Deň rôznofarebných očí

07.06.2024

Predstavte si, že sa pozeráte do zrkadla a vidíte v ňom niekoho s očami, ktoré sú ako dve odlišné hviezdy. Je to ako mať v očiach kúsok vesmíru, kúsok tajomstva, ktorý vás robí výnimočnými.

Kto prišiel s týmto dňom?

Deň rôznofarebných očí vytvorila Jeanne Quinn z B. Able Inc, ktorá sama trpí heterochrómiou. Dátum 12. júla si vybrala jednoducho preto, že má narodeniny. Quinn vytvorila tento sviatok na oslavu jedinečnosti ľudí, ktorá sa prejavuje mnohými spôsobmi, vrátane inej farby očí, ako aj na zvýšenie povedomia o heterochrómii.

Čo sú rôznofarebné oči?

Vo všeobecnom zmysle sa výraz "heterochrómia" vzťahuje na zmenu sfarbenia očí, vlasov alebo kože. Najčastejšie sa však používa na označenie heterochromia iridium (alebo heterochromia iridis) - odlišná alebo čiastočne odlišná farba očí, ktorá je výsledkom nerovnomernej distribúcie melanínu.
Existujú dva hlavné typy heterochrómie oka: úplná a čiastočná. Úplná heterochrómia je, keď má jedno oko inú farbu ako druhé, napríklad modré a zelené, modré a orieškové alebo modré a hnedé. Pri čiastočnej heterochrómii obsahuje tá istá dúhovka dve rôzne farby, ktoré môžu byť usporiadané sektorovo (sektorová heterochrómia) alebo koncentricky (centrálna heterochrómia).
Heterochrómia sa vyskytuje u ľudí aj u domestikovaných cicavcov (pes, mačky, kone, hovädzí dobytok a dokonca aj vodné byvoly), pričom niektoré plemená sú postihnuté častejšie ako iné. Mačky so zvláštnymi očami sú často biele alebo väčšinou biele, aj keď nie nevyhnutne. Väčšina prípadov heterochrómie je genetická a neovplyvňuje videnie. Niektoré prípady vrodenej heterochrómie sú však spojené s určitými syndrómami a chorobami. Získaná heterochrómia je zvyčajne výsledkom poranenia, zápalu, nádoru alebo použitia určitých očných kvapiek.
Medzi známych ľudí s úplnou alebo čiastočnou heterochrómiou patria napríklad Kate Bosworth, Mila Kunis, Jane Seymour, Alice Eve, Olivia Wilde, Demi Moore, Dominic Sherwood, Henry Cavill, Benedict Cumberbatch, Robert Downey, Jr., Alyson Hannigan, Simon Pegg, Joe Pesci, Kiefer Sutherland, Christopher Walken a mnohí ďalší. O Davidovi Bowiem sa niekedy mylne hovorí, že mal heterochrómiu, zatiaľ čo v skutočnosti mal anizokóriu, stav, keď je jedna zrenička väčšia ako druhá.

História

V dávnych dobách, kedy ľudia nedokázali anomálie tela vysvetliť vedou, mali rôznofarebné oči silný mystický význam. Interpretácia sa však v rôznych kultúrach zásadne líšila. Mnohí pôvodný obyvatelia Ameriky považovali heterochrómiu za posvätný znak. Verili, že človek s rôznofarebnými očami má takzvané "duchovné oči" a dokáže vidieť súčasne do dvoch svetov – do sveta živých aj sveta duchov. Takíto jedinci boli často uctievaní.
Historické pramene (napríklad historik Plutarchos) uvádzajú, že slávny Alexander Veľký mal jedno oko tmavohnedé a druhé nebesky modré. V tom čase to podčiarkovalo mýtus o jeho božskom pôvode.
Na európskom kontinente bol pohľad o poznanie temnejší. Rôznofarebné oči (najmä u žien) boli niekedy spájané s čarodejníctvom či bosoráctvom. Ľudia verili, že ide o "pohľad čarodejnice" alebo znak toho, že človek vymenil jedno svoje oko s diablom.
V niektorých kultúrach kolovala povera, že človek s heterochrómiou má v sebe dve rôzne duše, ktoré medzi sebou zápasia, čo sa prejavuje práve odlišnou farbou dúhoviek.
Hoci vedecké vysvetlenie prišlo až oveľa neskôr, heterochrómiu si všímali už starovekí učenci. Slávny grécky filozof Aristoteles vo svojich spisoch ako jeden z prvých opísal tento jav u ľudí a koní. Použil preň grécky výraz heteroglaucos, čo v podstate označovalo odlišnosť alebo rôznorodosť v očiach. V tom čase sa však stav považoval skôr za náhodnú hračku prírody (tzv. lusus naturae) bez hlbšieho pochopenia anatómie.
Skutočný prelom v chápaní histórie heterochrómie nastal až s rozvojom modernej medicíny, mikroskopie a genetiky v 19. a 20. storočí. Vedci zistili, že farba očí nie je výsledkom žiadnej mágie, ale koncentrácie a distribúcie pigmentu zvaného melanín v dúhovke. Ak má jedno oko melanínu viac (je hnedé) a druhé menej (je modré alebo zelené), vzniká heterochrómia. Lekári postupne začali rozlišovať medzi vrodenou heterochrómiou (ktorá je genetická a zvyčajne úplne neškodná) a získanou heterochrómiou, ktorú môže človek dostať počas života v dôsledku úrazu, zápalu, krvácania alebo užívania niektorých očných kvapiek.
Dnes už heterochrómiu nevnímame ako prejav mágie ani ako strašidelnú chybu. Naopak, v modernej popkultúre a modelingu je považovaná za symbol výnimočnosti, jedinečnej krásy a originality.

