Deň solidarity s politickými väzňami v Juhoafrickej republike

 Možno si myslíte, že boj za oslobodenie politických väzňov v Juhoafrickej republike je uzavretá kapitola z učebníc dejepisu. Mýlite sa. Deň solidarity s politickými väzňami v Juhoafrickej republike je viac než len spomienka na Nelsona Mandelu a jeho druhov; je to neustála výzva pre všetkých, ktorí veria v ľudské práva.

Kto prišiel s týmto dňom?

 Deň solidarity s politickými väzňami v Juhoafrickej republike bol vyhlásený OSN v roku 1976. Deň je spomienkou na 11.10.1963, kedy došlo k bezpodmienečnému prepusteniu všetkých politických väzňov a všetkých väznených osôb, ktoré boli proti politike apartheidu, rasistickej politike tzv. oddeleného spolužitia obyvateľov rôznych rás. 

Kto boli politický väzni v Juhoafrickej republike?

Títo väzni neboli zadržaní za bežné kriminálne činy, ale za to, že sa postavili proti štátnej moci a zákonom, ktoré boli považované za nespravodlivé a potláčajúce ľudské práva.
 Skupina politických väzňov bola rôznorodá, ale najvýznamnejšie skupiny zahŕňali:

• Členov a aktivistov Afrického národného kongresu (ANC): Išlo o najväčšiu opozičnú organizáciu, ktorá bola spočiatku nenásilná, ale po zákaze a masakre v Sharpeville (1960) založila ozbrojené krídlo Umkhonto we Sizwe (MK). Najznámejší príkladom je Nelson Mandela, ktorý bol odsúdený v rámci Procesu Rivonia a strávil 27 rokov vo väzení, väčšinu času na Robben Island.

• Členov iných proti-apartheidových hnutí: Sem patrili aktivisti z Pan-afrického kongresu (PAC) a rôznych komunistických strán a odboreného hnutia.
• Študentských lídrov a aktivistov: Predovšetkým po povstaní v Sowete v roku 1976, kedy boli uväznené tisíce mladých ľudí, ktorí protestovali proti zavádzaniu afrikánčiny ako vyučovacieho jazyka.
• Odporcov odvodu: Bieli muži, ktorí odmietali slúžiť v Armáde Juhoafrickej republiky (SADF), pretože ju vnímali ako nástroj na presadzovanie apartheidu.
• Aktivistov v boji za rovné práva: Ľudia, ktorí boli odsúdení podľa zákonov o terorizme, narušovaní verejného poriadku alebo za príslušnosť k zakázaným organizáciám.

História

 História politických väzňov v Juhoafrickej republike (JAR) je neoddeliteľne spojená s príbehom apartheidu – rasistického režimu bielej menšiny.
 Už od začiatku 20. storočia (po vzniku Juhoafrickej únie v roku 1910) existovali zákony, ako napríklad Zákon o pôde domorodcov (1913), ktoré obmedzovali práva černošského obyvateľstva. "Pass Laws" (Pasové zákony), ktoré vyžadovali, aby mali černošskí muži so sebou neustále preukazy, viedli k masovému zatýkaniu a uväzneniu za drobné priestupky, čo už vtedy vytváralo populáciu "politicky" perzekvovaných.

Kľúčové fázy:

• Masové protesty a zákaz (1950 – 1960): Africký národný kongres (ANC) a iné hnutia organizovali nenásilné protesty. Zlom nastal po Masakri v Sharpeville (1960), kde polícia zastrelila desiatky neozbrojených demonštrantov. Vláda reagovala zákazom ANC a Pan-afrického kongresu (PAC).

• Prechod k ozbrojenému boju: V reakcii na zákaz a násilie štátu založilo vedenie ANC ozbrojené krídlo Umkhonto we Sizwe (MK), čo viedlo k útokom na štátnu infraštruktúru.

• Procesy a dlhoročné tresty (1960 – 1970): Vláda zaviedla tvrdé bezpečnostné zákony (ako Zákon o terorizme), ktoré umožňovali väznenie bez súdu a ukladanie dlhoročných trestov.

  • Rivonia Trial (1963 – 1964): Symbolický proces, v ktorom boli Nelson Mandela a jeho spoločníci odsúdení na doživotie. Väznica Robben Island sa stala svetovým symbolom odporu a utrpenia politických väzňov.

• Vlna študentského odporu (1970 – 1980): Po Povstaní v Sowete (1976), kde polícia brutálne potlačila protest študentov, boli uväznené tisíce mladých aktivistov.

• Medzinárodný tlak: Vďaka úsiliu organizácií ako Anti-Apartheid Movement (AAM) sa osudy väzňov dostali do popredia svetovej politiky. Uväznení lídri sa stali medzinárodnými ikonami.

