Deň single-tasking

 Jednou z ciest k osobnej spokojnosti je "single-tasking", čo znamená robiť len jednu vec a naplno. Mnohý ľudia fungujú na multitaskingu s nádejou, že keď robia viac vecí naraz, tak toho viac stihnú. Pravda je, že nakoniec nič nebude úplne dotiahnuté do konca a robota sa len nahromadí. Preto by sme sa mali dnes naučiť sústrediť na jednu vec a nevenovať sa ďalším, kým tá jedna nebude hotová.

Kto prišiel s týmto dňom?

 Presný pôvod Dňa single-tasking nie je všeobecne zdokumentovaný a zdá sa, že nemá jedného všeobecne uznávaného zakladateľa. Namiesto toho sa o ňom dozvedeli ľudia vďaka verejnému záujmu a prevzali ho ľudia, ktorým sa páči myšlienka určeného okamihu na spomalenie.
 Deň single-tasking sa bežne spája s 22. februárom každého roka a vo všeobecnosti sa chápe ako prestávka od zmýšľania "robte všetko naraz". Namiesto oslavy rýchlosti alebo neustáleho pripojenia zdôrazňuje trpezlivosť, prítomnosť a dokončenie jednej veci predtým, ako sa prejde na ďalšiu.

Čo je single-tasking?

 Nedávne štúdie totiž ukázali, že multitasking je oveľa menej efektívny, než sme si mysleli. Problémom je, že mozog potrebuje čas na každú zmenu zamerania, čo vedie k plytvaniu drahocenným časom, zníženej presnosti a zbytočnému stresu. Štatistiky sú neúprosné: schopnosť efektívne zvládať viac úloh naraz majú len 2 % ľudí. Pre zvyšných 98 % znamená multitasking len vyššie riziko chýb a časovú tieseň, ktorá môže vyústiť až do zdravotných problémov.
 Prechod na single-tasking si vyžaduje disciplínu a dobrý systém. Základom je vytvorenie "to-do listu", kde si spíšete všetky povinnosti. Najlepšou stratégiou je umiestniť tú najťažšiu a najdôležitejšiu úlohu na začiatok dňa a vybaviť ju ako prvú. Zlaté pravidlo znie: kým nedokončíte rozrobenú prácu, s ďalšou nezačínajte. Týmto spôsobom nielen zvýšite svoju produktivitu, ale pocítite aj väčší vnútorný pokoj a spokojnosť z dobre odvedenej práce.
 Štúdie naznačujú, že neustály multitasking môže dočasne znížiť vaše funkčné IQ až o 10 bodov, čo je podobný efekt, ako keby ste celú noc nespali.

História

 V 19. a začiatkom 20. storočia prišiel Taylorizmus (vedecké riadenie práce). Cieľom bolo maximalizovať výkon robotníka na montážnej linke. Hoci to viedlo k extrémnej špecializácii, robotník vykonával jednu repetitívnu úlohu (single-tasking) s maximálnou presnosťou. Vtedajšia efektivita bola postavená na tom, že človek sa nesmie nechať vyrušovať ničím iným.
 Pojem "multitasking" sa prvýkrát objavil v roku 1965 v správe spoločnosti IBM o výkone počítača System/360. Pôvodne popisoval schopnosť operačného systému spracovávať viac procesov naraz zdieľaním spoločného procesora.
 V 90. rokoch sa tento počítačový termín preniesol na ľudí. V životopisoch sa multitasking začal uvádzať ako žiadaná zručnosť a symbol vysokej inteligencie a výkonnosti.
 S rozmachom smartfónov a sociálnych sietí sa rozptýlenie stalo neustálym. Vedci (napríklad z University of Stanford) však začali dokazovať, že ľudský mozog nie je fyzicky schopný multitaskingu v kognitívnych úlohách. Zistilo sa, že to, čo robíme, je prepínanie kontextu. Toto zistenie dalo vzniknúť modernému hnutiu za single-tasking.
 Dnes sa single-tasking vracia ako vedomá stratégia na zachovanie duševného zdravia a špičkovej výkonnosti. Knihy ako Deep Work od Cala Newporta alebo koncepty ako Flow (Mihaly Csikszentmihalyi) definujú single-tasking ako schopnosť, ktorá je v 21. storočí čoraz vzácnejšia a cennejšia.

Prečo je single-tasking dôležitý?

Čo by sme mali tento deň robiť?