Čo by sme mali vedieť ešte o heterochrómii?

Zrak to vôbec neovplyvňuje: Mnohí ľudia si automaticky myslia, že ak má niekto každé oko iné, jedno z nich musí byť slabšie alebo slepé. Pri vrodenej heterochrómii to tak vôbec nie je – obe oči fungujú a vidia úplne rovnako, rozdiel je čisto estetický.

Môže za to hrateľnosť s jedným pigmentom: Farbu očí určujú dva druhy melanínu – eumelanín (hnedý) a feomelanín (červeno-žltý). Pri heterochrómii ide o chybu v distribúcii výhradne hnedého eumelanínu. Modré oko ho nemá takmer vôbec (svetlo sa v ňom len odráža), zatiaľ čo to druhé, hnedé oko, je ním zaplavené.
Tajomstvo ľudských "chimér": V extrémne vzácnych prípadoch môže byť heterochrómia dôsledkom takzvaného chimerizmu. Ide o stav, kedy v ranom štádiu tehotenstva splynú dve rôzne oplodnené vajíčka do jedného. Výsledný človek má potom v tele dve rôzne sady DNA – a jedna sada môže dať farbu ľavému oku, zatiaľ čo druhá pravému.
U bábätiek ju hneď neuvidíte: Väčšina detí sa rodí so svetlými alebo modrastými očami, pretože bunky produkujúce melanín potrebujú na "naštartovanie" svetlo. To, že má dieťa heterochrómiu, sa preto zvyčajne zistí až okolo šiesteho až dvanásteho mesiaca života, kedy sa finálne usadí pigment.
Magnet pre popkultúru: Keďže heterochrómia dodáva tvári okamžitý šmrnc tajomnosti a nebezpečenstva, scenáristi a spisovatelia ju milujú. V knižnom svete má heterochrómiu napríklad slávny zaklínač Geralt z Rivie, vo filmovom zasa záporák Gellert Grindelwald vo Fantastických zveroch a je nesmierne populárna aj v hernom svete či japonskom anime.

Čo by sme mali tento deň robiť?

Zdieľajte fotku svojich očí alebo očí svojho miláčika na sociálnych sieťach a zistite, či nemáte centrálnu alebo čiastočnú heterochrómiu, o ktorej ste doteraz ani netušili.

Vytvorte diskusný príspevok alebo tipovačku pre svojich sledovateľov s otázkou, či poznajú slávne osobnosti alebo historické postavy s rôznofarebnými očami.

Oblečte si asymetrické alebo rôznofarebné doplnky (napríklad každú ponožku inú), čím symbolicky podporíte myšlienku, že odlišnosť je krásna a jedinečná.

Prečítajte si príbeh alebo si pozrite film, kde má hlavná postava heterochrómiu, a vnímajte, ako tento detail dotvára jej filmový či knižný charakter.

Vzdelávajte svoje okolie a šírte zaujímavé fakty o tom, že rôznofarebné oči nie sú choroba ani prejav mágie, ale fascinujúca hra genetiky a melanínu.