 V dôsledku vnútorného tlaku, oslabenia ekonomiky a masívnych medzinárodných sankcií bol režim nútený rokovať: Prezident F.W. de Klerk ohlásil zrušenie zákazu činnosti ANC a iných organizácií a začal prepúšťať politických väzňov v roku 1990. Nelson Mandela bol prepustený po 27 rokoch väzenia. Jeho prepustenie signalizovalo začiatok konca apartheidu. Počas rokovaní o prechode k demokracii boli prepustené tisíce ďalších politických väzňov. Týmto sa prakticky ukončila éra politického väznenia za anti-apartheidový boj.
 Po ustanovení demokracie v roku 1994 sa politické väznenie dramaticky zmenilo, ale téma zostáva relevantná. Komisia pre pravdu a zmierenie (TRC) vznikla na vyšetrenie zločinov apartheidu. Ponúkala amnestiu páchateľom, ktorí sa priznali k politicky motivovaným činom (vrátane predstaviteľov štátu aj MK). Cieľom bolo odhalenie pravdy, nie trestanie, hoci nie všetci väzni a obete tento proces akceptovali.
  V súčasnej demokratickej JAR sa politickí väzni definujú inak. Hoci už neexistuje rasový útlak, občas sa objavujú obvinenia z politicky motivovaného stíhania, najmä v súvislosti s korupčnými škandálmi alebo protestmi proti vláde, ktoré sú niekedy tvrdou rukou potláčané.
 Uväznenie bývalého prezidenta za pohŕdanie súdom v roku 2021 vyvolalo masové nepokoje, ktoré niektorí označili za politicky motivované, čo ukazuje, že aj v demokracii môže téma väznenia spúšťať politické násilie a diskusie.
 Dnes je odkaz politických väzňov z éry apartheidu pilierom juhoafrickej demokracie a celosvetovým symbolom víťazstva ducha nad útlakom.

Prečo by sme mali tomuto dni venovať pozornosť?

1. Uctenie si obete a posilnenie nádeje

Tento deň slúži ako morálna povinnosť uctiť si tisíce ľudí, ktorí stratili roky života, boli mučení alebo zomreli vo väzení len preto, že verili v rovnosť a demokraciu. Ich príbehy – od Nelsona Mandelu po menej známych aktivistov – sú dôkazom, že ľudský duch dokáže prekonať akúkoľvek tyraniu. Venovať im pozornosť znamená prijať ich odkaz ako inšpiráciu pre náš vlastný boj za spravodlivosť.

2. Pripomenutie si, kam vedie rasizmus

Apartheid bol jeden z najkrutejších a najkomplexnejších systémov štátom schválenej rasovej diskriminácie. Deň solidarity nám jasne ukazuje, aké katastrofálne dôsledky má, keď je nespravodlivosť zakotvená v zákone a menšina zneužíva moc. Je to varovný prst pre akúkoľvek spoločnosť, ktorá čelí rasizmu, xenofóbii alebo politickému útlaku.

3. Význam medzinárodnej solidarity

Oslobodenie juhoafrických väzňov a pád apartheidu neboli len dielom vnútorného boja. Boli výsledkom medzinárodného tlaku, sankcií a solidarity. Tento deň pripomína, že spoločný globálny hlas má silu meniť aj tie najodolnejšie totalitné režimy. Učí nás, že pasivita je forma spoluviny.

4. Poučenie pre súčasnosť

Téma politického väznenia nie je historická. Aj dnes, po celom svete, sedia novinári, ľudskoprávni aktivisti, disidenti a opoziční politici vo väzení len za to, že využili svoje právo na slobodu prejavu a zhromažďovania.

• Venovaním pozornosti tomuto dňu posilňujeme princíp, že žiadny štát nemá právo kriminalizovať disent.

• Učíme sa rozlišovať medzi skutočnou hrozbou pre bezpečnosť a zneužitím práva na potlačenie opozície.

Čo by sme mali tento deň robiť?

• Organizovať diskusiu alebo premietanie: Usporiadajte v komunitnom centre, škole alebo online premietanie dokumentárneho filmu (napr. o Nelsonovi Mandelovi alebo iných väzňoch z Robben Island). Po premietaní nasledujte diskusiu o pretrvávajúcom odkaze apartheidu.

• Vytvorenie online kampane: Využite sociálne siete na zdieľanie príbehov a fotografií politických väzňov. Použite relevantné hashtagy a zdôraznite prepojenie medzi útlakom v JAR v minulosti a nespravodlivosťou, ktorá pretrváva vo svete dnes.

• Štúdium a zdieľanie odkazov: Prečítajte si a zdieľajte citáty od Nelsona Mandelu alebo iných lídrov. Zamerajte sa na ich posolstvo nádeje, odpustenia a zmierenia po oslobodení.

• Písanie listov: Ak sú vo vašej krajine alebo vo svete známi súčasní politickí väzni (aj mimo kontextu JAR), napíšte im listy podpory. Týmto spôsobom symbolicky pokračujete v tradícii solidarity.

• Tiché zhromaždenie/Vigília: Usporiadajte krátke, tiché zhromaždenie na verejnom mieste (napr. pred múzeom alebo dôležitou inštitúciou). Účastníci by mohli držať sviečky alebo transparenty s menami väzňov či citátmi.

• Podpora ľudskoprávnych organizácií: Finančne podporte organizácie, ktoré sa dnes aktívne venujú ochrane ľudských práv a obrane politických väzňov (napr. Amnesty International, Human Rights Watch alebo organizácie priamo podporujúce demokraciu v JAR).

• Lobbying a petície: Podpíšte alebo iniciujte petície, ktoré požadujú prepustenie nespravodlivo zadržiavaných osôb v akejkoľvek časti sveta, alebo vyzývajú medzinárodné inštitúcie, aby sa zasadili za dodržiavanie demokratických princípov.

• Spolupráca s médiami: Napíšte príspevok do miestnych novín, do školského časopisu alebo na blog s cieľom zvýšiť povedomie o tomto dni a jeho odkaze.