intímnejšie spojenie. Ľudia často vnímajú rozhlasových moderátorov ako dôveryhodných sprievodcov, a preto má rádio stále vysokú dôveryhodnosť, čo je v dobe dezinformácií mimoriadne cenné.

Čo by sme mali tento deň robiť?

Počúvajte rádio: Venujte čas rádiu, ktoré bežne nepočúvate. Prelaďte na lokálnu stanicu, ktorá vysiela správy z vašej komunity. Možno objavíte novú hudbu, alebo príbehy, ktoré by ste inak nepočuli.
Vytvorte vlastný podcast: Ak máte nejakú tému, o ktorej radi hovoríte, nahrajte si vlastnú reláciu. Uvidíte, aká je to zábava. Môžete to urobiť sami, alebo s priateľmi.
Podporte svoju obľúbenú stanicu: Dajte svojej obľúbenej rádiovej stanici vedieť, čo sa vám na nej páči. Môžete im napísať mail, alebo zavolať do vysielania.
Spomeňte si na staré časy: Spomeňte si na svoju obľúbenú spomienku, ktorá sa viaže k rádiu. Bol to prvýkrát, čo ste počuli svoju obľúbenú pieseň? Alebo ste počúvali hokejový zápas s rodičmi?